Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200683 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200683.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, toho času miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast.: JUDr. Zuzana Števulová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10.11.2011 č. PPZ-HCP-BA9-AV-53-13/2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava zo dňa 10. novembra 2011 č. PPZ-HCP-BA9-AV-53-13/2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-AV-53-13/2011 zo dňa 10.11.2011 podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zaistilo dňom 10.11.2011 o 20,00 hod. štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky menom E. D., nar. XX.XX.XXXX na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Dôvodom zaistenia bola podľa správneho orgánu skutočnosť, že navrhovateľ nevedel pri kontrole preukázať hodnoverne svoju totožnosť, pričom následným šetrením bolo zistené, že na územie Slovenska sa dostal bez platného cestovného dokladu a zdržiaval sa tu bez povolenia oprávňujúceho na pobyt na území Slovenskej republiky, ako aj bez finančných prostriedkov umožňujúcim mu návrat do domovskej krajiny. Z týchto dôvodov bolo rozhodnuté o vyhostení navrhovateľa z územia SR a následne za účelom zabezpečenia administratívneho vyhostenia bol navrhovateľ zaistený. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, najmä z toho dôvodu, že z rozhodnutia nevyplýva aká je stanovená doba zaistenia navrhovateľa. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedený len deň zaistenia bez uvedenia doby na ktorú je navrhovateľ zaistený. Takisto z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmý účel a nevyhnutnosť zaistenia navrhovateľa, t.j. nie je zdôvodnené prečo muselo dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa a nemohlo dôjsť k výkonu administratívneho vyhostenia zo slobody. Odporca sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľa, teda či sú splnené podmienky, aby mohol byť navrhovateľ vyhostený do domovskej krajiny. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, keďže rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 59a ods. 1 písm. c) zákona č. 48/2002 Z.z. Výkon rozhodnutia vydávajúceho štátu o vyhostení (1) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného niektorým štátom Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len "vydávajúci štát"), ak c) cudzinec porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt cudzincov. Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, preto že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinností ustanovených zákonom c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak sú oprávnení domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej spáchanie trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby alebo duševne chorých alkoholikov, narkomanov alebo tulákov f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie alebo osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pokiaľ sa týka vyjadrenia odporcu, že pri zaistení nie je možné vopred určiť dobu na ktorú je potrebné cudzinca zaistiť, tak s týmto nesúhlasí, pretože cudzinecká polícia má dostatok skúseností s obdobnými prípadmi zaistenia cudzincov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Afganskej islamskej republiky a tieto skúsenosti mohol odporca využiť pri určení tejto doby zaistenia. Poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že by v rozhodnutí o zaistení nebol zdôvodnený jeho účel. Poukázala na právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Čo sa týka námietky právnej zástupkyne navrhovateľa prednesenej na pojednávaní ohľadne toho, že cudzinecká polícia má skúsenosti so zaistením v obdobných veciach, s týmto argumentom nesúhlasí, pretože každý prípad je individuálny. Z administratívneho spisu súd zistil, že námietka právnej zástupkyne navrhovateľa týkajúca sa skutočnosti, že v rozhodnutí absentuje uvedenie lehoty na ktorú bol navrhovateľ zaistený je dôvodná. Z výroku tohto rozhodnutia súd zistil, že správny orgán uviedol vo výrokovej časti len deň zaistenia navrhovateľa, pričom dobu na ktorú je tento zaistený vo výrokovej časti neuviedol, resp. citoval len ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o cudzincoch, keď uviedol, že cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutné potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Táto skutočnosť podľa názoru súdu je dôvodom, ktorý robí rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľným, pretože z rozhodnutia nie je jednoznačné na akú dlhú dobu bol navrhovateľ zaistený. Odkaz na ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 48/2002 Z.z. je nepostačujúci, vo výrokovej časti musí byť časovo ohraničená doba zaistenia, v opačnom prípade sa stáva rozhodnutie nepreskúmateľným. V tejto súvislosti súd uznal argumentáciu právnej zástupkyne navrhovateľa aj s poukazom na odkazy v judikatúre. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku týkajúcu sa zdôvodnenia nevyhnutnosti a účelu zaistenia treba uviesť, že správny orgán sa s týmito skutočnosťami v dostatočnej miere nevysporiadal vo svojom rozhodnutí, avšak z preskúmavaného rozhodnutia súd zistil, že odporca zdôvodnil účel zaistenia existenciou právoplatného rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa, ako aj tým, že tento sa bez oprávnenia zdržiava na území Slovenskej republiky, nemá prostriedky na vycestovanie a platný cestovný doklad opatrený vízom, resp. povolením na pobyt. Táto skutočnosť sama o sebe je jednou z podmienok na to, aby bol cudzinec zaistený, avšak povinnosťou správneho orgánu je zdôvodniť prečo je potrebné u cudzinca obmedziť jeho slobodu pri výkone administratívneho vyhostenia. Táto skutočnosť musí byť obsiahnutá v rozhodnutí, aj napriek tomu, že z daného prípadu je zrejmé, že cudzinec sa dostal na územie SR na základe prevádzačstva bez platného cestovného dokladu a finančných prostriedkov, na území SR nemá žiadny trvalý, resp. prechodný pobyt, ktorý by odôvodňoval skutočnosť, že cudzinec by bol v prípade potreby pre orgány cudzineckej polície k dispozícii. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa, súd sa týmito nezaoberal z dôvodu, že samotná zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívajúca v absencii lehoty zaistenia navrhovateľa je dostatočným dôvodom na to, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si ich v priebehu konania neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.