Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/11/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200286 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200286.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu KERKOSAND spol. s r.o., Šajdíkove Humence 134, IČO: 36 219 371 zastúpeného spoločnosťou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360 proti žalovanému Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti obchodnej spoločnosti NAJPI a.s., Drobného 27, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Pláteníkovou, Hrebendova 9/A, Bratislava I, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 258-463/2011 zo dňa 23.2.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania NAJPI, a.s. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 28.4.2011 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave (ďalej len OBÚ) č. 69-3004/2010 z 8.11.2010 o zastavení konania vo veci zmeny č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence. V žalobných dôvodoch namietal, že rozhodnutie nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, postupom žalovaného bol žalobca ako účastník správneho konania v dôsledku zastavenia konania o rozšírení dobývacieho priestoru poškodený na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, napriek splneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov a náležitostí, na základe ktorých mal právny nárok na rozšírenie dobývacieho priestoru. Poukázal na to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nerešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho správneho orgánu, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a tiež nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie osvedčuje konaním v rozpore s ust. § 28 ods. 2 a 8 zák.č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len banský zákon), čo viedlo k zastaveniu konania o rozšírení dobývacieho priestoru postupom podľa § 28 ods. 3 banského zákona, nakoľko tento požadoval podklady, ktorých predloženie banský úrad pri žiadosti o rozšírenie dobývacieho priestoru nevyžaduje a nepredpokladá, keď ustanovenie § 33 výslovne stanovuje, že vyriešenie stretu záujmov s vlastníkmi dotknutých pozemkov je nevyhnutné preukázať až v konaní o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. V tejto súvislosti uviedol, že banský zákon teda neponecháva otázku momentu preukázania vyriešenia potencionálnych stretov záujmov na správnu úvahu banského úradu, ale jednoznačne stanovuje, že momentom, v ktorom musia byť tieto strety preukázateľne vyriešené, je konanie o žiadosti na povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ktoré však vždy nasleduje až po určení príslušného dobývacieho priestoru. Poukázal na to, že zo znenia § 28 ods. 2 a 8 banského zákona je zrejmé, že okruh záujmov, ktoré má v tejto fáze konania banský úrad posudzovať a chrániť sa týka verejných záujmov (ako sú napr. ochrana a využívanie ložísk nerastov, potreby národného hospodárstva, technické požiadavky na výstavbu baní a iných chránených záujmov stanovených osobitnými predpismi) a nie individuálnej ochrany konkrétnych vlastníckych práv, ktorá je výslovne zabezpečená banským zákonom v nasledujúcej fáze konania. Poukázal na to, že toto konštatoval žalovaný už v pôvodnom rozhodnutí o odvolaní, v ktorom bolo uvedené, že zo žiadneho ustanovenia príslušných právnych predpisov nevyplýva podmienka vysporiadania vlastníckych vzťahov pri určovaní, resp. rozšírení dobývacieho priestoru (bod 14.3.10 pôvodného rozhodnutia o odvolaní) a teda vyriešenie stretov záujmov s vlastníkmi nehnuteľností nie je podmienkou rozšírenia dobývacieho priestoru. Ďalej uviedol, že spoločnosť NAJPI, a.s. Bratislava v priestore rozšírenia dobývacieho priestoru nedobýva, preto v tejto dobe neexistuje žiadny stret záujmov „v rámci ťažobnej činnosti“ (bod 17.2. pôvodného rozhodnutia o odvolaní) a otázka vyriešenia stretov záujmov je aktuálna až v konaní o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, kedy je podľa § 33 ods. 5 banského zákona organizácia žiadajúca o povolenie povinná predložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené, pričom prvostupňový správny orgán nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho orgánu o nepotrebnosti preukazovania vyriešenia stretu záujmov v konaní o rozšírení dobývacieho priestoru, pričom k žiadnej zmene skutkového stavu neprišlo. Pokiaľ žalovaný vo svojom novom druhostupňovom rozhodnutí zdôvodňuje zmenu svojho názoru v súvislosti s požiadavkami prvostupňového orgánu na doplnenie podania zmenou ustanovenia § 33 banského zákona (tento upravuje problematiku riešenia stretov záujmov, konkrétne jeho odsek 4 zák.č. 219/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2007), tak tento postup považoval za zmätočný a nesprávny, s cieľom účelovo odôvodniť zásadnú zmenu postoja žalovaného správneho orgánu k danej otázke. V tejto súvislosti uviedol, že uvedená „závažná zmena platných právnych predpisov“, tak bola aktuálna a v plnom rozsahu účinná už v čase rozhodovania hlavného banského úradu o pôvodnom odvolaní, z čoho je zrejmé, že žiadna zmena právnych predpisov v rozhodujúcom období reálne nenastala, a preto neexistuje dôvod odchýlenia sa od pôvodného právneho názoru odvolacieho orgánu. Ďalej uviedol, že žalovaný v tomto správnom konaní mal postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 1.6.2007, nakoľko z prechodných ustanovení k tejto novele v § 43a sa výslovne konštatuje, že „konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa právnej úpravy účinnej do 1.6.2007“. Za tohto stavu sa žalovaným namietaná zmena banského zákona žiadnym spôsobom nedotkla „určenia času riešenia stretu s vlastníckymi záujmami“ v tom zmysle, že by sa preukázanie vyriešenia tohto stretu vyžadovalo už v konaní o rozšírenie dobývacieho priestoru. Za takéhoto stavu žalobca považoval postup žalovaného za nezákonný a nezrozumiteľný, nakoľko až do momentu konania o povolení otvárky a dobývania ložiska ponecháva banský zákon žiadateľovi o rozšírenie dobývacieho priestoru možnosť, aby sa dohodol s vlastníkom na riešení stretu záujmov. Taktiež otázka prípadného vyvlastnenia by bola aktuálna až v neskoršej fáze povolovacieho konania, týkajúcej sa samotného dobývania ložiska a musela by byť riešená v súlade s príslušnými predpismi. Pokiaľ ide o stret záujmov, v prípade, že sa strany nedohodnú má v zmysle § 33 ods. 4 banského zákona (resp. pred novelou § 33 ods. 3) riešiť výslovne príslušné ministerstvo. Navyše banský zákon v znení, ktoré aplikoval banský úrad, výslovne konštatuje, že príslušné ministerstvo zároveň rozhoduje o tom, či prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemku. Zo znenia banského zákona ako i zo zákona o banskej činnosti považoval za zrejmé, že samotné určenie, resp. rozšírenie dobývacieho priestoru neoprávňuje ešte žiadateľa začať samotnú ťažbu, ale na otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk sa vyžaduje osobitné konanie a povolenie banského úradu v zmysle § 10 o banskej činnosti, v ktorom má žiadateľ zákonom určený čas na to, aby sa dohodol s vlastníkmi pozemkov alebo navrhol ich vyvlastnenie. Pokiaľ dohoda, alebo vyvlastnenie nebude úspešné a žiadateľ nepreukáže vyriešenie stretu záujmov, banský úrad mu povolenie na otvárku a dobývanie ložiska neudelí. Mal za to, že v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 28 ods. 3 banského zákona, nakoľko v tomto prípade nešlo o doplnenie návrhu žalobcom, ale o nedôvodné a zjavne aj oneskorené vyžadovanie podkladov a dokumentácie, ktoré banský zákon banskému úradu v tomto konaní ani neumožňuje vyžadovať. V priebehu preskúmavacieho konania žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2011, ktoré mu postupom podľa § 250c ods. 2 O.s.p. nebolo vyhovené. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.8.2011, doručenom súdu 26.8.2011 žiadal žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že strety záujmov musia byť preukázateľne vyriešené až v konaní o žiadosti na povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 10 ods. 1 písm. d) banského zákona, ktorý upravuje povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru. Ďalej poukázal na ust. § 33 banského zákona, ktorý upravuje problematiku riešenia stretov záujmov, a to v súvislosti s objektmi a záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a v ďalšej rovine ide o strety s objektmi a záujmami fyzických alebo právnických osôb. Z platnej právnej úpravy (§ 33 ods. 6 banského zákona) vyplýva len to, že najneskôr v okamihu podania žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska musia byť všetky strety záujmov vyriešené. Prvostupňový správny orgán nepožadoval od žalobcu doloženie vyriešenia všetkých stretov záujmov, len tých, ktorých riešenie sa v priebehu konania javilo ako problematické a na vyžiadanie, ktorých mu dáva kompetenciu § 28 ods. 2 banského zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z § 28 ods. 2 a ods. 8 banského zákona je zrejmé, že okruh záujmov, ktoré má v tejto fáze konania banský úrad posudzovať a chrániť sa týka verejných záujmov (napr. ochrana a využívanie ložísk nerastov, potreby národného hospodárstva, technické požiadavky na výstavbu baní a iných chránených záujmov stanovených osobitnými predpismi) a nie individuálnej ochrany konkrétnych vlastníckych práv, ktorá je výslovne zabezpečená banským zákonom v nasledujúcej fáze konania tak uviedol, že žalobca si mýli verejné záujmy so záujmami chránenými osobitnými predpismi a pod tieto záujmy možno subsumovať ochranu vlastníckych práv kohokoľvek. Vyplýva to aj zo znenia ust. § 27 ods. 5 banského zákona, podľa ktorého, v prípade, že sa návrh na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru dotýka záujmov chránených podľa osobitných predpisov, je organizácia povinná prerokovať podmienky určenia dobývacieho priestoru s orgánmi a osobami, ktorým prislúcha ochrana týchto záujmov. Mal za to, že v prípade ak návrh na určenie, resp. zmenu dobývacieho priestoru nevyhovuje požiadavkám ustanoveným v § 28 ods. 8 banského zákona, je obvodný banský úrad oprávnený určiť, aby organizácia k návrhu priložila ďalšie podklady, ktoré zabezpečia jeho súlad s požiadavkami ustanovenými v § 28 ods. 8 banského zákona a umožnia jeho spoľahlivé posúdenie. V súvislosti so zmenou ust. § 33 banského zákona, ktorý upravuje problematiku riešenia stretov záujmov a z toho vyplývajúcu zmenu právneho názoru má podstatný vplyv nové ust. § 41a zákona SNR č. 51/1988 Zb., ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2008. V tejto súvislosti uviedol, že ak pred novelou banského zákona zák.č. 219/2007 nedošlo k dohode medzi organizáciami a fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností, organizácia mohla nadobudnúť nehnuteľnosti v určenom dobývacom priestore alebo práva k nim rozhodnutím o vyvlastnených. Verejný záujem na využití výhradného ložiska prevažujúci nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, vyplýval z určeného dobývacieho priestoru, ktorým bolo územie dobývacieho priestoru určené na účely dobývania výhradného ložiska. Postupom v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania na základe žiadosti žalobcu ako účastníka spoločnosť NAJPI a.s., ktorej práva a povinnosti by mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté, a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 20S/11/2011-140 zo dňa 9.2.2012. Pribratý účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 15.5.2012 uviedol, že povinnosť žalobcu ako organizácie riešiť strety záujmov včas, a to už pri určení dobývacieho priestoru je žalobcovi uložená ustanovením § 10 ods. 1 písm. d) banského zákona v znení účinnom do 31.5.2007. Konštatoval, že právne limity správnej úvahy obvodného banského úradu pri posudzovaní návrhu žalobcu na zmenu č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence sú upravené v § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom do 31.5.2007, keď obvodný banský úrad mal v konaní o zmene č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence okrem iného povinnosť skúmať návrh žalobcu na túto zmenu aj z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva. V tejto súvislosti uviedol, že takúto ochranu a využitie nerastného bohatstva je potrebné vykladať v súvislosti s § 30 banského zákona (racionálne využívanie výhradných ložísk), ako aj so samotným účelom banského zákona (§ 1), ktorým je ochrana a racionálne využívanie nerastného bohatstva. Za tejto situácie obvodný banský úrad preto postupoval správne, keď si od žalobcu vyžiadal už v konaní o určenie zmeny dobývacieho priestoru platné doklady o vyriešení stretov záujmov so všetkými vlastníkmi, resp. správcami pozemkov, nakoľko z príslušného spisového materiálu obvodného banského úradu vyplynulo, že bez vyriešenia týchto stretov záujmov, nedôjde k racionálnemu využívaniu výhradného ložiska. Ďalej dodal, že nejednalo sa len o lokálne neriešiteľné strety záujmov, ale minimálne so spoločnosťou NAJPI a.s., ktorá bola vlastníkom pozemkov na takmer 1/2 plochy navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru. Vzhľadom k tomu, že bolo nepravdepodobné očakávať vyriešenie stretov záujmov dohodou minimálne so spoločnosťou NAJPI, a.s., musel sa obvodný banský úrad ako aj hlavný banský úrad zaoberať možnosťou prípadného budúceho vyvlastnenia podľa § 31 ods. 3 písm. b) banského zákona ako otázkou významnou pre rozhodnutie správneho orgánu, aby dodržal podmienky stanovené v § 28 ods. 8 banského zákona, predovšetkým s ohľadom na zabezpečenie neskoršieho racionálneho využívania nerastného bohatstva. Mal za to, že práve účinnosťou novely banského zákona - zákona č. 219/2007 Z.z. sa upravil spôsob riešenia stretov záujmov v prípade, ak nedošlo k ich vyriešeniu dohodou. Pred vyriešením stretov záujmov prostredníctvom vyvlastňovacieho konania, by tak bolo potrebné, aby žalobca najskôr podal návrh na začatie konania na vyriešenie stretov záujmov na príslušné ministerstvo, ktoré by malo možnosť vydať záväzné stanovisko o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, ktorého obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu. Konštatoval, že obvodný banský úrad postupoval správne v súlade s účinnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetné správne konanie, rešpektujúc chránené záujmy, medzi nimi aj verejné záujmy - záujmy vlastníka nerastného bohatstva - Slovenskej republiky a verejný záujem na ochrane vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobu preto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu trval na dôvodoch uvedených v žalobe. Žiadal rozhodnutie žalovaného s poukazom na jeho zmätočnosť, nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s banským zákonom zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že preukázať vyriešenie stretu záujmov je potrebné až v konaní o povolení otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ktoré nasleduje po konaní o určení, resp. zmene dobývacieho priestoru, čo konštatoval vo svojom pôvodnom rozhodnutí o odvolaní sám žalovaný. Poukázal ďalej na to, že na predmetnú vec nemal žalovaný aplikovať novelu zák.č. 219/2007 Z.z. účinnú od 1.6.2007, nakoľko podľa prechodných ustanovení banského zákona začaté konania sa majú dokončiť podľa doterajších predpisov. Poukázal na to, že znenie banského zákona k otázke riešenia stretu záujmov pred novelou a po nej je v zásade rovnaké a v žiadnom prípade nezdôvodňuje skutočnosť, že žalovaný by mal predbežne sám riešiť stret záujmov na základe svojej úvahy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sž/104/1997 zo dňa 11.3.1998, v ktorom je konštatované, že stret záujmov sa rieši až v konaní o povolení otvárky. Súdu tiež predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. 3Sž/11/2010 zo dňa 8.2.2011, v ktorom je konštatované, že pokiaľ v rozhodnutí správneho orgánu nie je uvedené konkrétne znenie ustanovenia ako aj účinného právneho predpisu, na základe ktorého správny orgán rozhodol, tak takýto nedostatok je dôvodom na to, aby súd ex offo zrušil rozhodnutie správneho orgánu postupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p. . Ďalej zdôraznil, že žalobca má právo prednosti na rozšírenie dobývacieho priestoru s poukazom na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 91/2002-7 zo dňa 14.2.2002 ako aj rozhodnutia o schválení zásob výhradného ložiska vydaného pod č. 1153/2002- Min zo dňa 8.7.2002. Zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že v rozhodnutiach tak OBÚ ako aj v rozhodnutí žalovaného sú uvedené ustanovenia na základe akých správne orgány v predmetnej veci rozhodli. K predloženému rozhodnutiu zo strany žalobcu, a to rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sž/104/97 zo dňa 11.3.1998 sa nevedel vyjadriť, nakoľko z tohto rozhodnutia nie je zrejmé o akú vec sa jedná, čoho sa týka, a preto sa k tomu rozhodnutiu nemôže kvalifikovane vyjadriť. Tvrdil, že stret záujmov je možné riešiť už pri určení dobývacieho priestoru, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) banského zákona. V súvislosti s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobca má prednostné právo na rozšírenie dobývacieho priestoru, uviedol, že tieto skutočnosti žalobca v žalobe vôbec neuvádzal a dodal, že teória prednostného práva je viazaná na určenie nového dobývacieho priestoru. Ďalej uviedol, že správne orgány rozhodli na základe platných právnych predpisov, pričom obvodný banský úrad ako prvostupňový správny orgán požadoval iba podklady, ktoré mohol žiadať od žalobcu už v tomto štádiu konania, t.j. pri určení rozšírenia dobývacieho priestoru. Právna zástupkyňa účastníka NAJPI, a.s. sa v plnom rozsahu pridržiavala obsahu svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.5.2012, v ktorom špecifikovala dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie tak obvodného banského úradu ako aj žalovaného za správne. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 OSP, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňovým rozhodnutím OBÚ v Bratislave pod č. 69-3004/2010 zo dňa 8.11.2010 postupom podľa § 41 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a miestne príslušný podľa § 38 ods. 1 písm. c) bod 1 zák.č. 51/1988 Zb. s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 333/1996 Z.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov, podľa § 28 ods. 3 zák.č. 44/1988 Zb. banského zákona rozhodol o zastavení konania vo veci zmeny č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence s konštatovaním, že žalobca v určenej lehote do 30.6.2010 nepredložil OBÚ platné doklady o vyriešení stretov záujmov so všetkým vlastníkmi, resp. správcami pozemkov, o čom bol žalobca výzvou OBÚ v Bratislave č. 69-721/2010 zo dňa 31.3.2010 požiadaný. V tejto súvislosti bolo v odôvodnení rozhodnutia konštatované, že pre nedostatky podania a z dôvodu, že sa v priebehu konania začali viaceré konania o predbežnej otázke k tomuto konaniu, bol žalobca viacerými výzvami obvodným banským úradom vyzvaný na doplnenie podania a konanie bolo z týchto dôvodov viackrát rozhodnutiami OBÚ prerušené, naposledy rozhodnutím č. 69-721/2010/I. zo dňa 31.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 29.4.2010. Žalobca na základe tejto výzvy doplnil návrh len o ďalších osem vyhotovení overenej mapy povrchovej situácie s vyznačením hraníc navrhovanej zmeny č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence, pričom žalobca neriešil prvú zo stanovených úloh - predloženie dokladov o vyriešení stretov záujmov so všetkými vlastníkmi, resp. správcami pozemkov, ktorí sú navrhovanou zmenou - rozšírením dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence dotknutí. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu (žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu uvádzal v podstate tie isté odvolacie dôvody ako v žalobnom návrhu) zamietol a prvostupňové rozhodnutiu potvrdil. Rozhodol tak rozhodnutím č. 258-463/2011 zo dňa 23.2.2011 postupom podľa § 40 ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona SNR č. 499/1991 Zb., zákona NR SR č. 154/1995 Z.z., zákona č. 58/1998 Z.z., zákona č. 533/2004 Z.z., zákona č. 577/2007 Z.z., zákona č. 292/2009 Z.z., zákona č. 145/2010 Z.z. a zákona č. 136/2010 Z.z., v ktorom bol konštatovaný správny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý poučil žalobcu, že v prípade nedoplnenia návrhu v požadovanom rozsahu a v stanovenej lehote konanie zastaví. Bolo v ňom uvedené, že žalobca bol poučený o týchto následkoch jednak v rozhodnutí o prerušení konania č. 69-721/2010/I. z 31.3.2010 a tiež v oznámení č. 69-1544/2010 zo dňa 4.6.2010, ktorým prvostupňový orgán reagoval na námietky žalobcu uvedené v liste z 20.5.2010. K tvrdeniu žalobcu, že tento spĺňal podmienky ustanovené v § 24 ods. 2 banského zákona pre priznanie prednostného práva uviedol, že toto ustanovenie upravuje prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v prípade, ak organizácia má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady. V tejto súvislosti poukázal na to, že toto konanie sa netýka určenia dobývacieho priestoru, ale zmeny už určeného dobývacieho priestoru - jeho rozšírenia, pričom žalobca nespĺňa ustanovenú podmienku, pretože nemal určené prieskumné územie a prieskum nevykonával na vlastné náklady. V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že od vydania rozhodnutia o odvolaní č. 83-878/2007 z 25. júna 2007 už uplynul určitý čas, v ktorom došlo k závažnej zmene platných právnych predpisov, ktorá je dôvodom aj pre zmenu právneho názoru odvolacieho orgánu, uvedeného v rozhodnutí o odvolaní č. 83-878/2007 z 25.6.2007 aj pre zmenu obsahu požiadaviek prvostupňového orgánu na doplnenie podania, pričom ide o zmenu § 33 banského zákona, ktorý upravuje problematiku riešenia stretov záujmov (§ 33 ods. 4 zák.č. 219/2007 Z.z. účinného od 1.6.2007). Pokiaľ ide o stret záujmov, tak v tejto súvislosti uviedol, že tento je základným predpokladom podania žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, pričom súčasný stav riešenia stretov záujmov s vlastníkmi pozemkov je taký, že spoločnosť NAJPI, a.s., Bratislava, ktorá je vlastníkom pozemkov s výmerou blížiacou sa k polovici celkovej plochy navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru zásadne nesúhlasí s rozšírením dobývacieho priestoru, pretože ako odborne spôsobilá osoba má záujem sama na využívaní výhradného ložiska na svojich pozemkoch. Poukázal na ust. § 10 ods. 1 písm. d) banského zákona, ktorý upravuje povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska, keď organizácia je povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru. Na druhej strane banský zákon v ust. § 28 ods. 1 ustanovuje náležitosti, ktoré organizácia prikladá k návrhu na zmenu dobývacieho priestoru, pričom v prípade, ak predložené podklady nepostačujú na spoľahlivé posúdenie predloženého návrhu, ust. § 28 ods. 2 banského zákona dáva obvodnému banskému úradu právomoc určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady potrebné na jeho spoľahlivé posúdenie, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. V tejto súvislosti bolo konštatované žalovaným, že aby bolo možné spoľahlivo posúdiť návrh aj z hľadiska možnosti racionálneho využívania výhradného ložiska, je v tomto konkrétnom prípade nevyhnutné určiť, aby žalobca k návrhu priložil aj doklady o vyriešení streto záujmov s vlastníkmi, resp. správcami pozemkov dotknutých navrhovaným rozšírením dobývacieho priestoru. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej konštatoval, že ak nedôjde k vyriešeniu stretu záujmov, určeným zmeny - rozšírenia dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence došlo by len k zablokovaniu využívania výhradného ložiska, čo nie je v záujme originálneho vlastníka nerastného bohatstva, Slovenskej republiky na racionálnom využívaní nerastného bohatstva, čoho následkom by bolo znemožnenie využívania výhradného ložiska v priestore navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný nesprávne aplikoval v danom prípade ust. § 28 ods. 8 banského zákona, tak žalovaný pripustil, že ust. § 28 ods. 8 banského zákona prvostupňový orgán neaplikoval dôsledne, návrh žalobcu neposúdil z hľadiska možného využitia nerastného bohatstva, ktoré vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti v prípade rozšírenia dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence pre žalobcu, je nepravdepodobné. V tejto súvislosti poukázal na banský zákon, ktorý v poznámke pod čiarou k odkazu 11 (nedefinuje okruh verejných záujmov, ako to tvrdí žalobca, ale príkladmo uvádza právne predpisy, upravujúce ochranu určitého chráneného záujmu, pričom pod tieto záujmy možno subsumovať aj ochranu vlastníckych práv kohokoľvek, pričom v tomto konkrétnom prípade však prvostupňový orgán nepožadoval vyriešenie všetkých stretov záujmov, len stretov s vlastníkmi pozemkov. Podľa § 244 O.s.p. 1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmov samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 247 O.s.p. 1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 2)Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Medzi základné zásady správneho konania patrí zásada zákonnosti vyjadrená v § 3 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Súd povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Táto zásada sa vzťahuje nielen na celý priebeh správneho konania, ale aj na vydanie rozhodnutia. Ochranu záujmov štátu a spoločnosti, t.j. verejných záujmov všetkých osôb ako aj vyžadovanie plnenia povinností týchto osôb musia správne orgány uskutočňovať len spôsobom ustanoveným právnym predpisom. Podľa § 28 ods. 1 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z., konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (banský zákon ďalej používa legislatívnu skratku „konanie o určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh organizácie alebo na podnet obvodného banského úradu. Návrh obsahuje náležitosti uvedené v predmetnom ustanovení banského zákona a v § 10 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 79/1988 Zb.. Podľa § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z., obvodný banský úrad môže určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. Podľa § 28 ods. 3 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z., obvodný banský úrad môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k dispozícií všetky doklady a dokumentácia podľa ods. 1 písm. d) (doklady a dokumentáciu ustanovená vykonávacími predpismi) a e) (zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi) a ods. 2. Podľa § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z., obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného ložiskového a či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a požiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobcom napádané rozhodnutie žalovaného č. 258-463/2011 zo dňa 23.02.2011 vychádzajúc z jeho odôvodnenia aplikuje účinný právny predpis v zmysle prechodných ustanovení banského zákona. Žalobca sa tak nesprávne domnieval aplikovania neúčinného právneho predpisu zo strany žalovaného, keď žalovaný pri interpretácií § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom pred prijatím zákona č. 219/2007 Z.z. správne zohľadnil upravenú interpretáciu v dôsledku zmien prijatých v oblasti riešenia stretov záujmov predmetnou novelou. Vychádzajúc z administratívneho spisu a z odôvodnenia nového prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že OBÚ rozhodnutím č. 69-721/2010/I zo dňa 31.03.2010 zastavil konanie v podľa § 28 ods. 3 banského zákona, nakoľko žalobca nepredložil doklady o vyriešení stretov záujmov so všetkými vlastníkmi resp. správcami pozemkov, vyžiadané OBÚ listom č. 69-291/2010 zo dňa 31.03.2010, ako aj listom č.69-1544/2010 zo dňa 04.06.2010, ktorým OBÚ poučil účastníka konania o tom, že v prípade nepredloženia vyžiadaných dokumentov konanie zastaví. Krajský súd v Trnave považuje odôvodnenie OBÚ v rozhodnutí č. 69-721/2010/I zo dňa 31.03.2010 za postačujúce v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), vzhľadom na jasné určenie dôvodu pre ktorý dochádza k zastaveniu predmetného konania a odkazy na príslušné zákonné ustanovenia. Krajský súd v Trnave zároveň zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je preskúmavanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Vzhľadom na uvedené nedošlo k narušeniu dvojinštančnosti správneho konania tak ako sa domnieva žalobca. Ustanovenie § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. je lex specialis voči ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku ako lex generalis upravujúcemu odstránenie nedostatkov podania. Postup OBÚ keď vyžiadal doplnenie návrhu na zmenu dobývacieho priestoru je tak bez ohľadu na čas, kedy došlo k tejto výzve, výzvou na doplnenie návrhu. V tomto bode je potrebné skonštatovať, že postup obvodného banského úradu, keď vyžiadal doplnenie návrhu až s neúmerne dlhým časovým odstupom od podania návrhu na zmenu dobývacieho priestoru je nesprávny, avšak sám o sebe nemal vplyv na zákonnosť napádaného rozhodnutia žalovaného v tomto konaní. Je potrebné poznamenať, že za predmetné prieťahy nesie zodpovednosť aj samotný žalobca. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. organizácia je povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Rovnako tak aj§ 33 ods. 2 druhá veta banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. predpokladá, možnosť vyriešenia stretov záujmov už pri určení chráneného ložiskového územia alebo dobývacieho priestoru. Banský zákon v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. v § 33 ods. 6 upravuje výslovne povinnosť organizácie, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené. Za štandardných podmienok je tak zrejmé, že organizácia je povinná vyriešiť strety záujmov najneskôr pred povolením otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska (podobne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sž 104/1997-185). Takáto skutočnosť však nevylučuje možnosť správneho orgánu vyžadovať doklady o vyriešení stretov záujmov aj skôr v prípade, ak sa ich vyžadovanie opiera o zákonné ustanovenia (napr. § 28 ods. 8 v spojení s § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z.). V takej situácií orgán verejnej moci v plnom rozsahu dodržiava princíp zákonnosti. Účelom banského zákona podľa § 1 je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach. Obvodný banský úrad je oprávnený podľa § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. požadovať ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. S prihliadnutím na účel banského zákona a rozsah posudzovania návrhu v konaní o zmene dobývacieho priestoru podľa spomínaného § 28 ods. 8 banského zákona je OBÚ povinný posudzovať návrh o.i. aj z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov a to aj s ohľadom na osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov. V banskom zákone nie je konkretizované, čo presne sa rozumie pod chránenými záujmami. V príslušnej poznámke sa odkazuje na viaceré osobitné predpisy s výnimkou Ústavy SR, avšak vychádzajúc ústavnekomformného výkladu je pod predmetný pojem nevyhnutné zaradiť aj ochranu vlastníckeho práva. Zásahy do vlastníckeho práva sú možné len v obmedzenom rozsahu v súlade s Ústavou SR a zákonmi Slovenskej republiky. Obvodný banský úrad, ako aj žalovaný sú tak pri určovaní dobývacieho priestoru povinní posudzovať aj akékoľvek prípadné zásahy do vlastníckeho práva, ktoré by určením dobývacieho priestoru mohli nastať; pri tom sú však správne orgány povinné zohľadniť už zásahy, ku ktorým došlo v dôsledku iných rozhodnutí napr. určením chráneného ložiskového územia. Rozhodujúcou skutočnosťou v predmetnej veci, ako to správne vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, odôvodňujúcou použitie ust. § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. je posudzovanie ochrany a využitia nerastného bohatstva. Vedľajší účastník ako vlastník pozemkov s výmerou blížiacou sa polovici celkovej plochy navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru a zároveň odborne spôsobilá osoba s banským oprávnením sama podala návrh na určenie dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence I na ploche žalobcom navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru. Je teda možné dôvodne predpokladať, a to s prihliadnutím na stav riešenia stretov záujmov vyplývajúci z administratívneho spisu, že k uzavretiu písomnej dohody podľa § 33ods. 2 banského zákona minimálne s vedľajším účastníkom nedôjde. Zostávajúcou možnosťou vyriešenia takéhoto stretu záujmu existujúcou v čase rozhodovania OBÚ a žalovaného pri absencií dohody je vyvlastnenie podľa § 31 ods. 3 písm. b) banského zákona. Pri vyvlastňovacom konaní by sa použili právne predpisy platné a účinné v čase rozhodovania správneho orgánu. Podmienky vyvlastnenia sa predmetnou novelou - zákonom č. 219/2007 Z.z. sprísnili. Pôvodné ustanovenie § 33 ods. 4 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z.: „Ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností, a ak prevažuje verejný záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, postupuje sa podľa § 31 ods. 3.“ sa nahradilo § 33 ods. 5 banského zákona v znení účinnom od 01.06.2007: „Ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností, a ak prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností, postupuje sa podľa § 33 ods. 3 tohto zákona, ak ide o poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky podľa § 36 a 37 tohto zákona; na účely tohto zákona sa pod všeobecným hospodárskym záujmom rozumie záujem na obmedzení práva každého, ak je možné očakávať, že toto obmedzenie prinesie v budúcnosti zvýšenie verejného blaha alebo predíde verejnej núdzi.“. Novelizované ustanovenie tak kladie dôraz na ochranu vlastníckych práv vlastníkov pozemkov a iných nehnuteľností. Výhradné ložisko sklárskych a zlievarenských pieskov, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je z pohľadu surovinovej politiky SR nerastnou surovinou regionálneho významu a to aj vzhľadom na veľké množstvo zásob tejto nerastnej suroviny v Slovenskej republike. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že je nepravdepodobné, aby všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska prevážil nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a mohol sa použiť postup predpokladaný v § 33 ods. 5 banského zákona v znení účinnom od 01.06.2007. Za uvedených podmienok je vzhľadom na dikciu § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. príslušný správny orgán povinný zaoberať sa situáciou, ktorá by nastala v prípade nevyriešenia stretou záujmov s vedľajším účastníkom s ohľadom na skutočnosť, či by v tejto situáciu nebolo zabránené racionálnemu využitiu nerastného bohatstva. K zabráneniu racionálneho využívania nerastného bohatstva dôjde aj v prípade, ak sa určením, resp. zmenou určeného dobývacieho priestoru zabráni dobývaniu rozsiahlej časti dobývacieho priestoru po dlhšie časové obdobie. Podľa § 24 ods. 1 banského zákona právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Podľa § 33 ods. 6 banského zákona v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaným: „Organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.“. Podľa § 10 ods. 2 zákona o banskej činnosti platnom a účinnom v čase rozhodovania OBÚ a žalovaného: „Plány otvárky, prípravy a dobývania sa vypracujú pre celé výhradné ložisko alebo pre jeho ucelenú časť;... Plány otvárky prípravy a dobývania možno vypracovať aj na určité časové obdobie v závislosti od stupňa vyriešenia stretov záujmov.“. Podľa § 27 ods. 13 banského zákona platného a účinného v čase rozhodovania OBÚ a žalovaného: „Organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, ak a) nezačala výhradné ložisko dobývať v lehote, ktorú uviedla v konaní o určenie dobývacieho priestoru, v zmluve o prevode dobývacieho priestoru alebo v návrhu na prevod dobývacieho priestoru inej organizácií na základe výberového konania podľa § 27a, b) dobývanie prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo nesplnila podmienky, ku ktorým sa zaviazala v zmluve o prevode dobývacieho priestoru podľa odseku 7, alebo v návrhu do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania podľa § 27a (ďalej len „nečinnosť organizácie“).“. Krajský súd v Trnave sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že určením dobývacieho priestoru žalobcovi vzhľadom na rozsah a charakter nevyriešených stretov záujmov je vysoko pravdepodobné, že dôjde k zablokovaniu, resp. vysokej pravdepodobnosti zablokovania rozsiahlej časti dobývacieho priestoru na neurčitý čas. Ustanovenie § 27 ods. 13 banského zákona platného a účinného v čase rozhodovania OBÚ a žalovaného upravujúce ex lege zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v prípade nečinnosti organizácie, nezabráni možnosti zablokovania racionálneho využívania dobývacieho priestoru, na ktorú upozorňuje žalovaný v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia a z rovnakého dôvodu sú príslušné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. bezpredmetné. Súd sa stotožňuje aj s tvrdeniami žalovaného, že predmetné ustanovenia sa neuplatnia o. i. aj vzhľadom na skutočnosť, že pri zmene - rozšírení dobývacieho priestoru už je dobývaný pôvodný dobývací priestor a teda ust. § 27 ods. 13 banského zákona platného a účinného v čase rozhodovania OBÚ a žalovaného, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. sú tak bezpredmetné. S ohľadom na podmienky konkrétneho prípadu, žalovaný v súlade so zákonom podľa § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred zákonom č. 219/2007 Z.z. vyzval žalobcu na predloženie dokladov o vyriešení niektorých stretov záujmov, ktoré sa ukázali byť nevyhnutné pre posúdenie veci podľa § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z.. Po nepredložení vyžiadaných dokladov tak OBÚ nemal inú možnosť ako rozhodnúť podľa § 28 ods. 3 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z. a zastaviť konanie. Súd sa nestotožnil s výhradou žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odchýlil od svojho pôvodného právneho názoru. Je zrejmé, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia č. 83-878/2007 nezohľadnil zmenu právnej úpravy pri výklade relevantných ustanovení. Pochybenie žalovaného v rozhodnutí č. 83-878/2007 nie je predmetom preskúmania v tomto konaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odstránil toto pochybenie. Nápravu predchádzajúceho pochybenia žalovaného nemožno považovať za nezákonný postup narúšajúci právnu istotu účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil. Žalovaný v súlade s jeho kompetenciou podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku preskúmal rozhodnutie jemu podriadeného OBÚ v Bratislave. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd účastníkovi konania spoločnosti NAJPI a.s. podľa § 250k ods. 1 O.s.p. taktiež náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.