Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/39/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200695 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200695.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Winterova 29, Piešťany, IČO: 34 144 790, zastúpený advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanému: Krajský stavebný úrad Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KSÚ-OSP-2011/00687/Gi zo dňa 9.10.2011 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu Trnava dňa 2.12.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava - žalovaného č.k. KSÚ-OSP-2011/00687/Gi zo dňa 9.10.2011 podľa § 244 a nasl. O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mesta Piešťany ako príslušného stavebného úradu vydané pod č.j. 00281/22/5/2010-BB zo dňa 30.6.2011, ktorým stavebný úrad zmenu stavby pred dokončením „Rehabilitačné zariadenie VDI na Slovensku - Piešťany,“ na pozemku parc.č. XXXX/X,X,X v k.ú. D., U. I. L. do 31.12.2013 povolil. Žalobca poukazoval na to, že výrok rozhodnutia vydaného mestom Piešťany je v rozpore s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože neobsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, ktorá povinnosť vyplýva z príslušného právneho predpisu, ale nebola v prípade rozhodnutia mesta Piešťany splnená. Predmetný nedostatok rozhodnutia napriek námietke vznesenej žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu mesta Piešťany ako správneho orgánu, žalovaný nepovažoval za chybu a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil, čím založil dôvodnosť nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Žalobca poukazoval na to, že v rozhodnutí Mesta Piešťany č.j. 00281/22/5/2010-BB zo dňa 30.6.2011 chýba uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, nie je z neho jasné, na základe akých podkladov stavebný úrad rozhodol, tieto v rozpore s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku prvostupňový správny orgán nedal žalobcovi ani na vyjadrenie, neuviedol, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil i akými úvahami sa pri ich hodnotení dôkazov riadil. Nie je tiež zrejmé, ako sa stavebný úrad vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov konania. Žalovaný takéto nezákonné rozhodnutie Mesta Piešťany potvrdil, hoci pre jeho vydanie neboli vôbec splnené zákonom vyžadované predpoklady. Mesto Piešťany ako stavebný úrad svojim postupom porušil práva žalobcu ako účastníka konania, pretože ho neupovedomil o začatí konania, ani mu nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Mesto Piešťany ako stavebný úrad oznámenie zo dňa 24.5.2011 o začatí stavebného konania nedoručilo žalobcovi - Slovenským liečebným kúpeľom Piešťany a.s., pretože takejto obchodnej spoločnosti ani nebolo adresované, čo vyplýva z doručeniek pripojených k oznámeniu o začatí stavebného konania, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Oznámenie bolo adresované neexistujúcemu subjektu SLK, a.s., ktorá spoločnosť vôbec neexistuje, na doklade o doručení sa pri podpise príjemcu nenachádza ani odtlačok pečiatky obchodnej spoločnosti, ktorý nedostatok zakladá procesnú vadu konania, ktorej sa dopustil prvostupňový správny orgán a s ktorou sa druhostupňový správny orgán vôbec nevysporiadal takéto nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu a potvrdil. Okrem toho zmena termínu dokončenia stavby nie je zmenou stavby ako je uvedené v rozhodnutí, ale je zmenou stavebného povolenia. Žalobca tiež zistil, že podkladom rozhodnutia stavebného úradu bolo aj statické posúdenie rozostavanej stavby, ktoré bolo vypracované Ing. H. D. PhD. č. 071009/1 zo dňa 30.10.2007, ktoré ho obsahom sú nevyhnutné opatrenia, potrebné vykonať na zachovanie pôvodnej statickej funkcie konštrukčných prvkov rozostavanej stavby. Napriek tomu stavebný úrad, ktorý má povinnosť určiť záväzné podmienky stavby tak, aby stavba bola bezpečná a neohrozovala život a zdravie a tiež životné prostredie vo svojom rozhodnutí ďalšie podmienky uvedené v statickom posudku stavebníkovi vôbec nestanovil, neprevzal ich do svojho rozhodnutia napriek tomu, že statický posudok bol stavebným úradom vyžiadaný, čím sa prvostupňový stavebný úrad dopustil ďalšieho nezákonného postupu, ktorý nedostatok žalovaný neodstránil. Žalobca tiež považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že stavebník nemá k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje vlastnícke ani iné práva, ani žiadnu platnú zmluvu, ktorá sa vyžaduje podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, a tak rozhodnutie stavebného úradu neprimerane obmedzuje a ohrozuje i vlastnícke práva žalobcu k pozemkom vedeným ako parc.č. XXXX/X,X,X v k.ú. D., na ktorých má byť v stanovenom termíne stavba ukončená. Stavebník, ktorým je Služba družstvo nemá ani právo dočasného užívania, ani právo nájmu k týmto pozemkom, pretože Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku, ktorá bola uzatvorená dňa 23.10.1991 medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi š.p. a Výrobným družstvom Služba nezaväzuje žalobcu, ktorým je spoločnosť Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s., vlastník pozemku k žiadnym povinnostiam a z toho dôvodu ani stavebník nie je oprávnený uvedené pozemky užívať. Hospodárska zmluva je zdanlivým právnym úkonom, nakoľko neexistuje osoba oprávnená pozemky špecifikované v zmluve užívať. V prípade, ak by Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku bola platným právnym úkonom, právo Slovenských liečebných kúpeľov š.p. zaniklo podľa § 45 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb. dňom 5.8.1996, kedy bol tento štátny podnik zrušený bez likvidácie. Pokiaľ stavebník Služba družstvo svoje právo k pozemku odvodzuje z Hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku uzatvorenej dňa 23.10.1991 medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi š.p. a Výrobným družstvom Služba koná nesprávne, pretože zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby neumožňoval štátnemu podniku uzatvoriť zmluvu o užívaní majetku na dobu dlhšiu ako do dňa zrušenia štátneho podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku štátneho podniku podľa § 11 ods. 1 zák.č. 92/1991 Zb. a s poukazom i na ust. § 45 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Práve na základe ustanovení, ktoré vyplývajú zo zák.č. 92/1991 Zb. žalobca trval na názore, že právo osoby z hospodárskej zmluvy oprávnenej zaniklo dňom zrušenia štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele š.p. bez likvidácie, teda dňom 5.8.1996, ako vyplýva z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 30.5.1996 a ktoré skutočnosti tiež vyplývajú z výpisu obchodného registra štátneho podniku Slovenské liečebné kúpele š.p., pretože podľa rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR všetky práva, majetok a záväzky prešli na Fond národného majetku SR a ním založenú spoločnosť Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s.. Žalobca namietal, že pôvodné podmienky, za ktorých stavebný úrad pôvodné stavebné povolenie vydal sa podstatným spôsobom zmenili, preto žalovaný pochybil, keď potvrdil predĺženie rozhodnutia termínu dokončenia stavby, ktorú stavebník nemá právo dostavať, pretože k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje nemá zodpovedajúce právo. V závere žaloby žalobca poukázal na to, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca ako účastník predložil žalovanému v rámci odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu pred vydaním svojho rozhodnutia, z toho dôvodu postup žalovaného nie je v súlade so zákonom a vydaním rozhodnutia žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, pretože podľa ust. § 66 stavebného zákona stavebný úrad určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby, ktorých cieľom je zabezpečiť najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu atď. V rámci podmienok uskutočnenia stavby sa v stavebnom povolení určuje i lehota dokončenia stavby (§ 66 ods. 2 písm. d) stavebného zákona v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. h) vyhl.č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia stavebného zákona). Stavebný zákon neobsahuje výslovné ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné predĺžiť lehotu na dokončenie stavby, preto na žiadosť stavebníka stavebný úrad môže lehoty schváliť buď vyznačením v stavebnom povolení alebo povolením zmeny stavby pred jej dokončením, ako vyplýva z ust. § 68 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný poukázal na to, že stavebník, ktorým je Služba družstvo požiadal stavebný úrad o predĺženie termínu dokončenia stavby, na ktorú bolo Obvodným úradom životného prostredia v Piešťanoch vydané stavebné povolenie č.j. Výst. 1241/91- Hč zo dňa 8.1.1992. Stavebný úrad Mesto Piešťany listom zo dňa 24.5.2011 č. 00281/22/4/2010-BB oznámilo začatie stavebného konania na zmenu stavby pred dokončením, pričom účastníci konania boli upozornení, že môžu k žiadosti uplatniť svoje námietky a pripomienky do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, pretože na neskôr podané námietky stavebný úrad nebude prihliadať. Oznámenie bolo žalobcovi doručené na adresu adresáta označeného na doručenke ako SLK, a.s. Winterova 29, Piešťany, ktorá písomnosť bola prebratá splnomocnencom spoločnosti, a na doručenke sa nachádza podpis splnomocnenca, ale bez pečiatky. Následne stavebný úrad doručoval tomuto adresátovi rozhodnutie, ktorým zmenu termínu dokončenia stavby povolil a na tejto doručenke sa nachádza podpis i pečiatka spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s.. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že predmetné doklady boli žalobcovi riadne doručené, prevzal ich a bol o ich obsahu upovedomený. Žalovaný ďalej uviedol, že termín dokončenia stavby je jednou zo záväzných podmienok uskutočnenia stavby a predĺženie lehoty na dokončenie stavby priamo súvisí s možnosťou stavbu dokončiť, preto prvostupňový stavebný úrad žiadosť o predĺženie termínu ukončenia stavby prerokoval v rozsahu, v akom sa dotýka práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania ako i záujmov chránených dotknutými orgánmi štátnej správy a zmenu termínu dokončenia stavby, ktorá je jednou z podmienok uvedených v rozhodnutí o povolení stavby povolil s tým, že podmienky uvedené vo vydanom stavebnom povolení rozhodnutím č.j. 1241/91-Hč zo dňa 8.1.1992 zostávajú v platnosti a ich dodržanie bude kontrolované v rámci kolaudačného konania. K nedostatku preukázania právneho vzťahu k pozemku, na ktorom sa stavba realizuje žalovaný uviedol, že uvedené právo stavebník preukázal v čase vydania stavebného povolenia, podľa ktorého mu právo trvá až do 1.11.2081 a to na základe zmluvy, ktorú stavebník uzatvoril so Slovenskými liečebnými kúpeľmi š.p. Piešťany, na základe čoho mu bolo vydané i stavebné povolenie, a pokiaľ žalobca tvrdí, že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi š.p. a stavebníkom je neplatná, nemôže túto skutočnosť skúmať stavebný úrad, ale o jej neplatnosti musí rozhodnúť len súd. K statickému posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2007 žalovaný uviedol, že podnet na jeho vypracovanie dal stavebný úrad Mesto Piešťany, vyhotovením ktorého podmienil predĺženie termínu dokončenia stavby. Statický posudok je ale súčasťou projektovej dokumentácie, preto ho ani stavebný úrad nezahrnul do svojho rozhodnutia, ale poukázal na projektovú dokumentáciu, za realizovanie a dodržanie ktorej zodpovedá stavbyvedúci a jej súlad so skutočnou stavbou overí stavebný úrad v kolaudačnom konaní. V závere žalovaný uviedol, že stavebný úrad neumiestňoval ani nepovoľoval novú stavbu a rozhodnutím mesta Piešťany sa iba potvrdilo predĺženie lehoty pre dokončenie stavby, preto nebolo potrebné nanovo požadovať všetky doklady v zmysle stavebného zákona a súvisiacich vyhlášok. Krajský súd Trnava podľa ust. § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., uznesením č.k. 20S 39/2011-53 zo dňa 4.6.2012 pribral do konania ako účastníka správneho konania i družstvo s obchodným menom SLUŽBA družstvo, ktoré je stavebníkom, nakoľko mal za to, že zrušením správneho rozhodnutia by jeho práva a povinnosti mohli byť dotknuté. Účastník SLUŽBA družstvo, so sídlom Košická 37, Bratislava pribratý súdom do konania sa vyjadril k žalobe podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.7.2012 a ktorým žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pribratý účastník zotrval na tom, že ako stavebník stavby v čase vydania stavebného povolenia preukázal stavebnému úradu právo, ktoré mu k pozemkom v súvislosti so stavbou prislúchalo a tak stavebný úrad napadnutým rozhodnutím len predĺžil termín dokončenia stavby, kedy nebolo potrebné skúmať všetky náležitosti v rozsahu, ako sa skúmajú pri povoľovaní stavby. Zároveň uviedol, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 28.6.2012 a čiastočného výpisu z LV č. XXXX podľa časti „iné údaje“ má nájomný vzťah k pozemkom evidovaným na parc.č. XXXX/X,X,X s tým, že na LV č. XXXX je i zápis rozostavenej stavby, ktorej je výlučným vlastníkom. Skutočnosť, že ako stavebník má nájomný vzťah k pozemkom, na ktorých sa rozostavaná stavba nachádza sa netýka predĺženia lehoty dokončenia stavby a vlastníckych práv ani povinností žalobcu. Krajský súd Trnava ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko žalobca nesúhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pri skúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi a v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizujú právomoc stanovenú zákonom. Podľa ust. § 46 zák. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd vypočul účastníkov konania prítomných na pojednávaní, ktorí zotrvali na svojich písomne prezentovaných stanoviskách doručených súdu a nachádzajúcich sa v spise. Právny zástupca žalobcu na zdôraznenie opodstatnenosti žaloby dal do pozornosti súdu Hospodársku zmluvu o dočasnom užívaní národného majetku, ktorá bola uzatvorená dňa 31.10.1991, na základe ktorej stavebník tvrdí, že mu svedčí právo realizovať stavbu na pozemku, ktorý patrí žalobcovi a ktorú v kópii predložil a založil do súdneho spisu. Poukázal na to, že táto hospodárska zmluva je neplatná práve s dôrazom na ust. § 45 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb., ktorý zakazoval uzatvárať takéto zmluvy, pričom stavebný úrad pri svojom rozhodnutí sa vôbec právnym vzťahom medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom nezaoberal a tento nedoriešil. Tiež zotrval na tvrdení, že zásielka, ktorá obsahovala oznámenie o začatí konania o zmene stavby nebola žalobcovi doručená, preto nemohol využiť svoje práva a podať v zákonnej lehote námietky a uviesť skutočnosti, na ktoré poukázal až v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, čím bol na svojich právach ukrátený. Žalovaný odkázal v ústnom vyjadrení na písomne stanovisko k žalobe, trval na tom, že sa nejednalo o povolenie stavby, ale o zmenu stavby, ktorý postup vyplýva i z príslušných právnych ustanovení, ich výkladu a z metodického usmernenia vydaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v súvislosti a v záujme zjednotenia postupu stavebných úradov pri žiadosti o zmenu lehoty na dokončenie stavby, ktorého cieľom bolo zabezpečenie jednotného postupu stavebných úradov a z ktorého vyplýva, že zmena lehoty na dokončenie stavby nie je zmenou platnosti stavebného povolenia. V konaní bol súdom vypočutý i zástupca do konania pribratého účastníka, ktorý dával do pozornosti súdu i vývoj v súvislosti s vydaným stavebným povolením a realizovaním stavby. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého v Hospodárskej zmluve o dočasnom užívaní národného majetku nie je ako stavebník správne označený, a ktorá skutočnosť znamená, že zmluva je neplatná uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra stavebník bol zapísaný ako Služba, Výrobné družstvo, teda je označený správne. Termín pre dokončenie stavby sa už viackrát opakovane predlžoval z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane investora, ktorý sa pokúša zabezpečiť ďalších partnerov pre dokončenie stavby, pričom žalobca žiadne z uvedených skutočností pri rozhodovaní o zmene termínu stavby neuvádzal a až v súčasnosti znáša námietky, keď sa v rámci jednaní so zástupcami žalobcu a investora žalobca snaží o predaj pozemkov, na ktorých sa stavba nachádza a má snahu prinútiť investora k ich odkúpeniu, ale za cenu, ktorú označil stavebník za neprimeranú. V závere uviedol, že v súčasnosti je už stavba rozostavaná, v rozsahu prestavaných približne 44 mil. Sk. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho ústneho vyjadrenia ešte poukázal na to, že Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku ani nespĺňa náležitosti, na základe ktorých by ju bolo možné považovať za nájomnú zmluvu, preto žiadny nájomný vzťah medzi účastníkmi netrvá a pre platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje odplata, ktorá medzi účastníkmi dohodnutá nebola. S touto námietkou súvisiacou s posudzovaním existencie zmluvy v súvislosti s jej odplatou sa ale konajúci súd nezaoberal, pretože rozhodnutie správneho orgánu preskúmava iba v rozsahu a v medziach žaloby, a tá skutočnosť nebola v žalobe uvádzaná (§250j ods. 1 O.s.p.). Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že Krajský stavebný úrad Trnava, odbor stavebného poriadku svojim rozhodnutím č.j. KSÚ-OSP-2011/00687/Gi zo dňa 9.10.2011 potvrdil podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozhodnutie Mesta Piešťany č.j. 00281/22/5/2010-BB zo dňa 30.6.2011 a odvolanie spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s. zamietol. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní a vyslovení právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je v žiadnom prípade viazaný len návrhom účastníkov konania (§ 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb.). V rámci dokazovania je možné použiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy podľa svojej úvahy a správny orgán je povinný tieto dôkazy dôsledne posúdiť a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 1,2,3,4,5 zák.č. 71/1967 Zb.). Podľa § 47 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V preskúmavanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu nesporné za preukázané, že rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s ust. § 47 ods. 1,2,3 zák. o správnom konaní, obsahuje všetky základné náležitosti týkajúce sa jednotlivých obsahových častí rozhodnutia, ktorými je výrok a odôvodnenie, pričom obsahové náležitosti je možné uviesť aj v inom poradí, keď poradie, ako ich uvádza správny poriadok nie je záväzné. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odkaz na právne ustanovenie, konkrétne § 68 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ustanovenia stavebný úrad rozhodol a súčasťou tohto rozhodnutia je i výrok, ktorým sa zmena stavby v súvislosti so zmenou termínu jej ukončenia povolila. Súčasťou rozhodnutia Mesta Piešťany je i odôvodnenie, ktoré v dostatočnom rozsahu uvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia. Obsahom rozhodnutia je i záver o tom, aký úsudok stavebný úrad o predmete konania vyslovil a samotná okolnosť, že je stručné, nie je dôvodom považovať ho za vydané v rozpore so zákonom. Okrem toho stavebný úrad žiadne dôkazy nevykonával, preto nebolo potrebné ich vyhodnotenie a nevznikla ani potreba sa zaoberať prípadnými námietkami, pretože neboli žiadne podané. Z uvedeného dôvodu žalovaný správne rozhodol, keď v odvolaní žalobcu vytýkané nedostatky v rozhodnutí stavebného úradu Mesta Piešťany nezistil. V súvislosti s nedoručením oznámenia Mesta Piešťany zo dňa 24.5.2011 o začatí stavebného konania žalobcovi, o ktorom žalobca tvrdí, že mu nebolo správne ako existujúcemu subjektu doručené, pretože bolo adresované na adresáta s označením SLK a.s., ktorý neexistuje, napriek čomu žalovaný považoval takýto spôsob doručenia za správny, súd uvádza, že doručenie je vykonané v súlade s Poštovými podmienkami platnými v čase doručovania, vydanými podľa zák. č. 507/2001 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, podľa ktorých pre vnútroštátny styk pri doručovaní zásielky adresát uvedie pri svojom podpise poznámku vyjadrujúcu vzťah k organizácii - adresátovi napr. „splnomocnenec“ a môže doplniť aj odtlačok pečiatky organizácie. Nedostatok pečiatky na doručenke nezakladá nedostatok, z ktorého by bolo možné ustáliť, že zásielka nebola adresátovi riadne doručená. Okrem toho adresát, i keď podľa výpisu z obchodného registra vystupujúci a zapísaný pod obchodnom menom Slovenské liečebné kúpele Piešťany a.s., bol na doručenke označený iba ako SLK a.s., ide o označenie, ktoré v okruhu dotknutých osôb nevzbudzuje o identite adresáta pochybnosti, nezabraňuje identifikácii osoby, ktorá v prípade takéhoto označenia zásielku v mene žalobcu prevezme a okrem toho, na doručenke je presne uvedené sídlo spoločnosti, ktorá adresa nevzbudzuje žiadnu pochybnosť. Pre úplnosť konajúci súd poukazuje i na to, že sám žalobca hoci tvrdí, že vystupuje výlučne pod obchodným menom Slovenské liečebné kúpele a.s., na svojej internetovej stránke www.kúpelepiešťany.sk <http:// www.kúpelepiešťany.sk> v Kódexe o správe a riadení spoločnosti sa i v súčasnosti označuje skratkou SLK. Uvedené zistenie len potvrdzuje, že SLK je skratka v podstate zaužívaná pre označenie žalobcu, i keď nie je ako prípustná zapísaná v obchodnom registri. Pošte, ktorá ktorá zásielka žalobcovi doručovala ako i žalobcovi samému, za ktorého jeho splnomocnenec zásielku prevzal, (zrejme sa za adresáta považoval, v opačnom prípade by nebolo dôvodné, aby ju potvrdil podpisom a prevzal) mal za to, že patrí jemu a to i vzhľadom na presnú adresu sídla. Z uvedených dôvodov súd túto námietku, považoval za irelevantnú a iba účelovú. Spôsob doručovania v správnom konaní je upravený zák. o správnom konaní, pričom iba popretie žalobcu ako účastníka správneho konania, že mu nebola doručená písomnosť obsahujúca oznámenie o začatí stavebného konania v súvislosti s povolením na zmenu stavby pred jej dokončením nepovažoval súd za preukázané a dostatočný dôkaz vedúci k záveru, že uvedené oznámenie žalobca neprevzal, keď existuje doručenka opatrená podpisom osoby s pozn. splnomocnenec, ktorá v mene žalobcu zásielku prevzala. Rovnako poukazuje súd i na nesprávny názor žalobcu ktorý uvádzal, že stavebník stavbu stavia na pozemku, ku ktorému nepreukázal žiadny právny vzťah. Právny vzťah k pozemku žalobca preukázal v čase, keď bolo vydané stavebné povolenie, a to Obvodným úradom životného prostredia Piešťany č.j. 1241/91-Hč dňa 8.1.1992, v ktorom čase stavebník prislúchajúce mu právo k pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať preukázal práve Hospodárskou zmluvou o dočasnom užívaní národného majetku uzatvorenou dňa 23.10.1991, ktorá postačovala k tomu, aby bolo stavebné povolenie riadne vydané. K námietkam žalobcu v súvislosti s neplatnosťou tejto zmluvy a s poukazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 45 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb. súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy a v čase vydania stavebného povolenia zák.č. 92/1991 Zb. nebol v znení, na ktoré poukazoval žalobca, preto nebolo v rozhodnom čase ani dôvodné, aby sa stavebný úrad touto skutočnosťou zaoberal. Ak má žalobca za to, že zmluva, ktorá v rozhodnom čase slúžila ako podklad pre vydanie stavebného povolenia je zmluvou neplatnou, musí sa tejto skutočnosti domáhať v súdnom konaní a nie v rámci preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca na pojednávaní poukázal i na to, že stavebník Služba-družstvo nie je v Hospodárskej zmluve o dočasnom užívaní národného majetku správne označený. Túto skutočnosť ale v žalobnom návrhu neuviedol, z toho dôvodu sa ňou súd nezaoberal, pretože je to nová skutočnosť, ktorú súd nemal dôvod preskúmavať s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, súd preskúmava rozhodnutie a postup správneho orgánu iba v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“). Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel súd k záveru, že žalovaný neporušil žiadne ustanovenia príslušných na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, konkrétne zák. o správnom konaní, ako ani stavebného zákona. Zmena termínu ukončenia stavby nie je zmenou stavebného povolenia, ale je zmenou stavby podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ustanovenie správny orgán citoval a aplikoval, čo je i v súlade so znením ust. § 139b ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého „zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu“ a nie zmeny stavebného povolenia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s výsledkom konania tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Po vyhlásení rozsudku a počas lehoty na podanie odvolania bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom, ktorý žiadal konanie zastaviť. O tomto návrhu Krajský súd Trnava už nerozhodoval s tým, že vec bude na rozhodnutie predložená odvolaciemu súdu, ktorý o späťvzatí žaloby a zastavení konania rozhodne. Rozsudok bolo senátom Krajského súdu Trnava prijatý v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu Trnava na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.