Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/10/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200516 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200516.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX Z., D. Y. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava č. 37601-2/2011-BA zo dňa 25. mája 2011 p o t v r dz u j e . Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 22.02. 1990 má podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. a na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Senica č. 12 C/50/2006-169 zo dňa 28.05. 2009 od 01.01. 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 27,59 eur mesačne. Priznaná dávka úrazovej renty bola v súlade so zákonom ďalej zvyšovaná (§ 293b, § 293az ods. 4, § 89 ods. 7, 8 zák. č. 461/2003 Z.z.). Odôvodnenie poukázalo na prevzatie výplaty plnení z titulu náhrady škody v súvislosti s chorobou z povolania od Ministerstva hospodárstva SR vo výške 349,- Sk, pri ktorom sa vychádzalo z rozhodnutia Okresného súdu (ďalej len OS) Senica č. 8 C/216/90 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) Bratislava č. 12 Co/343/91-96 o určení mesačnej straty na zárobku vo výške 348,80 Kčs. V ďalšom konaní vedenom na OS Senica pod sp. zn. 12 C/50/2006 súd rozsudkom zo dňa 28.05. 2009 právoplatným dňa 25.03. 2011 uložil odporkyni zaplatiť poškodenému sumu 27,55 eur predstavujúcu náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 201 Zákonníka práce) za obdobie 01.07. 2003 - 31.12. 2004. Súd vychádzal z preukázanej mzdy za obdobie 01.07. 2003 - 31.12. 2003, pričom táto vždy prevyšovala sumu 11 427,24 SKK, okrem mesiaca december 2003. Len za obdobie tohto mesiaca vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku, ktorej výška bola určená tak, že pri zohľadnení rozhodného zárobku 6247 SKK a jeho valorizácie za obdobie rokov 1991-2002, po ktorých valorizovaný zárobok predstavoval 11.427,24 SKK a vzhľadom na preukázané mesačné príjmy bola stanovená priemerná mesačná strata k 31.12. 2003 v sume 830,24 SKK. Na základe toho bola navrhovateľovi priznaná úrazová renta v tejto výške a po zaokrúhlení na 831,- SKK bola následne zvyšovaná. V podaní označenom ako Návrh na opravný prostředek - odpor proti rozhodnutí Sociální poistovny - ústredie, ve věci určení úrazové renty (náhrady na ztratě na zárobku), pod čís. jednacím 37601-2/2011-BA" adresovanom Krajskému súdu v Bratislave, navrhovateľ namietal nesprávnosť postupu, nerešpektujúceho rozsudok KS v Bratislave č. 12 Co/343/1991-96, ktorý vtedy určil výšku renty ako dávky do budúcna vo výške 348,80 Kč. Vzhľadom na to, že povinnosti platiteľa náhrady od 01.07. 2003 prešli na odporkyňu a tá odmietla uznať dovtedy platné valorizácie, podal na KS Bratislava k sp. zn. 12 Co/343/91 návrh, ktorým sa mienil domáhať vypočítania valorizácie a zmeny pôvodného rozsudku a to podľa predpisov platných do 31.12. 2003. Po postúpení veci Okresnému súdu Senica ten síce uskutočnil valorizáciu, avšak výpočet straty na zárobku vyčíslil odlišne od rozsudku 12 Co/343/91, pretože od skutočného mesačného zárobku za obdobie júl - december 2003 zabudol odpočítať mzdu, ktorú navrhovateľ zarobil nadčasovými hodinami, čo je v rozpore s § 201 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Tak isto pochybil, keď od priemerného čistého mesačného zárobku odpočítaval výšku čiastočného invalidného dôchodku aktuálne poberanú (5600,- Sk) a nie pôvodne priznanú 1.754,- Kčs. Ďalším pochybením je, že neuviedol vo výroku, že sa jedná o zmenu povinnosti uloženej v pôvodnom rozhodnutí KS v Bratislave, v dôsledku čoho vo veci určenia výšky straty na zárobku existujú dva rozdielne rozsudky. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko OS Senica rozsudkom 12 C/50/2006-169 zo dňa 28.05. 2009 právoplatným 25.03. 2011 jej uložil zaplatiť navrhovateľovi 27,55 eur ako náhradu za stratu na zárobku navrhovateľa za obdobie 01.07. 2003 - 31.12. 2003. Rozsudok vychádzal z rozhodného zárobku 6.247,- Sk, jeho valorizácie v období 1991 - 2002 vo výške 173,40%, a po odpočítaní preukázaných výšok mzdy za jednotlivé mesiace vyčíslil výšku straty na zárobku k 31.12. 2003 len za mesiac december 2003, pričom táto bola po zaokrúhlení určená v sume 831,- Sk. V tejto výške a s poukazom na stanovisko MPSVaR o stanovení sumy úrazovej renty ako priemeru náhrad straty na zárobku v období 01.07. 2003 - 31.12. 2003 odporkyňa navrhovateľovi pretransformovala stratu na zárobku za mesiac december na mesačnú sumu úrazovej renty podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. a takto prevzatú dávku následne zvyšovala. Vo vyjadrení zo dňa 13.05. 2012 navrhovateľ zdôraznil, že Sociálna poisťovňa pobočka Senica nad rámec svojej právomoci uskutočnila prepočet už vyplácaných náhrad straty na zárobku pred 01.01. 2004, túto sumu úmyselne znížila, čím hrubo porušila Zákonník práce a uznesenie NS SR, ktoré definuje, že spory vo vzťahu náhrad na strate na zárobku neukončené do 31.12. 2003 rozhodujú výhradne občianskoprávne súdy. K ďalšiemu pochybeniu došlo tým, že Sociálna poisťovňa nevydala žiadne rozhodnutie o prevzatí plnenia náhrady straty na zárobku, čo je v rozpore s § 209 ods. 1 veta posledná zák. č. 461/2003 Z.z., čím mu znemožnila podať opravný prostriedok a bez jeho vedomia uskutočnila obmedzenie dávky. Opakovane mu boli oznamované zavádzajúce informácie v súvislosti s jeho odvolaním ("Návrh na opravný prostředek - odpor proti rozhodnutí Sociální poistovny - ústredie, ve věci určení úrazové renty (náhrady na ztratě na zárobku), pod čís. jednacím 37601-2/2011-BA"). Okrem toho OS Senica pochybil, keď vo výroku svojho rozsudku neuviedol, že sa jedná o zmenu povinnosti uloženej v pôvodnom rozhodnutí KS v Bratislave. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom účastníci zotrvávali na už prezentovaných stanoviskách. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu pripojeného súdneho spisu OS Senica sp.zn. 8 C/216/90 bolo zistené, že rozsudkom z 29.11. 1991 bol žalovaný, Slovenské uhoľné bane, výstavba uhoľných a lignitových baní Holíč (pôvodný zamestnávateľ navrhovateľa) v konaní o náhradu škody z choroby z povolania zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi stratu na mzde za obdobie 11.09. 1989 - 20.04. 1990 a po skončení PN od 01.01. 1991 - 30.04. 1991 spolu v sume 12 694,90 Kčs, pričom pri stanovení straty na mzde počas PN súd vychádzal z rozhodujúceho priemerného zárobku navrhovateľa v roku 1998 v hrubom 5. 681,- Kčs a priemerný čistý zárobok 4. 701,- Kčs. V odvolacom konaní bol rozsudkom KS Bratislave 12 Co/343/91-96 zo dňa 06.09. 1991 v časti náhrady straty na zárobku do budúcna zmenený tak, že počnúc dňom 01.05. 1991 mu je odporca povinný platiť náhradu straty na zárobku mesačne v sume 348,80 Kčs. V zmysle § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na Sociálnu poisťovňu prešla od 01.01. 2004 povinnosť výplaty dovtedy priznaných dávok straty na zárobku, ktoré boli prekvalifikované na úrazovú rentu. Podaním došlým KS Bratislava dňa 21.02. 2006 sa navrhovateľ domáhal zmeny pôvodného rozsudku 12 Co/343/91-94 vo veci náhrady straty na zárobku v zmysle § 163-164 O.s.p. od obdobia 01.07. 2003 - 31.12. 2003 s poukazom na prevzatie povinnosti platiť úrazovú rentu Sociálnou poisťovňou Bratislava, ktorá mu odmietla uhrádzať valorizovanú rentu tak, ako to nariaďuje zákon. Vec bola postúpená OS Senica, kde bola zapísaná pod sp. zn. 12 C/50/2006 a súd vyzval navrhovateľa na doplnenie náležitostí návrhu, aby ho bolo možné kvalifikovať na účely súdneho konania. V konaní bolo preukázané (č.l. 76 a nasl.), že odporkyňa v zmysle § 179 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. vydávala rozhodnutia vo veci zvýšenia úrazovej renty vyplácanej navrhovateľovi pred 01.01. 2004 v sume 349,- Sk. Rozsudkom 12 C/50/2006 bol návrh, ustálený ako návrh na prepočet náhrady na strate na zárobku za obdobie 01.07. 2003 - 31.12. 2003 a na zaplatenie dlžnej sumy, zamietnutý z dôvodu, že odporkyňa, Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s § 272 ods. 1,2,3,8 zák. č. 461/2003 Z.z.. Rozsudkom KS Bratislave 23 Co/106/07-121 zo dňa 27.11. 2007 bol v odvolacom konaní prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že nárok navrhovateľa je potrebné posudzovať ako nárok na valorizáciu úrazovej renty do 31.12. 2003, kde je založená právomoc občianskoprávneho súdu rozhodovať. Rozsudkom 12 C/56/2006-169 zo dňa 28.05. 2009 OS Senica s poukazom na ustanovenia § 190 ods. 3 a 251c zák. č. 65/1965 Zb., Zákonníka práce účinného do 31.03. 2002 a na ustanovenia § 120,260,272 zák. č. 461/2003 Z.z., § 1 zák. č. 320/1993 Z.z. stanovil priemerný zárobok rozhodný pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení PN zo základu 6247,- Sk zvýšeného o príslušné percentá na 10 830,24 Sk, celkovo valorizovaná mzda za príslušné obdobia bola 17.077,24 Sk (6247 Sk + 10 830,24 Sk). Po odpočítaní čiastočného invalidného dôchodku 5.650,- Sk sa jedná o sumu 11 427,24 Sk, pričom za obdobie 01.07. - 31.12. 2003 mal navrhovateľ okrem mesiaca december vždy mzdu vo vyššej sume, preto náhrada mzdy bola priznaná v sume 830,24 Sk, čo bola preukázaná strata na zárobku za obdobie december 2003 (t.j. 11.427,24,- Sk - 10.597,- Sk čistá mzda). V odvolacom konaní KS v Trnave rozsudkom č.k. 23 Co/224/2010-214 zo dňa 14.02. 2011 rozsudok OS Senica ako vecne správne potvrdil. Z právoplatného rozsudku vychádzala odporkyňa pri preberaní výplaty dávky úrazovej renty (pôvodne priznanej ako náhrada za stratu na zárobku) za obdobie od 01.01. 2004. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa §250m O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. (2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. Podľa § 260 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení, peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004. Podľa §198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa § 272 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. (2) Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. (3) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. (5) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003. (9) V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 ( § 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako. Podľa § 251 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom od 01.04. 2002 do 31.12. 2003 (1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. (2) Úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 ods. 1) a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (§ 207) sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá. Podľa § 190 ods.3 zák.č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného do 01.04. 2002 Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok tam uvedených. Podľa § 251c zák.č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného do 01.04. 2002 Nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na uspokojovanie ktorých sa nevzťahuje zákonné poistenie alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom úrazovej poisťovne z prostriedkov poskytnutých z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, z Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nepovažuje podané odvolanie za dôvodné. Obsahom spisu je preukázané, že odporkyňa v súlade s § 272 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. prevzala od právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa povinnosť výplaty plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri chorobe z povolania zistenej v roku 1990. V zmysle odseku 3 sa po 01.01. 2004 priznaná náhrada podľa doterajších predpisov považuje za úrazovú rentu v sume, v akej patrila k 31.12. 2003. Stanovenie výšky úrazovej renty postupom v zmysle § 201 a 251 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce bola predmetom súdneho konania vedeného na OS Senica pod č.k. 12 C/50/2006, pričom právoplatným rozsudkom zo dňa 28.05. 2009 bolo rozhodnuté o povinnosti zaplatiť náhradu za stratu na zárobku za obdobie 01.07. - 31.12. 2003. Súdne konanie bolo vedené v súlade s ust. § 272 ods. 5 pred príslušným občianskoprávnym súdom a v tomto konaní bola pre odporkyňu ako predbežná otázka v zmysle § 198 zák. č. 461/2003 Z.z. riešená výška náhrady za stratu na zárobku v súvislosti s pracovným úrazom, ktorá bola od 01.01. 2004 prekvalifikovaná na úrazovú rentu podľa zák. č. 461/2003 Z.z.. Odporkyňa teda nerozhodovala o výške dávky, iba v súlade so zákonom rešpektovala právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým bola výška dávky, výplatu ktorej od 01.01. 2004 prevzala, stanovená. Pokiaľ navrhovateľ vo svojich podaniach namietal pochybenie zo strany odporkyne spočívajúce v tom, že nevydala formálne rozhodnutie o prevzatí výplaty dávky náhrady straty na zárobku z dôvodu choroby z povolania súd má za to, že zák. č. 461/2003 Z.z. nevyžadoval, aby vo veci bolo vydané formálne rozhodnutie, nestotožňuje sa s právnou argumentáciou navrhovateľa o nezákonnosti prepočtu už vyplácaných súm náhrad na strate na zárobku pred 01.01. 2004 odporkyňou. Je treba uviesť, že k zmätočnosti v priebehu celého konania prispel aj navrhovateľ, ktorý na KS v Bratislave podal návrh na zmenu pôvodného (právoplatného) rozsudku 12 Co/343/91 vo veci náhrady na strate na zárobku za obdobie 01.07. 2003 - 31.12. 2003, pričom žiaden procesný predpis takýto návrh podať neumožňuje. Až v priebehu ďalšieho konania pred OS Senica bol definitívne doriešený okruh účastníkov, ako aj rozsah a obsah uplatneného návrhu. Súd nepovažuje za pochybenie, ak OS Senica vo svojom rozsudku 12 C/50/2006 neuviedol, že mení rozsudok KS Bratislava 12 Co/343/91, pretože okresnému súdu v novom konaní neprináleží meniť právoplatný rozsudok krajského súdu (ani keď je vecne súvisiaci). V konaní 12C 50/2006 bola pred OS Senica bola riešená výška nároku na dávku za obdobie 01.07. - 31.12. 2012, nie správnosť určenia výšky náhrady za stratu na zárobku priznanej rozsudkom 12 Co/343/91. Odporkyňa pri svojom postupe, tak týkajúcom sa prevzatia výplaty dávky, ako aj týkajúcom sa zmätočného podania žiadajúceho zmenu právoplatného rozhodnutia súdu postupovala v súlade s procesnou úpravou konania v zmysle § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a nepochybila ani keď žiadosť o prepočet náhrady na strate na zárobku k 31.12. 2003 doručenú dňa 30.12. 2005 riešila vysvetľujúcim listom z 06.02. 2006 poukazujúcim na kompetenciu občianskoprávneho súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru NS SR týkajúcu sa danej problematiky, keď rozsudkom 7So 239/2007 zo dňa 26.02. 2009 vyslovil, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená záväzne prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.12. 2003, teda pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vychádzajúce z právoplatného rozsudku OS Senica vo veci stanovenia výšky dávky, výplatu ktorej Sociálna poisťovňa - ústredie v súlade so zákonom prebrala, potvrdil. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.