Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899513 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov proti žalovanému Marián Chatrnuch STAVMONT, Záhradnícka 711, Leopoldov, zastúpenému advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, Vajanského 24, Trnava, o odstránenie vád diela, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/390/2008-293 zo dňa 21.12.2010 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému bezplatne odstrániť vady diela prejavujúce sa zadržiavaním a neodtekaním dažďovej vody v kanalizácii. Poukazoval na to, že so žalovaným ako zhotoviteľom uzatvoril dňa 25.9.2000 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola práve oprava dažďovej kanalizácie v areáli ústavu podľa realizačného projektu stavby č. 16/99-PSr Ing. Y. Z., dielo bolo ukončené a odovzdané dňa 29.12.2000, avšak pri pravidelnej kontrole kanalizácie bolo zistené spätné zatápanie šachty ŠD 2 odtokovou vodou z čističky odpadových vôd, následkom čoho došlo k vzdúvaniu hladiny dažďových vôd odtekajúcich z ústavu a k sedimentácii nečistôt v kontrolných šachtách ŠD 3 a v poslednej šachte dažďovej kanalizácie pri východnej bráne ústavu. Nakoľko pri výškopisnom zameraní bol geodetom Ing. I. W. zistený proti-spád medzi šachtami ŠD 2 a ŠD 1 s výškovým rozdielom - 295 mm, žalobca má za to, že na zistené vady sa vzťahuje záruka za akosť uvedená v článku VIII. zmluvy a že za ne zodpovedá žalovaný, u ktorého si nárok na odstránenie vád uplatnil listom zo dňa 10.9.2002. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že dielo vykonal bez vád presne podľa projektu stavby, pričom dodržal všetky predpísané technologické postupy. Podľa záverov odborného posudku, ktorý si dal vyhotoviť, príčinou poruchy je uloženie kanalizácie na nie práve dostatočne stabilizovaných navážkach a vniknutie pomerne veľkého množstva vody do výkopu v čase realizácie prác. Podlažie v mieste poruchy vizuálne zodpovedalo zemine tretej triedy ťažiteľnosti ako to predpokladal projekt a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nebolo možné prípadnú nevhodnosť podložia rozpoznať. Prekážky riadneho vykonania diela neboli zistené ani odborne stavebne vzdelanými zástupcami objednávateľa, ktorí dielo priebežne kontrolovali, preto je jeho zodpovednosť za vady vylúčená. Má za to, že k poklesu terénu došlo v súvislosti s tým, že po realizácii diela v rozpore s dokumentáciou nedošlo k úprave povrchu cesty a že táto bola nadmerne zaťažovaná nákladnými vozidlami pri stavebnej činnosti žalobcu. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 21.12.2010 žalovanému uložil povinnosť bezplatne odstrániť vadu diela zhotoveného na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2000 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v lehote do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vada diela sa prejavuje zadržiavaním a neodtekaním dažďovej vody v kanalizácii v úseku medzi kanalizačnými šachtami ŠD 3 a ŠD 2 a kanalizačnými šachtami ŠD 2 a ŠD 1, určenej na odvádzanie dažďovej vody od východnej brány žalobcu po prvú kanalizačnú šachtu odtoku vyčistenej odpadovej vody mimo areál čističky odpadových vôd dlhej 83 m. Šachta ŠD 1, ŠD 2 a ŠD 3 sa nachádzajú v k.ú. obci J. na parc. č. 2460/1, 2468/2, 2459. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalovaného podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal k náhrade trov konania štátu vo výške 1.419,34 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka i Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podpísaním zmluvy žalovaný deklaroval, že je kompetentný na realizáciu dielu vo všetkých oblastiach, ktoré si to vyžadujú vrátane dodržiavania opatrení a postupov v zmysle normy STN EN 1610. Keďže oba subjekty sú právnické osoby, súd si ustálil, že predmetná zmluva bola uzatvorená ako obchodno - záväzkový vzťah podľa § 536 - 565 Obchodného zákonníka. Žalovaný v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) si splnil povinnosť zabezpečiť vedenie uskutočňovania stavby odborne spôsobilou osobou, ktorou bol v zmysle § 46a Stavebného zákona stavbyvedúci Ing. R. W.. Súd mal preukázané, že dielo bolo vykonané, odovzdané dňa 29.12.2000 po spísaní odovzdávacieho zápisu (protokolu), v ktorom zo strany žalobcu bolo uvedené, že „práce boli prevedené v požadovanej kvalite“, lebo dielo nevykazovalo žiadnu viditeľnú vadu. Žalovaný spolu s dielom neodovzdal žalobcovi dôležité listiny (vykreslený skutočný stav realizovaného diela - pôdorys, odovzdaný stavebný denník, výškové zameranie stavby, zápis o skúške tesnosti kanalizácie a atesty od používaných materiálov a zabudovaných prvkov ) a ani neuniesol dôkazné bremeno, že by ich odovzdal. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného, že žalobca si mal od žalovaného pýtať listiny, ktoré mu s dielom neboli odovzdané, súd považuje len za obranu nemajúcu oporu v žiadnej právnej norme. Žalovaný ako zhotoviteľ si mal pri odovzdávaní diela splniť všetky povinnosti plynúce mu z obchodného zákonníka i ustanovení Stavebného zákona. Tvrdenie, že žalobca by nemal k dispozícii kópiu stavebného denníka, pokiaľ by im neodovzdal originál je bezpredmetné, lebo do dispozície žalobcu sa kópia neúplného stavebného denníka dostala pri vyhotovovaní znaleckého posudku v konaní. Právna zástupkyňa žalovaného až po siedmych rokoch konania (keď už mal byť vyhlásený rozsudok) prišla s tvrdením, že stavebný denník sa začal písať až dňa 10.10.2000, čo súd považuje opäť len za účelovú obranu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by stavebný denník odovzdal skôr, nepreukázal ani existenciu úplného stavebného denníka jeho predložením súdu i keď rovnopis by mal mať vo svojom archíve v zmysle stavebného zákona, zákona o archívnictve. Naopak, v rámci konania počas cca 7 rokov tvrdil, že ho nemá k dispozícii. Samotný znalec Ing. Z. potvrdil, že stavebný denník je neúplný, viacero strán v ňom chýba. Súd mal preukázané, že na vykonanom diele sa objavila v záručnej lehote vada ako ostatná vada (prejavila sa spätným zatápaním šachty ŠD 2 odtokovou vodou z čističky odpadových vôd a Ústavu Leopoldov, zadržiavaním a neodtekaním dažďovej vody v kanalizácii, v úseku medzi kanalizačnými šachtami ŠD 3 a ŠD 2 a kanalizačnými šachtami ŠD 2 a ŠD 1, došlo k vzdúvaniu hladiny dažďových vôd odtekajúcich z ústavu a následnej sedimentácii nečistôt v kontrolných šachtách ŠD 3 a poslednej šachte dažďovej kanalizácie v areáli ústavu pri východnej bráne), ktorej odstránenia sa domáhal žalobca v zmysle lehoty dohodnutej v zmluve o dielo u žalovaného najprv ústne a následne i písomnou formou. Táto vada má za príčinu, že dielo prestalo plniť svoj účel. Súd sa ďalej zameral na skúmanie, či vada bola spôsobená porušením jeho povinnosti. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že žalovanému bol odovzdaný projekt stavby realizačný, technická správa, vypracovaný projektantom Ing. Y. Z.. V tomto dokumente bolo projektantom jednoznačne uvedené, že „že porušené povrchy počas realizácie stavby budú po ukončení stavebných prác uvedené do pôvodného stavu“. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný žalobcu na túto skutočnosť neupozornil pri vyhotovovaní a ani odovzdávaní diela. Žalovaný tu neuniesol dôkazné bremeno. Zhotoviteľ (žalovaný) si nesplnil povinnosť upozorniť objednávateľa (žalobcu) bez zbytočného odkladu na charakter pokynov uvádzaných v projekte stavby na vykonanie diela, pričom súd má za to, že zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri čítaní projektu. Preto je súd názoru, že odporca nesie zodpovednosť v zmysle §551 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd síce prihliadal na fakt, že v predmetnom projekte (bod 5. Zemné práce bolo uvedené, že skutočné zatriedenie zeminy pre fakturáciu potvrdí technický dozor investora zápisom do staveného denníka, ale nakoľko dielo vykonával odporca ako subjekt spôsobilý na vykonávanie diela, ktorý bol oboznámený z obsahom projektu (i z bodom 5.), v záujme svojej ochrany po zrealizovaní výkopu bolo jeho povinnosťou vyzvať technický dozor investora k zápisu do stavebného denníka. Žalovaný nepreukázal, že by vyzval technický dozor na takýto zápis, aj keď svojou výpoveďou potvrdil, že mal vedomosť o osobách vykonávajúcich technický dozor investora. Jeho tvrdenie, že tieto osoby k dielu chodili, videli tvoriace sa dielo a nič proti tomu nemali, nič nemení na tom, že neurobili žiadny zápis do stavebného denníka. Súd mal z časti kópie stavebného denníka z obdobia od 10.10.2000 do 22.11.2000 ako i z obsahu znaleckého posudku č. 2/2008 Ing. Z. preukázané, že v záznamoch v stavebnom denníku zo dňa 18.10.2000 a 31.10.2000 je zápis o odčerpávaní vody z výkopu. Z výpovede a vyjadrení žalovaného, zo svedeckej výpovede Ing. R. W. mal súd preukázané, že bola odčerpávaná voda. Z obsahu správ Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 26.08.2010 a zo dňa 19.11.2010 mal súd preukázané, že v období 2.11.-10.11.2000 (t. j. po 31.10.2010, čo podľa žalovaného bolo dokončené budovanie tretej šachty) bol celkový úhrn zrážok 33,7 mm pre oblasť Hlohovec. Pri vyčísľovaní atmosférických zrážok v lokalite Leopoldov sa vychádzalo zo susednej lokality Hlohovec. Keďže lokality Leopoldov a Hlohovec patria pod tú istú geografickú lokalitu, súd akceptoval zistenia o atmosférických zrážkach z lokality Hlohovec a prihliadla na ne ako na dôkaz, že v lokalite Leopoldov boli v čase zhotovovania diela zrážky a aký bol ich úhrn. V období 15.11.2000 - 25.11.2000 spadlo celkovo 24,3 mm zrážok, v období 26.11.2000 -12.12.2000 spolu 33 mm zrážok, v období 13.12.2000 - 29.12.2000 spolu 32,9 mm zrážok, v čase 10.10.2000 - 31.10.2000 bol celkový úhrn zrážok 14,3 mm. Súd mal zároveň vyjadreniami žalovaného i svedka Ing. W. majúceho funkciu stavby vedúceho preukázané, že pršalo, bola odčerpávaná voda, ale z ich strany neboli prijaté žiadne bezpečnostné opatrenia, pričom stavbyvedúci poznal (súd vychádza z jeho svedeckej výpovede) znenie STN normy EN 1610. Súd prihliadal i na ich ďalšie vyjadrenie, že pred začatím vykonávania tohto diela vykonávali síce iné diela, ale nemali skúsenosti s vtekaním vody pri realizácia diela. Teda súd dospel k záveru, že aj keď stavbyvedúci poznal STN normu EN 1610, nepostupoval v zmysle jej čl. 4.2 s „názvom stavba a skúšanie kanalizačných potrubí a stôk“, čl. 6.5 „odvodnenie“ (ich znenie je vyššie v rozsudku uvádzaný, preto ho súd v tejto časti už neuvádza)“ . Súd vychádzal zo záverov znalca, že sa mali práce na stavbe pozastaviť, zavolať projektanta a dozor a mali sa navrhnúť ďalšie opatrenia hlavne spôsob ukladania rúr a spôsob zasypávania a odsávania. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že nič z týchto činností žalovaného neurobil (jeho stavby vedúci poznal STN EN 16160, v ktorej sa hovorí, že počas zabudovania potrubia sa má výkop udržiavať bez vody, napr. dažďovej, priesakovej atď.) a to je ďalší dôvod, pre ktorý ho súd v zmysle § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje zodpovedného za vadné dielo. Súd prihliadal i na samotný list (stanovisko k reklamácii) žalovaného zo dňa 26.02.2003 adresovaného žalobcovi, v rámci ktorého prezentoval závery autorizovaného stavebného inžiniera Ing. V. J., že kanalizácia je uložená na nie práve dostatočne stabilizačných navážkach a v čase realizácie prác došlo k pomerne veľkému vniknutiu vody do výkopu. Súd vychádzal pritom i z výpovede svedka Ing. Z. (autora projektu diela), že ho nikto k dielu realizovanému žalovaným nevolal, neinformoval o tom, že by bolo treba riešiť nejaké vzniknuté problémy a nemal na toto dielo uzatvorenú žiadnu zmluvu o autorskom dozore. Popri tomto vykonávanom diele len prechádzal (v čase realizácie diela) k inému dielu, ku ktorému vykonával autorizačná dozor v zmysle zmluvy. Z obsahu znaleckého posudku je preukázané, že v prípade diela, ktoré sa zaviazal žalovaný vyhotoviť, nešlo o jednoduchú stavbu. Teda súd konštatoval, že zo strany žalovaného nebolo možné vychádzať z § 44 ods. 2 stavebného zákona (účinného k 25.09.2000, kedy bola uzatvorená zmluva o dielo). Súd sa zaoberal i tvrdeniami žalovaného súvisiacimi s tým, že pred vykonávaním diela odstránil spevnenú časť cesty (teleso komunikácie), síce to nebolo predmetom ich zmluvy o dielo, a cesta v nespevnenej forme sa nachádza i v súčasnosti. Toto preukázal i aktuálnymi fotografiami, preto súd už nevykonal ním navrhovanú obhliadku terénu na mieste samom. Žalovaný má za to, že na zmenu výškového rozdielu malo vplyv to, že počas stavby na Hrade jazdili cez východnú bránu (i po nespevnenej ceste) ťažkotonážne autá z nákladom. Súd prihliadal i na to, že dielo bolo odovzdané 29.12.2000 a Ing. W. na podnet žalobcu zistil výškový rozdiel 8,08 promile až 13.6.2002. Po zrealizovaní diela nebola opäť spevnená cesta ním, lebo to nebolo predmetom diela. Súd prihliadal i na to, že znalec Ing. Z. v znaleckom posudku pri prejazde vozidiel po neupravenej ceste uviedol, že sa nedá vylúčiť statický aj dynamický vplyv vozidiel na samotné podložie v mieste dna vykopanej ryhy. Následne znalec ale dodal, že projektantom navrhovaný zásyp ryhy sa mal na stavbe zápisom dohodnúť a upresniť v dobe, keď došlo pri výkope k zatečeniu výkopu od dažďa resp. aj skôr, pokiaľ sa vo výkope nenachádzala zemina, s akou projektant uvažoval. Z obsahu projektu Ing. Z. mal súd preukázané, že je v ňom jednoznačne v bode 5. zemné práce uvedené, že „ porušené povrchy počas realizácie stavby budú po ukončení stavebných prác uvedené do pôvodného stavu“. Teda žalovaný majúc k dispozícii projekt musel vedieť o tejto skutočnosti a poznajúc rozsah vykonania diela pri odovzdávaní diela žalobcu na túto skutočnosť neupozornil. Súd zastáva názor, že ak žalovaný pred začatím s realizáciou diela odstránil cestné panely, hoci to nemal v zmluve o dielo dohodnuté, bolo jeho povinnosťou po dokončení diela opäť cestné panely položiť na pôvodné miesto. Pokiaľ by žalovaný súdu preukázal (napr. poznámkou v zápise pri odovzdávaní diela), že upozornil žalobcu na potrebu spevniť cestu nad vyhotoveným dielom, súd by sa i ďalej zaoberal dokazovaním spočívajúcom v dodatočnom výsluchu znalca (ako to navrhovala právna zástupkyňa žalovaného) k otázkam, či by prechod veľkotonážnych áut po nespevnenom povrchu cesty mohol spôsobiť výškový pokles. Tu si súd dovoľuje konštatovať, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že cez Východnú bránu (blízko nej je vykonávané dielo) chodil autá, ale žalovaný (na ktorom je dôkazné bremeno) nepreukázal v dostatočnom rozsahu, že by išlo o ťažkotonážne motorové vozidlá. Súd na žiadosť žalovaného žiadal žalobcu o doloženie zoznamu áut, ktoré v čase realizovania diela vchádzali do objektu cez Východnú bránu, ale žalobca žiadny zoznam nedoložil odôvodniac to dlhým časovým obdobím a tým, že takého zoznamy už nemá vo svojej dispozícii. Teda súd považoval za nadbytočné vypočúvať znalca Ing. Z. ešte osobne na pojednávaní v zmysle návrhu právnej zástupkyne žalovaného. Znalec potvrdil v znaleckom posudku vadnosť diela. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol a mal rozpoznať nevhodnosť podložia a pri daždivom počasí mal postupovať v zmysle STN normy EN 1610, ktorú poznal jeho stavbyvedúci Ing. R. W.. Keďže nepostupoval v zmysle STN normy EN 1610, zanedbal povinnosti v zmysle § 552 ods. 1 Obch. zák. a § 551 ods. 1 Obch. zák. Snahu žalovaného preniesť povinnosť „mať stavbyvedúceho“ na žalobcu kvalifikuje súd za čelovú obranu, lebo v zmysle 44 ods. 1 Stavebného zákona mal on povinnosť zabezpečiť si stavbyvedúceho. Súd uložil odporcovi povinnosť vykonať bezplatnú opravu diela nie v navrhovanej 3 mesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku, ale v 9 mesačnej lehote prihliadajúc na obsah znaleckého posudku Ing. Z. a STN normy EN 1610, že pri vykonávaní diela sa má výkop udržiavať bez vody, napr. dažďovej, priesakovej atď. Keďže v čase rozhodnutia súdu bolo zimné obdobie ( december ) s vysokým stupňom zrážok, súd mal za to, že doba 3 mesiace nie je reálna, aby žalovaný mohol dielo opraviť riadne. Dobu 9 mesiacov od právoplatnosti považoval súd za adekvátnu preto, lebo je to dosť dlhý časový úsek na to, aby žalovaný počas optimálneho počasia (t. j. keď nebude pršať, padať sneh) opravil dielo. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá. Namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy - miestnu obhliadku a výsluch znalca po tom, čo v konaní boli zistené ďalšie skutočnosti, najmä prechod ťažkotonážnych áut vyplývajúci z výpovede projektanta. Závery prijaté súdom považuje za nesprávne, nakoľko množstvo zrážok nepotvrdzuje, že vo výkopoch bola voda, táto nezostáva na povrchu, ale vsiakne do pôdy. Poukazoval na to, že podľa zmluvy nemal zhotoviť novú komunikáciu, pričom je nepodstatné, že jej oprava bola uvedená v projekte, ktorý riešil viacero druhov prác realizovaných viacerými dodávateľmi. Nie je mu zrejmé, prečo by mal dodávať výkres skutočného prevedenia, keď to nebolo zmluvnými stranami dohodnuté a on projektovú činnosť nevykonáva. Má za to, že práce boli vykonané dobre a jediným dôvodom problému je, že žalobca nedal vyhotoviť betónovú cestu, s ktorou počítal projekt. Pokiaľ by aj vady odstránil a nedošlo by k zhotoveniu cesty, v dôsledku záťaže autami by rovnako došlo k poklesu kanalizácie, pričom súd sa s touto možnou príčinou vady diela dostatočne nevysporiadal. Vzhľadom na zmluvný záväzok žalovaného zhotoviť kanalizáciu mu nie je zrejmé, prečo by mal povinnosť upozorňovať investora na potrebu zhotovenia cesty. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného, hoci bolo potrebné stotožniť sa s jeho výhradou voči konštatovaniu súdu prvého stupňa o nesplnení povinnosti upozorniť žalobcu ako objednávateľa diela na potrebu obnovenia povrchu cesty po realizácii diela, prípadne aj povinnosti po dokončení diela uložiť cestné panely na pôvodné miesto napriek tomu, že nešlo o jeho zmluvnú povinnosť. Existenciu takýchto jeho povinností netvrdil žiaden z účastníkov, nevyplýva zo zmluvy, ani nejde o nevhodnosť povahy vecí prevzatých od objednávateľa alebo nevhodnosť jeho pokynov súvisiacich s dielom, s ktorými ustanovenie § 551 ods. 1 Obch. zák. spája notifikačnú povinnosť, pričom naviac potreba uviesť porušený povrch do pôvodného stavu je zrejmá z realizačného projektu stavby, ktorým sám žalobca disponoval a poskytol ho žalovanému. V konaní nebolo sporné, že k prejaveniu vád diela prevzatého bez výhrad voči jeho kvalite došlo v záručnej lehote, na ktorú sa vzťahuje záväzok žalovaného uvedený v článku VIII. zmluvy o dielo, že si dielo počas jej trvania zachová obvyklé vlastnosti a bude spôsobilé použitia na obvyklý účel (§ 563 v spojení s § 429 Obch. zák.). Záručná zodpovednosť zhotoviteľa je pritom objektívnou, zhotoviteľ za vady diela, ktoré vznikli počas záručnej lehoty, zodpovedal bez ohľadu na svoje zavinenie. Nejde však o zodpovednosť absolútnu nakoľko zákon upravuje liberačné dôvody - zbavujúce zhotoviteľa jeho zodpovednosti v ustanovení § 563 ods. 2 v spojení s § 431 Obch. zák., podľa ktorého zodpovednosť zhotoviteľa nevzniká, ak boli vady spôsobené vonkajšími okolnosťami a nespôsobil ich zhotoviteľ alebo osoby, s ktorých pomocou plnil svoj záväzok. Existenciu liberačných dôvodov preukazuje zhotoviteľ, ktorý záruku poskytol. V danom prípade podľa odborného posudku Ing. V. J. predloženého žalovaným je príčinou poruchy kanalizácie skutočnosť, že kanalizácia je uložená na nie práve dostatočne stabilizovaných navážkach a v čase realizácie prác došlo k pomerne veľkému vniknutiu vody do výkopu. Podľa posudku podkladom pre jeho vyhotovenie bola obhliadka stavby, realizačný projekt, stavebný denník a poznatky realizátora stavby. So závermi tohto posudku čiastočne korešpondujú závery znalca Ing. Z., podľa ktorých výsledky geologického vrtu v blízkosti trasy kanalizácie neoprávňujú k tvrdeniu, že aj vo vykopanej ryhe boli náplavové hliny, avšak vzhľadom na zaplavenie ryhy (podľa stavebného denníka dňa 18.10.2000 bolo nutné neustále odčerpávať vodu z vykopanej jamy, v dňoch 30. a 31.10. bola odčerpávaná voda z výkopu) bolo potrebné podľa normy STN EN1610 práce na stavbe pozastaviť, privolať projektanta a dozor a mali sa navrhnúť ďalšie opatrenia, najmä spôsob ukladania rúr a spôsob zasypávania a udusávania ryhy. Podľa jeho predpokladu v dôsledku dažďa mohlo dôjsť k vyplaveniu jemnej časti piesku pod potrubím a tým aj k zmene sklonu kanalizačného potrubia oproti sklonu navrhnutého v projekte. Znalec taktiež vykonal ohliadku diela a prihliadal aj na sústavné zaťažovanie miesta trasy kanalizácie motorovými vozidlami, ktorých statický a dynamický vplyv na podložie v mieste dna vykopanej ryhy sa podľa neho nedá vylúčiť. Z uvedeného je zrejmé, že sa zhotovitelia posudkov zhodli na dôvode poruchy kanalizácie, ktorá sa prejavila v čase po odovzdaní diela a počas plynutia záručnej lehoty, realizácii diela v daždivom počasí (podľa posudku Ing. J. postupom času „vďaka“ zabudovanej vlhkosti do pôd, pod kanalizáciou došlo k jej sadaniu a tým aj k poklesu kanalizácie, podľa posudku Ing. Z.alovaný priamo porušil normu STN EN 16010), ktorú skutočnosť nie je možné považovať za náhodilú vonkajšiu udalosť a nespôsobenie vád zhotoviteľom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 431 Obch. zák.. Pokiaľ za takejto dôkaznej situácie a jednoznačného nepreukázania iného dôvodu vzniku vád diela súd prvého stupňa žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že sa súd prvého stupňa nedopustil procesného pochybenia s následkom nesprávneho rozhodnutia nedoplnením dokazovania podľa návrhu žalovaného vykonaním ohliadky a výsluchom projektanta diela ohľadne povrchovej úpravy komunikácie s následným dopočutím znalca, keď miestna ohliadka bola vykonaná oboma zhotoviteľmi posudkov, projektom predpokladaná i skutočná povrchová úprava komunikácie nebola v konaní sporná a znalec v posudku zaujal stanovisko aj k možnému (nie preukázanému) vplyvu zaťažovania komunikácie motorovými vozidlami. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.