Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/159/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899619 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899619.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobcu: U. H., nar. XX. D. XXXX, bytom M. S. N. č. XXX, zast. advokátom: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 42, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, Vl. Clementisa 24/A, Trnava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. júna 2011 č. k. 26C/34/2004-338, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.979,09 eur p o t v r d z u j e a v časti trov konania účastníkov m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov konania v sume 1.865,52 eur do troch dní. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. konanie v časti týkajúcej sa 13% úrokov z omeškania od 12. 2. 2003 do zaplatenia zo sumy 16.596,96 eur, v časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti od marca 1993 do 21. 11. 1994 v sume 2.157,60 eur a v časti náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 12.994,22 eur zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.958,18 eur do troch dní, III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 4.233,42 eur do troch dní, IV. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, V. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 936,49 eur na účet Okresného súdu Trnava do troch dní a VI. taktiež mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.865,52 eur k rukám advokáta žalobcu JUDr. Petra Horvátha do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 195 ods. 1 a 4, § 198 ods. 1 písm. b/ Z. p. (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2003 - Zákonníka práce), § 4 ods. 1, § 5 ods. 3, § 6 a § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhl.“), § 96 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcov nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je dôvodný a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby mu bolo priznané mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Choroba z povolania podstatným spôsobom zasiahla do života žalobcu a spôsobila mu obmedzenia v jednotlivých sférach jeho života a celkovo zhoršila jeho kvalitu. Následky choroby sú bez možnosti zlepšenia jeho zdravotného stavu, preto súd prvého stupňa za primerané považoval zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalší 4-násobok základného počtu bodov, čo pri bodovom hodnotení 1000 bodov, vychádzajúc z hodnoty bodu 60,- Sk predstavuje sumu 240.000,- Sk, v súčasnosti 7.966,54 eur. Žalovaný nezaplatil žalobcovi ani základné ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, preto mu súd prvého stupňa uložil zaplatiť žalobcovi aj toto základné ohodnotenie vo výške 1000 bodov, t. j. 60.000,- Sk spolu s mimoriadnym zvýšením odškodnenia vo výške štvornásobku základného odškodnenia vo výške 240.000,- Sk, t. j. spolu 9.958,18 eur (300.000,- Sk) do troch dní po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Takúto sumu považoval súd prvého stupňa za primeranú, spravodlivú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávaného prípadu, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 4.233,42 eur (výrok III.), pričom pri určení tejto výšky vychádzal z výpočtu straty na zárobku predloženého vedľajšou účastníčkou, ktorá ho určila z priemerného zárobku pred škodou odpočítajúc od neho invalidný dôchodok a daň (za rok 1995 6.270,- Sk, za rok 1996 6.372,- Sk, za rok 1997 9.300,- Sk, za rok 1998 15.108,- Sk, za rok 1999 20.100,- Sk, za rok 2000 23.796,- Sk, za rok 2001 26.808,- Sk, za rok 2002 7.059,- Sk), keď takýto nárok voči žalovanému zanikol účinnosťou nového Z. p. od 1. 4. 2002. V časti, v ktorej žalobca zobral svoju žalobu späť (t. j. v časti 13% ročných úrokov z omeškania zo sumy požadovanej titulom odškodnenia SSU, v časti náhrady mzdy za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti v sume 2.157,60 eur a v časti náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v sume 12.994,22 eur), súd prvého stupňa konanie zastavil (výrok I). O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O. s. p., keď povinnosť zaplatiť ich uložil žalovanému (vzhľadom na výsledok konania) vo výške 936,49 eur (výrok V.). O trovách právneho zastúpenia rozhodol (súd prvého stupňa) podľa § 142 ods. 3 O. s. p. (rozhodnutie vo veci samej odrážalo výsledok znaleckého dokazovania a v závere úvahu súdu) a žalobcovi priznal náhradu trov konania z priznanej sumy vo výške 1.865,52 eur (výrok VI.), ktorá pozostáva z náhrady za 6 úkonov právnej služby spolu s réžijným paušálom, keď advokátovi žalobcu nepriznal náhradu za úkon právnej služby uskutočnený 1. 4. 2011 - ďalšia porada s klientom, nakoľko v spise sa nenachádzal žiadny doklad preukazujúci vykonanie tohto právneho úkonu advokátom žalobcu. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie (vtedajšia) vedľajšia účastníčka (súčasná žalovaná), v časti výroku II., teda v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 9.958,18 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že žalobcovi bola choroba z povolania zistená 30. 3. 1994 a hlásená 7. 11. 2002. Namietla hodnotu bodu použitú pri výpočte odškodnenia - 60,- Sk, nakoľko posledná novela vyhl. obsahovala prechodné ustanovenie, podľa ktorého bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou vyhl. a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V čase zistenia choroby z povolania však platila vyhláška č. 78/1981 Zb. ustanovujúca výšku odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia 15,- Kčs za bod. Prechodné ustanovenia vyhl. č. 47/1995 Zb. však uvádza, že výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené a zistené pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhl. sa posudzuje podľa dovtedajších predpisov. Za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené predmetnou chorobou z povolania, zistenou v roku 1994 (pred účinnosťou vyhl. č. 47/1995 Zb.) a hlásenou v roku 2002, nebolo možné priznať náhradu nižšiu ako 30,- Sk za bod. Základná suma ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia choroby z povolania žalobcu tak predstavuje sumu 1000 bodov x 30,- Sk za bod, čo je spolu 30.000,- Sk (955,82 eur), preto ani štvornásobok priznanej sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu so základným hodnotením nemôže predstavovať sumu 9.958,18 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, proti jeho výroku VI. podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd o predmetnej náhrade trov konania rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť ju priamo advokátovi žalobcu vo výške 1.865,52 eur do troch dní. Odvolanie odôvodnil ust. § 149 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších zmien a doplnení. Uviedol, že advokát mu bol ustanovený uznesením súdu prvého stupňa č. k. 26C/34/2004-196 z 28. 5. 2009, preto mal súd prvého stupňa rozhodnúť tak, ako to navrhuje, t. j. uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému tak, že bude povinný plniť priamo ustanovenému advokátovi žalobcu a nie žalobcovi. K odvolaniu vedľajšej účastníčky (žalovanej) sa vyjadril pôvodný žalovaný, ktorý s ním vyjadril súhlas. Taktiež žalobca sa vyjadril k odvolaniu vedľajšej účastníčky (žalovanej), pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Poukázal na výsluch znalca MUDr. D. F., CSc., ktorý uviedol (na pojednávaní 24. 3. 2011), že choroba žalobcu sa ustálila použitím moderných diagnostických prístrojov. 30. 3. 1994 bola zistená choroba pľúc, ale ešte nie ako choroba z povolania. Ako choroba z povolania bola potvrdená až po potvrdení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (hygiena práce), že na pracovisku boli podmienky pre vznik choroby a až v roku 2002 bola choroba žalobcu potvrdená ako choroba z povolania. Uviedol, že ak by odvolací súd dospel z akéhokoľvek dôvodu k záveru, že základom prepočtu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia malo by byť iné korunové ohodnotenie jedného bodu obodovania, nebolo by to spravodlivé rozhodnutie, resp. ak by vyjadril celé odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumou nižšou ako 9.958,17 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ako aj konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v ňou napadnutej časti vecne správny a je potrebné ho v tejto časti potvrdiť (§ 219 ods. 1 , 2 O. s. p.), na druhej strane však odvolanie žalobcu v časti trov konania je dôvodným a je potrebné rozsudok v tejto časti zmeniť (§ 220 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/34/2004 je náhrada škody spôsobenej chorobou z povolania a ďalšie nároky žalobcu z nej vyplývajúce. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, vo výroku, ktorým tento uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie tejto náhrady a vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Podaním z 5. júna 2012 navrhol žalobca podľa § 92 ods. 2 O. s. p. zmenu účastníka konania. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava bol žalovaný dňom 14. septembra 2011 z neho vymazaný a týmto dňom zanikol, pričom k zmene účastníkov konania došlo na základe sukcesie, resp. zo zákona (a s poukazom na ustanovenia zákonov č. 65/1965 Zb. a č. 311/2001 Z. z.). Preto navrhol, aby vzhľadom na túto zmenu uložil odvolací súd povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (9.958,18 eur) a náhradu trov konania právneho zástupcu (1.865,52 eur) do troch dní priamo Sociálnej poisťovni už ako žalovanej. Podľa § 251 ods. 1 Z. p. účinného od 1. apríla 2002 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 205d ods. 7 zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (Zákonníka práce) účinného do 31. marca 2002 ak pri zániku zamestnávateľa neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, má poškodený (pozostalý) právo priamo voči poisťovni, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bol povinný nahradiť sám poistený zamestnávateľ. Podľa čl. III ods. 1 zákona č. 275/1993 Z. z. do zriadenia úrazovej poisťovne preberá jej povinnosti a práva podľa § 205d Zákonníka práce Slovenská poisťovňa, a. s. Podľa § 1a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „ZoSP“) tento zákon upravuje aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnou poisťovňou. Podľa § 44a ZoSP poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu do zamestnania prvého zamestnanca a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu. Poistná udalosť je poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Ak o náhrade škody rozhoduje príslušný súd, platí, že poistná udalosť nastala až v deň, keď rozhodnutie, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 51e ods. 1 ZoSP výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo Slovenskej poisťovne, a. s., na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002. Podľa § 51f ods. 1 ZoSP nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. účinnej od 1. apríla 1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Podľa § 14 vyhl. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 14a vyhl. pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Na posilnenie súdom prvého stupňa tvrdených skutočností a vyvráteniu námietok žalovanej z jej odvolania odvolací súd dodáva nasledovné: Žalovaná namietala odvolaním hodnotu bodu použitú pri výpočte odškodnenia vo výške 60,- Sk. Žalobcovi bola choroba z povolania zistená 30. marca 1994. Takto zistená mohla existovať prakticky nepretržite len ako zistená choroba z povolania až do doby jej hlásenia ako choroby z povolania, čo sa stalo až 7. novembra 2002, kedy bol vydaný lekársky posudok o bodovom hodnotení odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu zo zistenej choroby z povolania (č. l. 24 a 25). Až takýto lekársky posudok označujúci zistenú chorobu z povolania aj za hlásenú chorobu z povolania, ktorá vzišla z vykonávania pracovného pomeru žalobcu u pôvodného žalovaného potom mohol byť podkladom na priznanie žalobcovi odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa tohto posudku patrí žalobcovi ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri zistenej chorobe z povolania - Alergická Alveolitída prof. - 1000 (tisíc) bodov. Za účelom zistenia, či ide u žalobcu o chorobu z povolania, kedy táto vznikla, resp. či je táto jedinou príčinou invalidizácie žalobcu bol do konania (súdom prvého stupňa) pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania MUDr. D. F., CSc. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2010 z 24. 1. 2011 potom celkom jednoznačne vyplýva, že u žalobcu ide o chorobu z povolania, ktorá môže vzniknúť nielen pri práci s hovädzím dobytkom, ale aj pri práci s inými druhmi zvierat. Prvé príznaky choroby vznikali u žalobcu postupne asi od roku 1990, avšak ako choroba z povolania bola potvrdená až vtedy, keď hygienický prieskum pracoviska vykonaný lekárom preventívneho pracovného lekárstva z Úradu verejného zdravotníctva potvrdil, že na pracovisku boli vytvorené podmienky pre vznik choroby. Exogenná alergická alveolitída s obrazom intersticiálnej pľúcnej fibrózy bola potom hlásená a potvrdená ako choroba z povolania až 7. 11. 2002. Preto v zmysle § 14 vyhl. č. 32/1965 v znení platnom a účinnom ku dňu hlásenia a potvrdenia choroby z povolania žalobcu sa táto choroba zistená v čase účinnosti vyhl. č. 78/1981 Zb. posudzovala podľa Prílohy IV. (Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania a otravách), bodu 106. - Profesionálna astma bronchiale a bolo možné za ňu priznať bodové ohodnotenie v rozmedzí 200 až 1300 bodov. Keďže však ako choroba z povolania bola choroba hlásená a potvrdená až 7. novembra 2002, t. j. v čase platnosti a účinnosti vyhl. č. 19/1999 Z. z., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia bolo potrebné postupovať v zmysle § 14a v spojení s § 7 ods. 1 a priznať žalobcovi výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia jedného bodu v sume 60,- Sk. Zavedením úrazového poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnení ako osobitného systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania sa s účinnosťou od 1. januára 2004 nahradilo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má chrániť pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Z. p. Úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa, ktorý si ako poistenec platí úrazové poistenie. Povinnosť platiť ho vzniká zamestnávateľovi odo dňa, od ktorého začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu a zaniká dňom, od ktorého nezamestnáva ani jednu fyzickú osobu. Vzhľadom na zánik pôvodného žalovaného, resp. jeho výmaz z obchodného registra - k 14. septembru 2011 a tiež s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia upravujúce prechod práv a povinností zo zaniknutého zamestnávateľa na novú žalovanú bolo preto potrebné uložiť povinnosť zaplatiť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tejto novej žalovanej, ktorá vstúpila do práv a povinností po pôvodnom žalovanom. Táto nová žalovaná za zaniknutého pôvodného žalovaného i plnila už uloženú povinnosť v právoplatnej časti a v neprávoplatnej časti podala odvolanie. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.). Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v žalobcom napadnutej časti trov konania, keď zistil rozpor výroku o trovách právneho zastúpenia so zákonom. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ods. 2 ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis (§ 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi v znení neskorších zmien a doplnení). Podľa § 372t O. s. p. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012) neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2011 ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom na priznanie náhrady trov konania, súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej osobe advokátovi, ktorý je oprávnený vo vlastnom mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať. Podľa ods. 2 Centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa ods. 1. Citované ustanovenie vyplnilo relatívne právne vákuum, ktoré vzniklo prijatím novely ustanovenia § 149 ods. 2 O. s. p. zákonom č. 495/2009 Z. z.. Táto všetkých ustanovených zástupcov odkazovala na Centrum právnej pomoci. Centrum právnej pomoci malo potom rozhodnúť o náhrade trov konania za poskytnuté služby právnej pomoci, pretože táto novela neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia upravujúce nároky na náhradu trov konania vzniknuté pred jej prijatím, resp. nároky zástupcov ustanovených pred jej prijatím. Žalobcovi bol ustanovený advokát uznesením súdu prvého stupňa z 28. mája 2009 č. k. 26C/34/2004-196 z dôvodu náročnosti prejednávanej veci a preto, že je invalidným dôchodcom a nie je sám schopný hradiť trovy advokáta. V predmetnej veci tak ide jednoznačne o ustanovenie advokáta účastníkovi konania na základe rozhodnutia súdu. V zmysle prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2012 (§ 372t O. s. p.) je potom potrebné pri ukladaní povinnosti zaplatiť náhradu trov konania úspešnému žalobcovi postupovať podľa doterajších predpisov, t. j. podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011. Keďže žalobca je osobou oprávnenou, spĺňajúcou zákonnú podmienku ustanovenú osobitným predpisom na priznanie náhrady trov konania (§ 142 až § 151a O. s. p.) - ktorou podmienkou je tu úspech v prejednávanej veci - bolo potrebné za platobné miesto označiť ustanoveného zástupcu žalobcu. Práve vzhľadom na fakt ustanovenia advokáta súdom a úspech žalobcu v konaní je platobným miestom pri priznávaní náhrady trov konania tento ustanovený advokát. V prípade jeho neustanovenia súdom by bol povinný prijatú náhradu trov konania vyúčtovať svojmu klientovi, keďže však v danom prípade prebehlo už samotným priznaním danej náhrady trov konania vyúčtovanie a revízia vykonaných úkonov právnej služby prakticky súdom prvého stupňa (a nebolo potrebné vykonať ďalšie vyúčtovanie i voči klientovi), nebol dôvod za platobné miesto predmetnej náhrady trov konania označiť niekoho iného ako advokáta ustanoveného žalobcovi súdom prvého stupňa. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi potom podľa § 224 ods.1 O. s. p. v spojitosti s § 142 ods. 1 O. s. p. patrila náhrada trov odvolacieho konania, keďže si ju však návrhom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslil, nebolo možné mu ju priznať. Tento rozsudok vo veci samej a v časti trov konania bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.