Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/5/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200041 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa : M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX, M., XXX XX H. Česká republika, zastúpený splnomocneným zástupcom: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, M., XXX XX H., Česká republika, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského 2, 917 01 Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j.K2010/00674 zo dňa 07. 12. 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. j. K2010/00674 zo dňa 07. decembra 2010 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporcu č.j. K2010/00674 zo dňa 7.12.2010 tento rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, nie je oprávnenou osobou. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľ si dňa 14.12.1991 podal na Pozemkovom úrade v Trnave žiadosť o vydanie nehnuteľností v k.ú. K.. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát na základe rozhodnutia č. 11.328/1948-IX/R-12 vydaného dňa 10.12.1948 Ministerstvom zemědělství podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. Dňa 21.7.1992 Poľnohospodárske družstvo Hlohovec ako povinná osoba uzatvorila s navrhovateľom dohodu o vydaní nehnuteľnosti a táto dohoda bola schválená Pozemkovým úradom v Trnave dňa 15.10.1992. Predmetom tejto dohody však neboli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č.XXXX, k.ú. K. parc.č.X/X a X/X. V r.2007 sa navrhovateľ obrátil na Obvodný pozemkový úrad v Trnave na doriešenie reštitučného nároku v súvislosti s týmito pozemkami. V priebehu správneho konania odporca zistil z dostupných dokumentov, že navrhovateľ nebol v čase prechodu vlastníctva pozemkov - parciel č. X/X a X/X zapísaných v pkn. vl.č.XXXX vlastníkom týchto pozemkov, ale bol ním V. C.. Preto rozhodol, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 30.12.2010 odvolanie, v ktorom uviedol, že všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitúcie, teda aj parcely č. X/X a X/X v k.ú. K. boli zapísané na vlastníka J. Z. a od r. 1926 sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností jeho otec M. D.. V r.1935 predmetné parcely zdedili navrhovateľ spolu s P. D., Q. D. a V. D.. V r. 1948 až 1949 došlo k vyvlastneniu celého majetku rodiny D. a preto požadujú vrátenie zhabaných nehnuteľností. Na preukázanie toho, že v čase prechodu nehnuteľností na štát bol navrhovateľ spoločne s ostatnými dedičmi vlastníkmi predmetných nehnuteľností, zaslal súdu doklady a to zoznam parciel v katastrálnom území, zoznam zbytkových statkov, legendy zbytkových statkov, stanovenie prídelovej ceny, zoznam parciel zemědělského majetku, doklad o zaplatení prídelovej ceny statku zo dňa 26.7.1947, pozemnoknižnú žiadosť, kópiu obecných svedectiev, dopisy zo Štátneho okresného archívu v Trnave, rozhodnutie o ponechaní v celosti zo dňa 4.2.1949 a návrh na konfiškáciu. Podľa jeho názoru je z týchto listín jednoznačne preukázané, že vlastníkom nehnuteľností bol jeho otec M. D.. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k prechodu vlastníctva pozemkov na V. C., ktorý je v súčasnej dobe zapísaný ako vlastník v pkn.vl. č.XXXX. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 24.1.2011 vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Trnave sa zaoberal uplatneným nárokom P. a M. D., pričom vychádzal najmä z dohody o vydaní nehnuteľností podpísanou medzi povinnou osobou Poľnohospodárskym družstvom Hlohovec a M. D. ako aj ďalšími dokladmi predloženými navrhovateľom, pričom zistil, že z týchto dokladov nevyplýva, že by M. D. bol v čase prechodu vlastníctva parciel č. X/X a X/X v k.ú. K. (o ktorých nebolo v dohode o vydaní rozhodnuté) ich vlastníkom. Preto rozhodol, že M. D. nie je oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 5.3.2012 v zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2012 splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho návrhu a dáva do pozornosti súdu doklad Okresného súdu v Hlohovci č.d.88/49, z ktorého podľa názoru navrhovateľa je spochybnený zápis V. C. do pozemnoknižnej vložky. Poverený zástupca odporcu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 24.1.2011. Rozhodnutie považuje za správne a preto ho žiada potvrdiť. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 4 zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (1) Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. (2) Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. (3) V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č.229/1991 Zb. (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia súd vychádzal z toho, že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom časť reštitučného nároku bola vyriešená dohodou medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou. Predmetom tejto dohody však neboli všetky nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ žiadal vydať. Následne navrhovateľ požiadal o doriešenie reštitučného nároku a to v súvislosti s nevysporiadanými pozemkami. Jednalo sa konkrétne o parc.č.X/X a X/X zapísané v pkn.vl. č.XXXX, k.ú. v K.. Súd zistil, že na základe dodatočnej žiadosti navrhovateľa Obvodný pozemkový úrad si zabezpečil prostredníctvom Štátneho archívu v Bratislave doklady, ktoré sa týkali reštitučného nároku, preskúmal všetky doklady predložené navrhovateľom, pričom zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli do r.1925 vo vlastníctve grófa Z.. Následne z pozemnoknižnej vložky bolo zistené, že nehnuteľnosti - parc.č.X/X a X/X prešli do vlastníctva p. V. C. v celosti a tento ich mal vo vlastníctve až do doby ich prechodu do vlastníctva štátu. Navrhovateľovi sa v priebehu celého konania nepodarilo preukázať, že by predmetné parcely boli v čase prechodu ich vlastníctva na štát vo vlastníctve jeho otca, resp. jeho. Predložené doklady, medzi ktorými bol aj spomínaný doklad na pojednávaní č.88/49 nepreukazujú, že by M. D. bol vlastníkom parciel č. X/ X a X/X v k.ú. K. keď tieto boli vyvlastnené. Z predloženého dokladu č. d. 88/49 vydaného Okresným súdom v Hlohovci dňa 21.12.1948 vyplýva, že súd zamietol návrh V. C. s odôvodnením, že menovaný nie je uvedený v pozemnoknižných vložkách ako vlastník. Na týchto vložkách je uvedený ako vlastník Dr.M. Z.. Z tohto dokladu, v ktorom nie sú špecifikované o aké pozemnoknižné vložky ide, teda nie sú špecifikované ani nehnuteľnosti, ktoré by nemali byť vo vlastníctve V. C., nie je preukázané, že by boli vo vlastníctve navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu. Odporca správne vychádzal zo skutočnosti, že vlastníkom nehnuteľností je osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností pokiaľ sa nedokáže opak. Podľa názoru súdu odporca v dostatočnej miere vyhodnotil všetky predložené doklady a navyše poučil v predchádzajúcom správnom konaní navrhovateľa, že pokiaľ spochybňuje vlastníctvo V. C. k nehnuteľnostiam parc.č.X/X a X/X v k.ú. K., musí sa so svojim nárokom na určenie vlastníctva obrátiť na súd. V tomto smere krajský súd považuje postup správneho orgánu za štandardný. Navrhovateľ mohol a mal svoj vlastnícky nárok uplatňovať civilnou žalobou, pričom správny orgán by potom mohol zvoliť postup podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a prerušiť správne konanie ohľadne reštitučného nároku navrhovateľa až do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou bolo otázka vlastníctva nehnuteľností v čase ich prechodu na štát. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. keď procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.