Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/20/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200430 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200430.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu Pravoslávna cirkevná obec v Trnave, Trnava, Sladovnícka 31, IČO: 34 017 003, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti žalovanému Daňovému úradu Trnava, Hlboká 8/1, Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 649/231/51052/11/Vac zo dňa 13.6.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 26.7.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 649/231/51052/11/Vac zo dňa 13.6.2011, ktorým žalovaný podľa § 50 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) nevyhovel námietke daňového subjektu (žalobcu) zo dňa 30.5.2011 proti nesprávnemu a nezákonnému postupu žalovaného. V žalobných dôvodoch namietal, že doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie - platobný výmer na penále vo výške 10 522,80 eur (317 010,- Sk) č. 649/231/120966/03/Toč zo dňa 11.11.2003 za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2000, ktorý bol žalovaným doručovaný na adresu Trnava, Štefánikova 10, napriek tomu, že žalobca ako kontaktnú adresu vo svojich písomných podaniach uvádzal adresu Komárno, Palatínova 32. V tejto súvislosti poukázal na to, že v roku 2009 mu bola zo strany žalovaného doručená výzva č. 649/231/98947/09/Vac zo dňa 6.11.2009, ktorou ho žalovaný ako správca dane vyzval, aby v náhradnej lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok vzniknutý na penále na dani z príjmov právnickej osoby vo výške 9 622,80 eur, vyrubený rozhodnutím žalovaného č. 2003/120966 dňa 11.11.2003. Proti tejto výzve podal námietku z dôvodu, že uvádzané rozhodnutie nebolo žalobcovi vôbec doručené, pričom žalovaný, pričom doposiaľ nebolo o tejto námietke zo strany žalovaným rozhodnuté. Mal za to, že žalovaný doposiaľ nezdokladoval oprávnenosť vyrubeného penále a tvrdí, že ohľadne predmetnej veci žalovaný vydal dve samostatné rozhodnutia, vychádzajúc z výzvy zo dňa 11.5.2011 (rozhodnutie č. 649/231/120966/03/Toč zo dňa 11.11.2003 s vyrubeným penále vo výške 7 181,84 eur) ako aj z výzvy zo dňa 6.11.2009 (rozhodnutie č. 2003/120966 zo dňa 11.11.2003 s vyrubeným penále vo výške 9 622,80 eur). Poukázal na to, že za tohto stavu nemožno považovať platobný výmer č. 649/231/120966/03/Toč zo dňa 11.11.2003 znejúci na sumu 10 522,80 eur (317 010,-Sk), resp. rozhodnutie č. 2003/120966 s vyrubeným penále na sumu 9 622,80 eur za právoplatné, nakoľko neboli žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk, keď nebol dodržaný postup pri doručovaní v súlade s ust. § 17 zák.č. 511/1992 Zb. . K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 8.8.2011, doručeným tunajšiemu súdu 19.8.2011, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi na základe jeho žiadosti predĺžil lehotu na podanie daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2000 do 30.6.2001. Poukázal na to, že dovtedy žalobca nebol registrovaný na Daňovom úrade Trnava, rozhodnutie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania mu zaslal na kontaktnú adresu (Komárno, Palatínova 32), ktorú uviedol vo svojej žiadosti, pričom na podanom daňovom priznaní uviedol svoje sídlo: Štefánikova 10, Trnava. Vzhľadom k tomu, že žalobca si svoju daňovú povinnosť splnil dňa 2.7.2001, správca dane mu platobným výmerom č. 649/231/120966/03/Toč zo dňa 11.11.2003 predpísal penále za nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 vo výške 317 010,-Sk (10 522,80 eur), pričom toto rozhodnutie zaslal na sídlo, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní a ktoré bolo aj registrované na Daňovom úrade Trnava. Pri doručovaní do vlastných rúk postupoval v zmysle § 17 ods. 9 zák.č. 511/1992 Zb., keď žalobcovi rozhodnutie zasielal na jeho sídlo, pričom doporučená zásielka bola Daňovému úradu Trnava vrátená dňa 27.11.2003 s poznámkou „adresát neznámy“. K tvrdeniu žalobcu, že v predmetnej veci boli vydané viaceré rozhodnutia s rôznou výškou penále uviedol, že bolo vydané jedno rozhodnutie - platobný výmer (vo výzve zo dňa 11.5.2011 bolo číslo platobného výmeru upresnené číselným označením daňového úradu 649, oddelením správy daní 231 a rokom vydania 03, pričom prvé tri písmená na konci rozhodnutia znamenajú priezvisko zamestnanca, ktorý platobný výmer vydal), pričom výška nedoplatku sa menila v závislosti od použitia úhrady, resp. daňového preplatku podľa § 63 zák.č. 511/1992 Zb. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom je pre nich rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho orgánu nie je namiesto správneho orgánu vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ani meniť či dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Podľa § 50 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní. Podľa § 50 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Ak námietka smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovaného podľa § 50 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. je síce procesným rozhodnutím, avšak na základe ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a) O.s.p. . V zásade u takéhoto typu rozhodnutia (čiastkové procesné rozhodnutie) nie je osvedčené ukrátenie daňového subjektu na právach, ktoré sa môže prejaviť až v konečnom meritórnom rozhodnutí správcu dane. Zákonná podmienka preukázania ukrátenia fyzickej alebo právnickej osoby na jej právach (§ 247 O.s.p.) je zákonom určeným selekčným prvkom, (obdobne ako existencia naliehavého právneho záujmu vo všeobecnom súdnictve podľa § 80 písm. c) O.s.p.), ktorý zabraňuje zahlteniu súdneho systému nedôvodnými žalobami a ktorý je v súlade s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. V danom prípade žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach, keď prípadné procesné vady v postupe správcu dane podľa zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov spôsobené nesprávnou aplikáciou ustanovení uvedeného zákona možno v správnom súdnictve napadnúť jedine po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v daňovom konaní, a to žalobou smerujúcou proti meritórnemu rozhodnutiu správcu dane o daňovej povinnosti daňového subjektu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.