Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200232 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200232.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu Mgr. F. O., nar. X.XX.XXXX, bytom P. O. XX, S. proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu Trnava, Kollárova 8, Trnava, o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00307/Ho zo dňa 11.3.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného Krajského stavebného úradu č. KSÚ- OSP-2011/00307/Ho zo dňa 11. marca 2011 a rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/32422-2931/2011/ Bč zo dňa 18. januára 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 7.4.2011 sa žalobca domáhal preskúmania druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00307/Ho zo dňa 11.3.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/32422-2931/2011/Bč zo dňa 18.1.2011 o uložení povinnosti žalobcovi ako vlastníkovi odstrániť 4 ks informačno-reklamných zariadení celokovovej konštrukcie s plochou určenou k inštalácii plachty z PVC materiálu, z toho dvoch kusov z pozemku parc.č. 10546/004/0 a dvoch kusov z pozemku - parc.č. 8400/081/0 v kat. úz. S. v blízkosti štátnej cesty I./61 na ulici Bratislavskej, po pravej strane cesty v smere do mesta Trnava s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a ustanovenia § 25 Vyhl.č. 453/2000 Z.z., v súlade s ustanovením § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), nakoľko reklamné zariadenia osadené na vyššie uvedených pozemkoch boli postavené bez stavebného povolenia. Dôvody, pre ktoré sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že je vydané v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko na informačno-reklamné zariadenia sa v danom prípade nevyžaduje povolenie podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Namietal, že rozhodnutie Mesta Trnava ako príslušného stavebného úradu je nejasné, neurčité, vydané v rozpore s ustanovením § 38 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi podľa stavebného zákona. Poukázal na to, že žalovaný vykonal miestnu ohliadku bez toho, že by ho prizval na vykonanie ohliadky a nebolo mu doručené ani upovedomenie o vykonaní ohliadky, pričom takýmto postupom mu bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje práva. Ďalej namieta, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom pre takéto rozhodnutie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vysporiadal s jeho námietkami. V tejto súvislosti tvrdil, že informačno-reklamné zariadenia sú len voľne položené na zemi a na ne je položený betónový kváder ako závažie, čo znamená, že zariadenia sú premiestniteľné zdvihom, nie sú pevne spojené so stavbou, alebo pozemkom, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o stavbe podľa § 43 stavebného zákona. Rozhodnutie žalovaného považoval za vydané v rozpore s ustanovením § 25 Vyhl.č. 453/2000 Z.z., nakoľko na predmetných pozemkoch sa žiadne zariadenia nenachádzajú. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh správneho konania. Uviedol, že z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o reklamné a propagačné zariadenia, ktoré sú viditeľné z verejného priestoru, ktoré nemajú prenosný charakter, a preto vzhľadom na ochranu verejného záujmu vyplývajúceho z príslušných ustanovení stavebného zákona a Vyhlášky č. 532/2002 podliehajú režimu povoľovania podľa ustanovenia § 71 a nasl. stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako vlastník zariadenia v určenej lehote žiadne požadované doklady a ani žiadosť o dodatočné povolenie stavby nepredložil, bolo nariadené odstránenie predmetných reklamných zariadení. Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 248 O.s.p.), že žaloba podľa obsahu má všetky náležitosti (§ 249 O.s.p.), ktorá bola podaná v 2-mesačnej lehote (§ 250b O.s.p.), o ktorej nebolo potrebné rozhodnúť na pojednávaní, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) a po preskúmaní formálno-právnych náležitostí žaloby ako aj správnych spisov tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. Podľa § 43 stavebného zákona stavba je konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitným predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe stanovísk podľa ustanovenia § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Krajský súd preskúmal na základe podanej žaloby tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a konanie správnych orgánov predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Mesta Trnava č. OSáŽP/32422-2931/2011/ Bč zo dňa 18.1.2011 potvrdené. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OSaŽP/32422-2931/2011/ Bč zo dňa 18.1.2011 bolo žalobcovi podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona a § 25 Vyhl.č. 453/2000 Z.z., v súlade s ust. § 46 a § 47 správneho poriadku nariadené odstránenie štyroch kusov informačno-reklamných zariadení celokovovej konštrukcie s plochou určenou k inštalácii plachty z PVC materiálu s odôvodnením, že Mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad tieto zariadenia nepovolilo, v informačnom systéme stavebného úradu sa žiadaný záznam o povolení takýchto zariadení nenachádzal. Z tohto dôvodu Mesto Trnava ako stavebný úrad listom zn. OSaŽP/37974-77725/09/ Bč zo dňa 23.11.2010 oznámil žalobcovi ako vlastníkovi zariadení začatie konania podľa § 88 a § 88a stavebného zákona o odstránení nepovolených informačno-reklamných a propagačných zariadení a vyzval žalobcu, aby v lehote tridsiatich dní predložil žiadosť o dodatočné povolenie informačno- reklamných a propagačných zariadení spolu s dokladmi. Vzhľadom k tomu, že žalobca v určenej lehote nepredložil žiadne požadované doklady, ani žiadosti o dodatočné povolenie nariadil odstránenie týchto reklamných zariadení. Žalovaný v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00307/Ho zo dňa 11.3.2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Trnava č.: OSaŽP/32422-2931/2011/Bč zo dňa 18.1.2011 ako vecne správne potvrdil s konštatovaním, že toto bolo vydané v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov. V rozhodnutí popísal priebeh konania, odvolacie dôvody, zistené skutočnosti vyhodnotil s poukazom na ustanovenia vzťahujúce sa k predmetnej veci, pričom uviedol, že podľa § 71 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov, a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Konštatoval, že režimu povolenia podliehajú len tie zariadenia, ktoré sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a ktoré sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Ďalej uviedol, že určenie charakteru zariadenia nie je možné vykonávať izolovane podľa jednotlivých odsekov príslušných ustanovení stavebného zákona (§ 43), ale je potrebné ho posudzovať v celku a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími podmienkami, najmä z hľadiska ich účelu. Náležitosti potrebné k povoleniu informačného, reklamného a propagačného zariadenia ustanovuje § 15 vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Podrobnejšie sú všeobecné technické požiadavky na umiestňovanie a realizáciu zariadení (informačné, reklamné a propagačné zariadenia nie sú zaradené medzi stavby, nepovoľujú sa režimom územné rozhodnutie - stavebné povolenie) ustanovené v § 55 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. . Z priloženej fotodokumentácie považoval žalovaný za jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o reklamné a propagačné zariadenia, ktoré sú viditeľné z verejného priestoru, ktoré nemajú prenosný charakter, a preto vzhľadom na ochranu verejného záujmu vyplývajúceho z príslušných ustanovení stavebného zákona a Vyhl.č. 532/2002 Z.z. podliehajú režimu povoľovania podľa ust. § 71 a nasl. stavebného zákona. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zistil, že v preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa - Mesto Trnava ako stavebný úrad porušil ustanovenie § 38 ods. 3 správneho poriadku tým, že neprizval na miestnu ohliadku žalobcu, napriek tomu, že zákon mu takúto povinnosť ukladá. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správne orgány musia postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Súčasne sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. V danom prípade súd považoval za jednoznačne zistené a preukázané porušenie správneho poriadku, keď žalovaný svojim postupom ukrátil žalobcu na jeho právach, a to najmä tým, že ho neprizval na ohliadku reklamných zariadení. Z obsahu predloženého spisového administratívneho spisu jednoznačne nevyplýva, že by kovové konštrukcie, na ktorých sú umiestnené informačno-reklamné zariadenia, boli pevne spojené so stavbou alebo pozemkom. Z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že kovové konštrukcie sú zaskrutkované do betónovej plochy v tvare obdĺžnika, ktorá je voľne položená v zemi. Nie je preto možné jednoznačne konštatovať, že tieto reklamné zariadenia nemajú prenosný charakter, t ak ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného, pretože správny orgán v tejto súvislosti, podľa názoru súdu, nezistil presne a úplne skutočný stav veci. V danom prípade pochybil najmä v tom, že k ohliadke neprizval žalobcu a taktiež sa nevysporiadal s jeho ďalšími námietkami, ktoré v predmetnej veci podával. V ďalšom konaní je preto potrebné priamo na mieste zistiť, či kovové konštrukcie umiestnené na pozemku sú pevne spojené so zemou alebo sú len zaskrutkované v betónových obdĺžnikoch a voľne položené v zemi. Za tohto stavu je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov spočívajúcich v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd považuje žalobu za dôvodnú, nakoľko obsahom žalobného návrhu bolo preukázané, že vydaním predmetných rozhodnutí došlo k porušeniu práv žalobcu, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.