Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/112/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200705 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Bc. Q. G., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, so sídlom Vajslova č.11, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová 1, 813 04 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo GR ZVJS-3-11-4/14-2011 zo dňa 10.10. 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: GR ZVJS-3-11-4/14-2011 zo dňa 10. októbra 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 254,41 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Miroslava Michaličku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 06.12. 2011 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: GR ZVJS-3-11-4/14-2011 zo dňa 10.10.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove č. 319 zo dňa 29.07. 2011, ktorým bola žalobkyňa odvolaná dňom 31.07. 2011 z funkcie vedúcej sestry a zaradená do funkcie sestra na úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove (ďalej len ÚVTOS a ÚVV). Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď si žalovaný nesprávne vyložil ust. § 18 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z.. Poukázal na to, že žalobkyňa bola ustanovená do funkcie vedúcej sestry ešte predtým ako sa jej manžel stal riaditeľom ústavu ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove. Pri ustanovení jej manžela do funkcie riaditeľa ústavu bol personálnym odborom žalovaného dôsledne posúdený vzťah bezprostrednej nadriadenosti a podriadenosti. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že z niektorých interných predpisov ZVJS vyplýva, že vedúcu sestru na úseku ošetrovateľskej starostlivosti riadi vedúci lekár, ktorý má bezprostredne svojho nadriadeného riaditeľa ústavu, čo značí, že v prípade neprítomnosti vedúceho lekára riadi riaditeľ ústavu priamo aj vedúcu sestru, je tento výklad nesprávny a to z toho dôvodu, že nejde o bezprostredný vzťah podriadenosti a nadriadenosti žalobkyne vo vzťahu k riaditeľovi ústavu. Žalovaný pri svojom rozhodovaní nezvážil skutočnosť, že riaditeľ ústavu môže poveriť príslušníka zboru zastupovaním vedúceho lekára počas jeho neprítomnosti, môže poveriť iného lekára zdravotného zariadenia na zastupovanie, čím nedôjde k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z.. Žalobkyňa poukazuje aj na organizačné usporiadanie zdravotníckeho zariadenia vyplývajúce z §7, v ktorom je definovaný systémový rámec riadenia tak, že v zdravotníckom zariadení sú tri stupne riadenia a to 1. vedúci lekár, 2. vedúci úseku, 3. vedúca sestra. Tieto stupne riadenia presne špecifikujú systém riadenia a zavádzajú vzťahový a zodpovednostný rámec pre nasledovné ust. § 8 vedúci lekár, § 12 vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti, § 16 lekár psychiater - vedúci úseku ochranných liečení. V tejto súvislosti poukazuje na ust. ods. 4 písm. c) a v) § 16, podľa ktorého lekár psychiater - vedúci úseku ochranných liečení c) zastupuje vedúceho lekára počas jeho neprítomnosti v rozsahu svojej právomoci a v rozsahu vymedzenom vedúcim lekárom a v) spracúva služobné hodnotenia na príslušníkov zboru služobne zaradených na úseku ochranných liečení a referáte ošetrovateľskej starostlivosti. Ďalej žalobkyňa namietala, že podľa § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z. zákonodarca predpokladá aplikovanie tohto ustanovenia v situácii priamej nesprostredkovanej podriadenosti, ktorá vzniká medzi nadriadeným a podriadeným v služobnom pomere. Výklad žalovaného vo vzťahu k tomuto ustanoveniu považuje za nesprávny a maximálne extenzívny, v jeho zmysle akákoľvek podriadenosť je bezprostredná, pretože ak je neprítomný podriadený riaditeľa, bezprostredne podriadeným riaditeľa sa stávajú všetci podriadení riaditeľa. Žalobkyňa namieta aj porušenie ust. § 2a ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z., ktorý zaručuje rovnaké práva všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, čím sa priamo zakazuje aj diskriminácia z dôvodu manželského, resp. rodinného stavu. Otázku diskriminácie rieši aj článok 12 ods. 2 Ústavy SR a v tejto súvislosti považuje rozhodnutie žalovaného za také, že nesprávnym výkladom ust. § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z. žalovaný spôsobil voči žalobkyni negatívnu diskrimináciu. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.01. 2012 vyplýva, že žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie je nezákonné a že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, pretože žalovaný si pred vydaním rozhodnutia zaobstaral všetky potrebné podklady a listinné dôkazy, náležite zistil skutkový stav veci a vydal rozhodnutie, ktoré riadne odôvodnil. Pokiaľ ide o námietku, že vzťah bezprostrednej nadriadenosti a podriadenosti bol u žalobkyni posudzovaný personálnym odborom žalovaného v čase ustanovenia jej manžela do funkcie riaditeľa ústavu, túto námietku považuje za irelevantnú, bez vplyvu na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V prípade ak dôjde pri ustanovení príslušníka zboru do funkcie vzniku vzájomnej podriadenosti blízkych osôb, je potrebné uvedenú situáciu riešiť v súlade so zákonom bez ohľadu na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku tejto situácie. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobkyne, že musí ísť o bezprostrednú podriadenosť, poukazuje na RMS č.4/2011 a RMS č.11/2011, podľa ktorých ak nie je nadriadený prítomný vo výkone štátnej služby vo veciach služobného pomeru príslušníkov zboru zaradených na takomto úseku služobnej činnosti, koná a rozhoduje príslušník zboru ustanovený do funkcie jeho zástupcu a ak takáto funkcia nie je systematizovaná, personálnu právomoc príslušného stupňa podľa tohto rozkazu vykonáva príslušník zboru poverený podľa osobitného predpisu (§ 39 zákona) alebo najbližší vyšší nadriadený. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ust. § 7 organizačného poriadku zdravotníckeho zariadenia, ktorý je podľa nej kľúčový pre posúdenie otázky nadriadenosti a podriadenosti vedúcej sestry vo vzťahu k vedúcemu lekárovi, tu žalovaný poukazuje na § 6 tohto organizačného poriadku, ktorý upravuje zastupovanie vedúceho lekára vedúcou sestrou v rozsahu jej právomoci a v rozsahu vymedzenom vedúcim lekárom. Tvrdený nesprávny extenzívny výklad § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z., tu žalovaný uvádza, že rešpektuje plne článok 2 ods. 2 Ústavy SR, avšak poukazuje na rozkazy ministra spravodlivosti, ktoré jednoznačne definujú stupne a rozsah riadenia vo veciach služobného pomeru - nadriadenosť a výkon riadiacej činnosti, teda aj vznik vzťahu bezprostrednej podriadenosti príslušníkov zboru zaradených na úseku služobnej činnosti bez obsadenej funkcie nadriadeného a bez systematizovanej funkcie zástupcu k najbližšiemu vyššie nadriadenému. Záverom žalovaný poukazuje na upozornenie prokurátora č. Hd 6/2010 zo dňa 12.10.2010, kde bol podľa názoru žalovaného riešený podobný prípad vo vzťahu personálnej podriadenosti a konštatuje aj to, že žalovaný svojim rozhodnutím žiadnym spôsobom neporušil antidiskriminačný zákon, ani Ústavu SR. Krajský súd po splnení zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. vec prejednal bez pojednávania a po preskúmaní rozhodnutia postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z prvostupňového rozhodnutia, Personálneho rozkazu vydaného riaditeľom ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove pod číslom 319 zo dňa 29.07. 2011 súd zistil, že žalobkyňa bola dňom 31.07. 2011 odvolaná z funkcie vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove a dňom 01.08. 2011 zaradená do funkcie sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že riaditeľ ústavu (manžel žalovanej) vydal tento rozkaz na základe odporúčaní kontrolnej skupiny generálneho riaditeľstva č. GR ZVJS - 13-1/14-2011 a na pokyn generálneho riaditeľa ZVJS. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 02.08. 2011, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti aké uvádzala ako námietky v žalobe. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-3-11-4/14-2011 zo dňa 10.10.2011 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa ústavu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z. sa blízke osoby nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza koho treba považovať za blízku osobu. Podľa názoru žalovaného ustanovením manžela žalobkyne do funkcie riaditeľa ústavu dochádza k bezprostrednej podriadenosti, resp. nadriadenosti medzi osobami blízkymi, nakoľko žalobkyňa pracovala v ústave ako vedúca sestra v zdravotnom zariadení a v čase neprítomnosti vedúceho lekára zdravotného zariadenia vzniká bezprostredný vzťah nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa ústavu vo vzťahu k vedúcej sestre úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ústavu. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na organizačný poriadok ústavu, najmä na ust. § 9 ods. 3, § 5 ods. 1 a § 12 ods. 1. Ďalej poukázal na rozkazy ministra spravodlivosti, ktoré riešia obsadzovanie funkcií a právomoci na príslušných stupňoch štátnej služby a najmä v tých prípadoch, kedy nie je funkcia zriadená, resp. systematizovaná. Žalovaný uvádza, že po preskúmaní personálneho rozkazu zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydávaní svojho rozhodnutia v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie potvrdil. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, 9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole. Podľa § 35 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu (1) Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie, c) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu, d) v dôsledku právoplatne uloženého zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, f) je podľa osobitného zákona 9) osobou blízkou bezprostredne nadriadenému alebo inému policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha, g) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku, h) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, i) prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti požadovanú na zastávanú funkciu, j) nesplnil požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov na výkon zastávanej funkcie, k) uplynul čas, na ktorý bol ustanovený do funkcie na útvare, ktorý určí minister podľa § 40 ods. 6. (2) Minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby 10b) a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. (3) Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. (4) Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), f) a g). (5) Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1. (6) Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f). (7) Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. (8) Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí. (9) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. (10) Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu. 10c) Podľa § 39 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie (1) Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, a) zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti, b) výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. (2) Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný. (3) Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať vyplýva z jeho funkcie. Súd pri preskúmaní rozhodnutia zistil, že žalobkyňa bola ustanovená dňa 01.08. 2006 do funkcie vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pričom jej manžel bol dňa 15.01. 2010 ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu. Pri uvedení do funkcie manžela žalobkyne tento upozornil, že jeho manželka vykonáva v ústave funkciu vedúcej sestry s tým, aby v budúcnosti nevznikol problém ohľadne výkladu ust. § 18 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z., ktorý bráni tomu, aby osoby v príbuzenskom pomere boli navzájom bezprostredne podriadené, resp. nadriadené. Je zrejmé, že v čase ustanovenia manžela žalobkyne do funkcie riaditeľa neposudzoval tento stav tak, že by bol v rozpore s ust. § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Dňa 18.02. 2011 vykonala kontrolná skupina GR ZVJS Bratislava kontrolu úrovne a stavu personálnej práce a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj interných predpisov, pričom vo svojom protokole zo dňa 18.02. 2011 skonštatovala, že pplk.Mgr. V. G. bol dňa 15.01. 2010 ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu a od uvedeného času dochádza v čase neprítomnosti vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove ku vzťahu bezprostrednej nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa a jemu blízkej osoby - npor. Q. G. (manželky riaditeľa), ktorá pracuje vo funkcii vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove. Kontrolná komisia doporučila uvedenú situáciu riešiť v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. f) zákona a následným ustanovením npor. Q. G. do funkcie tak, aby bolo rešpektované ust. § 18 ods. 1 zákona. Riaditeľ ústavu na základe odporučení tejto kontrolnej skupiny a na základe pokynu generálneho riaditeľa vydal personálny rozkaz, ktorým svoju manželku odvolal z funkcie vedúcej sestry a zaradil ju na funkciu sestry úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotného zariadenia ústavu. V tejto súvislosti je potrebné z hľadiska právneho posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného posúdiť, či riaditeľ ústavu je bezprostredne nadriadený vedúcej sestre zdravotníckeho zariadenia. Žalovaný poukazuje na § 9 ods. 3 organizačného poriadku, podľa ktorého riaditeľ ústavu priamo riadi okrem iného aj vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia. Súčasne žalovaný poukazuje aj na ust. § 5 ods. 1 organizačného usporiadania a popisov služobných činností a pracovných činností príslušníkov zboru a zamestnancov zboru služobne a pracovne zaradených v zdravotníckom zariadení ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove, podľa ktorého vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia podľa § 4 riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí činnosť príslušníkov zboru a zamestnancov služobne a pracovne zaradených v zdravotníckom zariadení v rozsahu ustanovenom internými predpismi. Z výkladu týchto dvoch ustanovení žalovaný dospel k záveru, že v prípade neprítomnosti vedúceho lekára ústavu dochádza k bezprostrednému vzťahu nadriadenosti a podriadenosti vo vzťahu riaditeľ - vedúca sestra. Čo sa týka úvahy súdu na otázku bezprostrednosti, je potrebné túto otázku riešiť z hľadiska právneho, ale aj gramatického, kedy treba vysvetľovať bezprostrednosť jednoznačne a nie príliš extenzívne. V danom prípade podľa názoru súdu synonymum slova bezprostrednosti je slovo priamo. V takomto prípade treba ust. § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z. vykladať tak, že musí ísť o priamu podriadenosť žalobkyne vo vzťahu k riaditeľovi ústavu, ktorý je jej manželom. Súd nezistil v interných predpisoch žalovaného, že tento služobný priamy vzťah skutočne v danom prípade existuje. Jednoznačne z ust. § 5 ods. 1 organizačného poriadku vyplýva, že priamym nadriadeným žalobkyne ako vedúcej sestry zdravotníckeho zariadenia je vedúci lekár. Kontrolná skupina síce skonštatovala, že neprítomnosťou vedúceho lekára dochádza k bezprostrednému vzťahu nadriadenosti a podriadenosti riaditeľa ústavu - vedúca sestra, ale súd považuje tento záver len za hypotetickú možnosť, stav ktorý by nastal, keby v ústave nebol vedúci lekár, resp. keby v ústave nebol ani vedúci úseku, po prípade keby neexistovala možnosť zo strany služobne nadriadených žalobkyne, aby v prípade neprítomnosti vedúceho lekára bola poverená iná osoba na jeho zastupovanie tak ako to má na mysli ust. § 39 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia policajta v štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Toto ustanovenie zákona umožňuje, že riaditeľ ústavu môže poveriť osobu v služobnom pomere zastupovaním vedúceho lekára alebo vedúceho úseku zdravotníckeho zariadenia, ak títo nie sú na pracovisku a tým zamedziť, aby došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zák.č.73/1998 Z.z.. Okrem toho je potrebné vychádzať aj zo samotného textu ust. § 18 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. z ktorého vyplýva, že policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu sa nesmú zaradiť tak, aby došlo k bezprostrednej podriadenosti. Z textu tohto ustanovenia vyplýva povinnosť orgánu zaraďujúceho pracovníka v štátnej službe do funkcie, že už pri zaraďovaní je povinný skúmať, či neexistuje riziko porušenia tohto ustanovenia, keďže v texte je uvedené, že „nesmú sa zaradiť“. Žalovaný zrejme posudzoval túto skutočnosť už pri ustanovovaní manžela žalobkyne do funkcie riaditeľa ústavu. V tomto smere sa zdá preto logická námietka žalobkyne, že táto otázka bola v minulosti zo strany žalovaného riešená. Súčasný výklad žalovaného je preto prekvapivý a právne neodôvodnený. S touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal, pričom v rozhodnutí v súvislosti s touto námietkou doslova uviedol, že „skutočnosť, že 15.01. 2010 bol plk.Q..G. ustanovený do funkcie riaditeľa ústavu a v tom čase bola žalobkyňa vo funkcii vedúcej sestry zdravotného zariadenia ústavu, nemá vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého personálneho rozkazu“. Žalovaný v rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj rozdielny postoj k danému problému a odvolal sa len na personálny rozkaz riaditeľa ústavu. Z odôvodnenia tohto personálneho rozkazu ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu však jednoznačne vyplýva, že tento bol vydaný len na základe odporučení kontrolnej komisie zriadenej žalovaným a na pokyn služobne nadriadenej osoby - generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že pri novom konaní vo veci je správny orgán viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa predloženej špecifikácie v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 254,41 eur. Priznaná náhrada pozostáva z odmeny za 2 úkony právnej služby po 123,50 eur (prevzatie veci, podanie žaloby), 2x režijný paušál po 7,41 eur. Súd nepovažoval za účelne uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby porada s klientom 22.12. 2011, porada s klientom 09.03. 2012, doplnenie dôkazu v konaní dňa 12.03. 2012. Čo sa týka porád, ktorých obsah je osvedčený predloženými potvrdeniami má súd za to, že ani ich trvanie, ani ich obsah neodôvodňujú priznanie náhrady, predloženie dôkazu - zaslanie listiny nie je úkonom právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky, zvlášť v konaní o žalobe, kde je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov. Tak isto súd nepriznal nárok na náhradu DPH v súvislosti s trovami právneho zastúpenia, nakoľko právny zástupca nepredložil doklad o tom, že je platiteľom. Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E., a.s.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.