Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/21/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200462 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200462.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu FARMA MAJCICHOV, a.s., Majcichov 50, IČO: 36 228 095, zastúpeného spoločnosťou Prosman a partneri, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0100711/87/2011-SSI 61-Pu zo dňa 1.8.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd mení rozhodnutie žalovaného č. 0100711/87/2011-SSI 61-Pu zo dňa 1. augusta 2011 v spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Nitra č. 0302410/99/2010-SSI66/8- Ha zo dňa 8. októbra 2010 v časti uloženia pokuty tak, že žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona) ukladá pokutu vo výške 1 000 eur, ktorú je povinný zaplatiť do 15- tich dní po právoplatnosti rozhodnutia na účet B. V. č. XXXXXXXXXX/XXXX, konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Žalobcovi sa náhrada trov súdneho a správneho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2011 sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. 0100711/87/2011-SSI 61-Pu zo dňa 1.8.2011, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 0302410/99/2010-55/66/8-Ha zo dňa 8.10.2010, ktorým bola žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) uložená pokuta za správny delikt vo výške 5 000 eur pre porušenie povinností uložených v ustanovení § 76 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V žalobných dôvodoch namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nerozporoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom žalovaného, avšak poukázal na to, že na všetky stavby, ktorých užívanie bolo predmetnom konania vedeného prvostupňovým orgánom žalovaného a malo tvoriť základ uvedeného správneho deliktu, už boli vydané kolaudačné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť. V tejto súvislosti uviedol, že tieto rozhodnutia boli následne po asi 2 a pol roku dobromyseľného užívania právoplatne skolaudovaných stavieb žalobcom zrušené krajským stavebným úradom, a to postupom mimo odvolacieho konania z dôvodu pochybenia stavebného úradu pri vydávaní kolaudačných rozhodnutí. Poukázal na ustanovenie § 65 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), v zmysle ktorého správny orgán „pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté“. Uviedol, že súdna judikatúra vychádza zo skutočnosti, že je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté dobromyseľne na základe právoplatného rozhodnutia môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté, keď v danom prípade sa zmenilo jeho postavenie z dobromyseľného užívateľa právoplatne skolaudovaných stavieb na páchateľa správneho deliktu. V tomto smere poukázal na nezákonný postup orgánov verejnej správy. Uviedol, že okamžite po právoplatnosti zrušovacích rozhodnutí vydaných krajským stavebným úradom podal návrh na nové kolaudačné konanie, doložil všetky podklady nevyhnutné na povolenie skúšobnej prevádzky - živočíšnej výroby. Obec Vlčkovce ako stavebný úrad však v novom kolaudačnom konaní konala opätovne protizákonne, vyžadovala podklady, ktoré nebolo potrebné predložiť, čo vyplýva z príslušných ustanovení právnych predpisov, opakovane prerušovala konanie a nakoniec vydala ďalšie protizákonné rozhodnutie o zastavení kolaudačného konania, ktoré bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-2010/00990/PI a č. KSÚ-OSP-2011/00103/PI zo dňa 17.1.2011 opätovne zrušené z dôvodu, že stavebný úrad protizákonne požadoval doloženie ďalších podkladov, ktorých predkladanie nemalo oporu v zákone. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že sa mal aj on podieľať na nezákonnosti pôvodných kolaudačných rozhodnutí tým, že nedoložil súhlas obvodného úradu životného prostredia, oddelenia ochrany ovzdušia, resp. neuviedol v žiadosti o vydanie kolaudačného konania údaj o skúšobnej prevádzke. Namietal, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je výška uloženej pokuty v rozpore so zásadou primeranosti. V tejto súvislosti uviedol, že napriek opakovanému nezákonnému postupu zo strany správnych orgánov, žalobca vykonal všetky opatrenia, ktoré môžu byť od neho spravodlivo požadované na to, aby zamedzil naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. Mal za to, že výška uloženej sankcie je vzhľadom na okolnosti daného prípadu zjavne neprimeraná spoločenskej závažnosti a nebezpečnosti konania žalobcu, pričom konaniu žalobcu sankcionovanému žalovaným chýbala protiprávnosť. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 5.10.2011, doručeným tunajšiemu súdu 7.10.2011, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že v predmetnej veci bol skutkový stav správne posúdený, bolo jednoznačne preukázané, že žalobca užíval na stavbe „Dostavba farmy dojníc Vlčkovce“ stavebné objekty (produkčné stajne SO 01 až SO 04 a silážne žľaby SO 07) v k.ú. B. bez kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli zrušené v mimoodvolacom konaní rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Trnave. Konštatoval, že je nepochybné, že žalobca užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, v rozpore s ustanovením § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, keď konanie po formálnej stráne vykazovalo všetky znaky uvedenej skutkovej podstaty správneho deliktu. V tejto súvislosti poukázal na to, že záujem spoločnosti chránený ustanovením § 76 ods. 1 stavebného zákona spočíva najmä v tom, aby stavebník alebo aj vlastník stavby v kolaudačnom konaní preukázali, či sa stavby uskutočnili podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, najmä, či stavba zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a či skutočné realizovanie stavby a jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. To, že žalobca prevádzkoval predmetnú stavbu, na ktorej sa v čase výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu nachádzalo cca 2 150 ks hovädzieho dobytka a 450 ks teliat, bez príslušných kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli zrušené okrem iného z dôvodu absencie súhlasu Obvodného úradu životného prostredia Trnava s uvedením zdroja znečisťovania ovzdušia do prevádzky ako aj potrebných stanovísk dotknutých orgánov, jednoznačne preukazuje intenzitu konania žalobcu a determinuje mieru spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, ktoré bolo potrebné v uskutočnenom správnom konaní kvalifikovať ako protiprávne a trestné. Ďalej uviedol, že predmetnom uskutočneného správneho konania bolo prerokovanie podozrenia zo spáchania správneho deliktu a nie nezákonný postup uvedených orgánov verejnej správy. V súvislosti s rozhodnutiami vydanými v mimoodvolacom konaní, ktoré sú právoplatné, tak uviedol, že neboli žalobcom napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ ide určenú výšku pokuty prvostupňovým správnym orgánom, tak uviedol, že tento postupoval v medziach zákonnej správnej úvahy, keď jej výšku riadne odôvodnil a za primeranú ju považoval aj druhostupňový správny orgán, ktorý sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s námietkami žalobcu, a to zohľadnením miery zavinenia žalobcu na vydaní nezákonných kolaudačných rozhodnutí pri ukladaní sankcie za správny delikt. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti s výškou určenej pokuty, tak uviedol, aby súd na ňu neprihliadal, nakoľko nebola uplatnená v správnom konaní. Žalobu žiadal preto zamietnuť ako nedôvodnú. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.), v zmysle § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl., v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby zo strany žalobcu. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný ako aj Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát v Nitre v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že žalobca sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona a v prípade, že áno, tak bolo potrebné posúdiť, či výšku uloženej pokuty možno považovať za primeranú. Z pripojeného spisového materiálu žalovanej vyplýva, že obec Vlčkovce ako stavebný úrad (§ 117 stavebného zákona) rozhodnutím č.: Výst. 23/2008/Sá-39 zo dňa 5.5.2008 vydala na základe návrhu žalobcu ako stavebníka kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolila užívanie stavby „Dostavba farmy dojníc Vlčkovce - Zásobovanie elektrickou energiou, prípojka VN a trafostanica“, v ktorom bolo konštatované, že stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky určené v stavebnom povolení. Následne bolo zistené, že Obec Vlčkovce ako stavebný úrad pochybil pri vydávaní kolaudačných rozhodnutí, tieto boli Krajským stavebným úradom v Trnave po viac ako dvoch rokoch dobromyseľného užívania právoplatne skolaudovaných stavieb zrušené, a to postupom mimoodvolacieho konania (§ 65 ods. 2 správneho poriadku). Po právoplatnosti zrušovacích rozhodnutí podal žalobca návrh na nové kolaudačné konanie (14.4.2010), požiadal o dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku pre vyššie uvedenú stavbu. Bolo zistené, že vydanie kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu je predmetom iného konania, pričom podľa zistenia na stavebnom úrade je toto konanie rozhodnutím Obce Vlčkovce č.: Výst. 55/2010 Sá-72 zo dňa 5.5.2010 prerušené podľa § 81 ods. 3 stavebného zákona až do doby právoplatnosti rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku pre stavbu „Dostavby farmy dojníc Vlčkovce SO 06 - močovkové hospodárstvo“. V návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia žalobca neuviedol údaj, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania, napriek tomu, že to vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a ust. § 79 ods. 2 stavebného zákona, pričom požadované doklady nedoložil ani na základe výzvy zo strany Obce Vlčkovce č.: Výst. 55/2010 Sá, Výst. 56/2010/Sá - 153 zo dňa 31.8.2010. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán žalovaného dňa 8.10.2010 vydal rozhodnutie č. 0302410/99/2010 - SSI 66/8 - Ha, ktorým uznal žalobcu zodpovedným za porušenie povinností uložených v ustanovení § 76 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko užíval stavebné objekty bez kolaudačného rozhodnutia a za tento správny delikt mu uložil podľa ust. § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona pokutu vo výške 5 000 eur, ktorú žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 0100711/87-2011-SSI 61 - Pu zo dňa 1.8.2011 potvrdil rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie Inšpektorátu Nitra č. 0302410/99/2010-SSI 66/8-Ha zo dňa 8.10.2010 a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 000 000,- Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Krajský súd dospel v predmetnej veci k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, avšak len v súvislosti so zistením skutkového stavu veci, čo nerozporoval ani žalobca. Nemožno však konštatovať, že by správny orgán, vzhľadom na okolnosti za akých boli zrušené kolaudačné rozhodnutia zo strany Krajského stavebného úradu v Trnave, správne určil výšku uloženej sankcie za správny delikt. Je potrebné konštatovať, že ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k žalobcovi. Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správny orgán pri ukladaní sankcie musí posudzovať nielen závažnosť a dĺžku trvania porušovania zákona, ale aj jeho povahu. V predmetnej veci nebolo zo strany správneho orgánu dostatočne prihliadané na to, že stavby, ktoré užíval žalobca boli už skolaudované rozhodnutiami príslušného stavebného úradu, ktoré boli po viac ako dvoch rokoch dobromyseľného užívania zo strany žalobcu následne krajským stavebným úradom zrušené v mimoodvolacom konaní. V danom prípade na základe skutkového stavu, ktorý zistil správny orgán ako aj žalobcom namietanú neprimeranosť uloženej sankcie zo strany správneho orgánu, súd aplikoval moderačné oprávnenie v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p. a znížil sankciu na 1 000 eur, ktorú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za primeranú tak z hľadiska represívneho ako aj z hľadiska preventívneho. Pri uložení pokuty súd prihliadal na skutočnosť, že pochybenia sa dopustil aj stavebný úrad (Obec Vlčkovce), ktorý nebol oprávnený od žalobcu ako stavebníka žiadať, aby mu oznámil čas trvania skúšobnej prevádzky. Predovšetkým z tohto dôvodu boli kolaudačné rozhodnutia vydané stavebným úradom (Obcou Vlčkovce) Krajským stavebným úradom v Trnave zrušené v mimoodvolacom konaní. Preskúmavanie rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Na druhej strane je potrebné tiež uviesť, že žalobca ako stavebník sa dopustil správneho deliktu, nakoľko užíval predmetné stavby bez platného kolaudačného rozhodnutia, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zodpovednosť za správny delikt podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona je konštruovaná na báze objektívnej zodpovednosti bez liberačných dôvodov, čo znamená, že účastník konania zodpovedá za správny delikt bez ohľadu na zavinenie. Vzhľadom na uvedené krajský súd uplatnil pri rozhodovaní zásadu plnej jurisdikcie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zmenil podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. s odkazom na § 250i ods. 2 O.s.p. . O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov súdneho a správneho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď tento jednak nebol v predmetnej veci celom rozsahu úspešný (domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného a zastavenia konania vo veci (?) ) a naviac bolo nesporné, že žalobca ako stavebník sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta, avšak podľa posúdenia súdom išlo o porušenie predpisov nižšej intenzity ako túto skutočnosť posudzoval rozhodujúci správny orgán. Žalobca síce mal čiastočný úspech vo veci, ale len pokiaľ ide o výšku pokuty a nie pokiaľ ide o oprávnenosť samotnej sankcie za protiprávne konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.