Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/25/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200507 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov: 1. Ing. Q. X., bytom R. X, I., 2. X. X., bytom D. XX, I. a 3. Ing. O. Q., bytom K. Z. XX, I., všetkých zastúpených advokátom JUDr. Stanislavom Pavlom, Šancova 58, Bratislava proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27.6.2011, za účasti E. W. a G. W., oboch bytom R. X/A, I. jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému a pribratým účastníkom konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania rozhodnutia č. KSÚ-OSP-2011/00420/Do zo dňa 27.6.2011, ktorým žalovaný zamietol ich odvolania a potvrdil rozhodnutie č. OSaŽP/32613-12575/2011/ Jč zo dňa 11.3.2011, ktorým Mesto Trnava ako stavebný úrad účastníkom manželom W. povolil zmenu v užívaní predajne bez stavebných úprav na: „Požičovňa záhradného a stavebného náradia“. Namietali, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu obsahujú takmer identické odôvodnenie, pričom z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s argumentáciou obsiahnutou v odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, na základe akých úvah a postupov dospel k svojmu rozhodnutiu. Odôvodnenie rozhodnutia preto považujú za nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé. Majú za to, že oba správne orgány svojim postupom vo veci a rozhodnutiami porušili zásadu materiálnej (objektívnej) povahy, nakoľko žalobca v 1. rade mal ako stavebník pri zriaďovaní podnikateľských aktivít v rovnakej oblasti stavebnými orgánmi určené iné a prísnejšie podmienky, keď mu bola uložená povinnosť zabezpečiť prístup ku svojej prevádzke výlučne z ulice G. a musel na pozemku svojej prevádzky zabezpečiť minimálne tri parkovacie miesta s možnosťou otáčania väčších, i nákladných vozidiel. Správny orgán nezistil úplnosť a správnosť podkladov priložených k žiadosti, pričom samotnú žiadosť nepodpísal žiaden z navrhovateľov stavebného konania - manželov W.. Žiadosť bola podpísaná ich synom, čo bolo namietané aj pred správnymi orgánmi, ktoré sa v súvislosti s touto námietkou obmedzili na konštatovanie, že návrh na začatie konania spĺňal zákonom stanovené náležitosti a oznámenie o začatí konania bolo doručené vedľajším účastníkom, ktorí voči tomu nemali žiadne pripomienky. Žiadosť, ktorá nespĺňa prísne formálne náležitosti podľa stavebného zákona tak bola nesprávne posúdená a nakoľko nebola podaná stavebníkom, vlastníkom stavby ani vlastníkom pozemku a neobsahovala plnú moc udelenú synovi stavebníkov, je podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. Žalobcovia poukazovali na to, že správne orgány nerešpektovali ani svoje vlastné rozhodnutia v tej istej veci, ako by to malo vyplývať zo skutočnosti, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu zo dňa 17.4.2009 bola konštatovaná potreba riešenia parkovania užívateľov komerčnej vybavenosti a služieb v rámci pozemku prevádzkovateľa a parkovacích miest majiteľov rodinných domov na súkromných pozemkoch, ako aj možnosť využitia parkovacích miest pred predajňou Konzum (teraz požičovňa) iba pre osobné vozidlá, nemožnosť využitia parkovania v systéme jednosmernej premávky pre potreby parkovania zákazníkov a nemožnosť vykonávania prevádzky požičovne, skladu a predaja záhradného a stavebného náradia a predaja hutného materiálu. Žalovaný nerešpektoval ani vlastné rozhodnutie zo dňa 18.6.2010, v ktorom za nedostatok postupu prvostupňového orgánu považoval absenciu dokladu o vzdelaní projektanta, ktorý zodpovedá za správnosť dokumentácie týkajúcej sa výpočtu parkovacích miest, pričom v predmetnej veci v spise žalovaného taktiež absentuje doklad o vzdelaní projektantky, ktorá posudok k parkovacím miestam na pozemku staviteľov vypracovala. Pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tomto smere vyplývajú zo skutočnosti, že stav k obsluhe predmetnej stavby je trvalý a vedľajší účastníci neodstránili nedostatky, ktoré im boli od roku 2008 správnymi orgánmi vytýkané. V tejto súvislosti vznikajú pochybnosti aj o nestrannosti pracovníkov správnych orgánov, ktorí rozhodli v rozpore so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami vo veci. V neposlednom rade je rozhodnutie žalovaného podľa žalobcov v rozpore s Územným plánom mesta Trnava pre lokalitu A 01 a § 8 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v konaní o zmene v užívaní stavby postupoval v súlade s § 85 ods. 1 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 23 vyhl. č. 453/2000 Z.z., pričom zistil, že zmena účelu užívania predajne na požičovňu záhradného a stavebného náradia si nevyžaduje stavebné úpravy a je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava, nakoľko nejde o výkon činnosti, ktorá by pre danú lokalitu bola územným plánom určená za neprípustnú, ani o činnosť, ktorá by svojimi negatívnymi vplyvmi (zápachom, hlukom, vibráciami, prašnosťou, zvýšeným výskytom hlodavcov) obmedzovala využitie susedných parciel pre účely bývania. Výpočet nárokov statickej dopravy pre navrhovanú zmenu užívania bol vykonaný odborne spôsobilým technikom vo výstavbe s osvedčením Slovenskej komory stavebných inžinierov. V odvolacom konaní sa k návrhu po vykonaní obhliadky vyjadrilo aj Mesto Trnava a zo strany odboru dopravy a komunálnych služieb k prevádzke požičovne neboli výhrady, pokiaľ obsluha bude realizovaná iba osobnými vozidlami. Podanie navrhovateľov, hoci podpísané iba jedným z nich, spĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti, a voči oznámeniu o začatí konania žiaden z navrhovateľov nevzniesol námietky a pripomienky. Na mieste stavby bolo vykonané miestne šetrenie a štátny stavebný dohľad a preto sú vec vybavujúcej zamestnankyni známe pomery v danej lokalite, neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce porušovaniu zásad objektivity a nezávislosti. Stavebný úrad dodržal princíp materiálnej rovnosti v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku a rozhodol podľa rovnakých pravidiel ako v prípade stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Požičovňa stavebného náradia a lešenia“ na ulici G. pre žalobcu v 1. rade, ktorá je v tesnom susedstve objektu manželov W.. Stavebný úrad v oboch prípadoch povoľovania (W., X.) žiadal nápočet parkovacích miest pre prevádzky, ktorý vykonali projektanti podľa príslušnej STN, neurčil prísnejšie podmienky pre žalobcu v 1. rade, ktorý na základe veľkosti prevádzky a jej účelu plnil nápočet určený projektantom a spracovaný v projektovej dokumentácii. Súd prejednal vec na pojednávaní za účasti účastníkov konania (s výnimkou žalobcu v 2. rade v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutia správnych orgánov vo veci ako aj ich vydaniu predchádzajúce konanie a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Prítomní žalobcovia na pojednávaní zotrvali na svojich námietkach uvedených v obsahu žaloby, poukazovali najmä na nesprávnosť posúdenia otázky parkovacích miest s tým, že vzhľadom na charakter prevádzky sú zákazníci nútení prichádzať s prívesnými vozíkmi, a väčšími, aj nákladnými vozidlami, ktoré značne zhoršujú prejazdnosť komunikácie. Manželia W., ako účastníci správneho konania, ktorých práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, v konaní uviedli, že ich podnikanie v predmetnej prevádzke bolo bezproblémovým až do doby zriadenia prevádzky žalobcu v 1. rade, ktorá je značne väčšieho rozsahu (asi 750 m2 oproti ich prevádzke na ploche asi 30 m2). Majú k dispozícii dve parkovacie miesta slúžiace pre nich a zákazníkov, syn, ktorý požičovňu umiestnenú v garáži prevádzkuje, má vlastné parkovacie miesto. Na okolnosti podania návrhu na začatie konania stavebného úradu si nepamätajú, pokiaľ by s konaním nesúhlasili, po obdržaní rozhodnutia by o tom úrad informovali. Najväčším požičiavaným náradím je miešačka, inak je sortimentom požičovne iba kufríkové náradie. Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade bolo rozhodnutie zo dňa 27.6.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie č. OSaŽP/32613/-12575/2011/Jč zo dňa 11.3.2011, ktorým Mesto Trnava na žiadosť stavebníkov E. W. a G. W. povolilo zmenu v užívaní stavby predajne na ulici R. X/A v I. bez stavebných úprav na požičovňu záhradného a stavebného náradia. Rozhodnutie žalovaného podľa zistenia súdu obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 47 správneho poriadku, vrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcov, hoci logicky vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, nie v súlade s ich právnym názorom. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza zo stavu veci zisteného spoľahlivo (§ 46 správneho poriadku) nielen miestnym šetrením, ale aj geodetickým zameraním vyhotovenia požičovne a prislúchajúcich parkovacích miest s posúdením jestvujúcej statickej dopravy odborne spôsobilým technikom vo výstavbe, odbornú spôsobilosť ktorého nie je dôvodné spochybňovať, stanoviskom odboru územného plánovania, podľa ktorého navrhovaná zmena v užívaní stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Trnava (v tejto súvislosti nie nevýznamnou je aj samotná skutočnosť, že stavba aj pred povolením zmeny v jej užívaní slúžila na podnikateľské účely ako predajňa potravín), a stanoviskom Mestského úradu Trnava - odboru dopravných a komunálnych služieb, ktorý nemal k prevádzke požičovne záhradného a stavebného náradia námietky, pokiaľ obsluha bude realizovaná len osobnými vozidlami. Toto stanovisko dopravného odboru vychádzalo z obhliadkou nadobudnutých poznatkov o jednosmernej dvojprúdovej komunikácii na ulici R., s pravým jazdným pruhom, ktorý je priľahlý k predmetnej prevádzke, určeným pre parkovanie iba osobných vozidiel. Z obsahu stanoviska súčasne vyplýva, že možnosť použitia nákladných vozidiel a tým sťažovanie premávky na komunikácii, ktoré namietali žalobcovia, vylučuje dopravné značenie komunikácie a porušenie podmienky odboru dopravy v tomto smere je sankcionovateľné podľa dopravných predpisov. Súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného nezistil ani porušenie ustanovenia § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, namietanie ktorého možno vyvodzovať z tvrdení žalobcov o prísnejších podmienkach určených staveným úradom žalobcovi v 1. rade v súvislosti so zriadením jeho prevádzky požičovne stavebného náradia a lešenia. Rozdielnosti v stavebných podmienkach týkajúcich sa parkovania a v prípade žalobcu aj plochy pre otáčanie vozidiel, vrátane nákladných, vyplývajú z odlišných podmienok prevádzok - charakter poskytovaných služieb, veľkosť prevádzok, z odlišnej dopravnej situácie na súvisiacich komunikáciách a v konečnom dôsledku z podmienok stanovených samotným žalobcom v 1. rade v projekte stavby, ktorý správnemu orgánu so žiadosťou predložil. Ako rovnako nedôvodnú posudzoval súd aj námietku žalobcov týkajúcich sa obsahovej náležitosti žiadosti, na základe ktorej správny orgán preskúmavané rozhodnutie vydal. Žiadosť o povolenie zmeny v užívaní stavby doručená podľa obsahu spisového materiálu správnemu orgánu prvého stupňa dňa 12.1.2011 spĺňa náležitosti podania podľa § 19 ods. 1 a 2 správneho poriadku a z jej obsahu je zrejmé, že žiadateľmi - stavebníkmi sú E. W. a G. W.. V súvislosti s opatrením žiadosti iba jedným nečitateľným podpisom, ktorý pri porovnaní s podpismi na iných písomnostiach javí znaky podobnosti s podpisom X. W., možno konštatovať, že takýto nedostatok ani v prípade nedoloženia písomnej plnej moci tejto osoby nespôsobuje neplatnosť žiadosti (nejde o právny úkon, platnosť ktorého možno posudzovať podľa ustanovení § 37a nasl. Obč. zák.), pričom pochybnosti v tomto smere (vôľa označených stavebníkov smerujúca k povoleniu zmeny v užívaní ich stavby) boli odstránené následnou komunikáciou správneho orgánu so žiadateľmi tak, ako to žalobca uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia i v stanovisku k žalobe. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému a účastníkom manželom W. (§ 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.) žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.