Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoE/201/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899604 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899604.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, P.O. Box 259, Bratislava, proti povinnému: N. H., narodený XX. I. XXXX, bytom XXX XX S. D. č. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Bratislava, Štefanovičova 20, pre vymoženie 46,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská streda č. k. 4Er/112/2006-9 zo dňa 16. júla 2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 195,23 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil v časti zastavenia exekúcie podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok v určenej lehote. Poukázal na to, že oprávnený nezaplatením preddavku v lehote stanovenej exekútorom zavinil zastavenie exekučného konania, preto je povinný uhradiť trovy exekúcie. Rozhodnutie v časti trov exekúcie odôvodnil právne ust. § 196 vety druhej a § 203 ods. 1 EP a §§ 14 a 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (tzv. exekútorská tarifa), vecne názorom o zavinení zastavenia exekúcie oprávneným (nezložením požadovaného preddavku) a po preskúmaní správnosti vyčíslenia požadovanej náhrady zo strany exekútora (aj v časti predstavovanej sadzby dane z pridanej hodnoty z iných položiek než z odmeny) a to podľa pomerne podrobnej rekapitulácie úkonov exekútora a jeho výdavkov v odôvodnení. Súd prvého stupňa exekútorovi nepriznal vo vyúčtovaní uplatnenú náhradu za jednotlivé úkony, nakoľko si ju nesprávne vyčíslil, časové trvanie úkonov exekučnej činnosti sčítal. DPH mu priznal len z odmeny, nie aj z hotových výdavkov. Súd prvého stupňa priznal exekútorovi odmenu paušálnu, hodinovú a hotové výdavky. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že súdny exekútor je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Zastáva názor, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia. Tým by došlo k upretiu práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Navrhoval, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. V časti trov konania uplatnených exekútorom poukazoval na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhoval, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 04.01.2010 zastavil exekúciu, keď poukázal na ustanovenie § 374 ods. 4 OSP. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje aj proti výroku o zastavení exekúcie, preto v zmysle § 374 ods. 3 tretia veta OSP, napadnuté uznesenie (zo dňa 16. júla 2009) sa zo zákona zrušilo a vo veci opätovne musel rozhodnúť sudca. Nakoľko vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i po právnej stránke správne posúdil, sudca opätovne rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa je potrebné v časti zastavenia exekúcie odmietnuť a v časti odmeny súdneho exekútora napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Po tom, ako súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 04.01.2010 a exekúciu zastavil, proti ktorému rozhodnutiu súdu prvého stupňa už odvolanie podané nebolo, predmetom odvolania oprávneného zostala odmena súdneho exekútora. V napadnutej časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 195,23 eura odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné. Súd prvého stupňa nemal dostatočné podklady pre vyčíslenie výšky odmeny, keď nemohol preskúmať účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu. Pri vyčíslení odmeny exekútora je potrebné prihliadať na toto hľadisko. Účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu súd nemôže overiť bez znalosti spisu exekútora. Odvolací súd však poukazuje aj na tú skutočnosť, že opakované príkazy (nad rámec jedného) súd prvého stupňa z hľadiska časovej odmeny akceptoval, z hľadiska paušálnej odmeny však už nie. Súd priznal súdnemu exekútorovi i časovú odmenu za vypracovanie príkazu na zablokovanie a odblokovanie účtu, hoci tieto skutočnosti nie sú v spise podložené. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je preto v tejto časti nepreskúmateľné, keď súd dostatočne nešpecifikoval priznané trovy exekučného konania. Účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zachytený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena. Niet potom žiadneho dôvodu, pre ktorý by sa takýto záver nemal rovnako uplatniť i v prípade úkonov exekútora smerujúcich k obnoveniu stavu možnosti povinného nakladať s účtami v bankách (odblokovanie účtov). Súd prvého stupňa pri priznaní odmeny musí posudzovať, či jednotlivé úkony boli účelne vykonané, či odmena patrí súdnemu exekútorovi za každý úkon. Je potrebné opätovne sa zaoberať náhradou hotových výdavkov vzhľadom na ich výšku v pomere k odmene exekútora, či tieto boli vynaložené v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi. Ak súd súdnemu exekútorovi neprizná odmenu za niektorý úkon, súčasne mu nemôže za takýto úkon priznať náhradu hotových výdavkov. Pretože súd prvého stupňa sa otázkou efektivity jednotlivých úkonov súdneho exekútora zahrnutých do jeho vyčíslenia nezaoberal, nevenoval dostatočnú pozornosť ani prevereniu, či takéto úkony exekútor vôbec vykonal, exekučný súd prvého stupňa si neobstaral rozhodujúce skutkové zistenia (v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci). Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie zrušil podľa § 221 ods. 1 písmena písm. f) a h) OSP per analogiam a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyžiada spis súdneho exekútora, znova preverí účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu, dôvodnosť výšky náhrady hotových výdavkov, v závislosti na výsledkoch tohto doplnenia opätovne rozhodne o trovách exekúcie a svoje rozhodnutie v zrušenej časti podrobne odôvodní. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.