Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoE/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899587 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899587.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PST - METAL spol. s r.o., so sídlom Česká republika, Ostrava 1, Cihelní 19, IČO: 60 32 07 53 proti povinnému: TTKS, spol. s r.o., so sídlom Trnava, Coburgova 84, IČO: 35 681 268, vymazanému z Obchodného registra dňa 27.03.2009, o vymoženie sumy 4.356.470,10 Kč s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom Pivovarská 1069, pod sp. zn. Ex 906/98, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. Er/1608/1998 - 51 zo dňa 22. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e . Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil, keď oprávnenému neuložil povinnosť na náhradu trov exekúcie. Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie súd právne odôvodnil použitím ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 103, § 107 ods. 4 O.s.p., keď súd na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dospel k záveru, že zánikom povinného, ako právnickej osoby bez právneho nástupcu, došlo k vzniku neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorá bráni výkonu exekúcie, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že oprávnenému neuložil povinnosť na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného (nemožno použiť § 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (nemožno použiť § 203 ods. 2 Exekučného poriadku) a povinný, čiže subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko v čase rozhodovania súdu o náhrade trov exekúcie už neexistuje. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1.385,95 eur, keď považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie je neúplné a došlo k porušeniu práv garantovaných Ústavou SR. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pretože v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Povinný v tomto prípade zanikol bez právneho nástupcu, a preto z uvedeného vyplýva, že súd mal možnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie len oprávneného, resp. štát. Oprávnený, ak podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa u súdneho exekútora, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť v priebehu exekúcie zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na výkon exekúcie podá alebo nie. Súdny exekútor však nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie príjme alebo nie, a či konkrétnu exekúciu vykonávať bude alebo nie. Súdny exekútor nie je podnikateľom, čo bolo vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005, sp. zn. PL. US 49/3, č. PL. US 21/00. Trovy exekúcie nikdy neznáša exekútor, ale povinný alebo oprávnený. Ak by mal znášať trovy súdny exekútor, šlo by o jeho vyvlastnenie, pretože vynaložil trovy zo svojho majetku na vymáhanie nároku pre oprávneného na základe návrhu, ktorý nemohol odmietnuť a náhradu je potrebné priznať voči štátu. Ak už súd nechcel zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, mal mu priznať náhradu trov od štátu, nakoľko je štátom určenou a splnomocnenou osobou na nútený výkon rozhodnutia, orgánom verejnej moci a na činnosť na základe návrhu tretej osoby a poverenia súdu vynakladá svoj majetok, ktorý mu má byť vrátený. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. Er/1608/1998 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.356.470,10 Kč s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 31.07.1998 a súdny exekútor podal dňa 10.08.1998 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej súd dňa 25.08.1998 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 19.08.2010 došiel súdu podnet od súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra, a preto navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastavil. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K/204/98 zo dňa 16.04.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: TTKS, spol. s r.o., so sídlom Trnava, Coburgova 84, IČO: 35 681 268. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, vl. č. 10164/T vyplýva, že dňom 27.03.2009 došlo u povinného k ex offo výmazu z obchodného registra, ktorému predchádzalo rozhodnutie konkurzného súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového konania, čím bola spoločnosť v zmysle ust. 68 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka zrušená. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ostatne citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Súd môže nahradenie nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému iba výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku zavineného konania oprávneného a taktiež v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods.1 Exekučného poriadku). Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného resp. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov a teda nebol splnený dôvod pre použitie uvedenej výnimky v rámci rozhodovania súdu o trovách exekúcie. V konaní došlo počas exekučného konania ( začaté dňom 31.7.1998) dňa 16.04.1999 k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu - povinného, následne k zrušeniu spoločnosti povinného po splnení rozvrhového konania a v súvislosti s tým, dňa 27.03.2009 došlo k jeho výmazu z obchodného registra a to bez právneho nástupcu. V dôsledku uvedeného, povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 19 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto správne v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorú skutočnosť nemožno spravodlivo predpokladať. Táto skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť súdu v zmysle ust.§ 57 ods.2 Exekučného poriadku aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku) zastaviť exekúciu a to s poukazom na ust. § 107 ods.1 O.s.p.. Na základe vyššie uvedeného, tak odvolací súd konštatuje, že výmaz povinného z obchodného registra, bez jeho právneho nástupcu spôsobuje stratu spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť sa nemôže považovať za zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie a teda ani za dôvod, pre ktorý by oprávnenému mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť trovy exekúcie. Keďže povinný ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, súd mohol v prejednávanej veci rozhodnúť o náhrade trov exekúcie len tak, že neuložiť oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie, pretože v konaní neboli naplnené zákonné dôvody, pre ktoré by súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku tak rozhodol a taktiež odvolací súd konštatuje, že v takomto prípade ani žiadne zákonné ustanovenie Exekučného poriadku neumožňuje, aby súd uložil ich náhradu štátu. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že výklad a použitie ust. § 203 Exekučného poriadku súdom prvého stupňa nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť neuložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. 236/08, v ktorom sa konštatuje, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V prejednávanej veci odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. a keďže proti výroku uznesenia exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú ako predpokladu pre jej zastavenie podľa cit. zákonného ustanovenia nebolo podané odvolanie je odvolací súd v zmysle § 159 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods.4 O.s.p. týmto výrokom viazaný a to aj v súvislosti s posudzovaním náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto v časti náhrady trov exekúcie odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.