Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoE/546/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899453 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899453.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Mesto Skalica, Nám. Slobody 10, Skalica, IČO: 309982, proti povinnému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, exekúcia vedená pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, Skalica, Ružová 22, Skalica, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 3Er 3028/2008-15 zo dňa 09. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o nepriznaní náhrady trov exekučného konania súdnemu exekútorovi p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil po citácii § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 19 O.s.p., § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný zomrel, zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, nemá právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Výrok o nepriznaní súdnemu exekútorovi náhrady trov konania súd odôvodnil tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, pričom súdny exekútor postúpil súdu návrh až dňa 30.12.2008, kedy bol povinný nebohý a z tohto dôvodu súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného a preto nemôže zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že iné prípady, keď možno oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, Exekučný poriadok neustanovuje, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať trovy exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor a to proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 55,30 eur. Dôvodil, že 22.12.2008 bol súdu postúpený podnet na zastavenie exekúcie spolu so špecifikáciou trov. Súd náhradu trov exekúcie nepriznal s tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko v čase podania návrhu povinný existoval ako subjekt práva a z toho vyplýva, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Výkon rozhodnutia je však ovládaný dispozičnou zásadou a teda exekútor vykonáva exekúciu iba na návrh oprávneného a preto za činnosť, ktorá smerovala k vymoženiu pohľadávky oprávneného, exekútorovi nepochybne patrí odmena, ako aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré v prípade zastavenia konania musí znášať oprávnený. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Predmetom konania je náhrada trov exekúcie v prípade ak povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej veci začala exekúcia na základe návrhu oprávneného doručenému súdnemu exekútorovi 12.05.2004. Po udelení poverenia súdnemu exekútorovi tento podal návrh na zostavenie exekúcie, pretože povinný zomrel XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie č. k. 5D 135/2006, D Not 255/2006 bolo zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Následne súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil ju za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdnemu exekútorovi nepriznaním týchto trov vychádzal z toho, že oprávnený podal návrh dôvodne, pretože povinný žil, teda nezavinil zastavenie exekúcie a súdny exekútor postúpil návrh na zastavenie až 30.12.2008, teda súd už neposudzoval nemajetnosť povinného. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorú exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie ktoré platil. V danom prípade vznikla sporná otázka, či v prípade, ak povinný zomrel a nezanechal majetok podľa názoru súdu prvého stupňa má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod pre ktorú exekúciu nemožno vykonať, kedy niet zákonného dôvodu pre rozhodnutie aby trovy exekúcie znášal oprávnený, pretože nezavinil zastavenie exekúcie alebo mal trovy exekúcie znášať oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku tak ako o to žiada v podanom odvolaní súdny exekútor. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na judikatúru predovšetkým Ústavného súdu Českej republiky (II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10, PL. ÚS 16/08, II. ÚS 594/10), z ktorej vyplýva, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú spokojné všetky nároky exekútora a takýto stav nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie odôvodnene je do značnej miery kompenzovaného v podstate monotónnym postavením pri vykonaní exekúcie. Hľadiská rozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade trov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynie. Východiskom je určenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu došlo, pričom medzi hľadiská skúmania nepatrí majetnosť resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na požiadavky a náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na vykonanie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná existencia zavinenia na zastavenie exekúcie na strane oprávneného a nie nutnosť zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť. Na základe týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi správne, pričom odvolací súd argumentáciu doplnil vyššie uvedeným zdôvodnením. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.