Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/208/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899707 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899707.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, O., t.č. O. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Svetlana Kudláčová, Potočná 16, Skalica, proti odporkyni: X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, O., zastúpenej advokátom: JUDr. Ivan Syrový, Kadnárova 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 13. apríla 2011, č.k. 5C 30/00-291, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 388,63 Eur, k rukám jej advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len BSM) zaniknuté dňom 30.4.1997 tak, že do výlučného vlastníctva z vecí patriacich do BSM prikázal odporkyni: 1. všeobecnú cenu členského podielu v bytovom družstve k družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na prízemí v bytovom dome súpisné č. XXX, na N. ulici v O. v sume 32.200,- Eur, 2. zariadenie obývačky pozostávajúce zo sektorovej steny, bledohnedej farby a sedacej súpravy zakúpenej v roku 1985 v zostatkovej hodnote 66,39 Eur, 3. plyšový koberec červenej farby s tureckým vzorom 2x3 m so strapcami zakúpený v roku 1986 v zostatkovej hodnote 0,- Eur, 4. luster s tromi bielymi bankami na kovovej konštrukcii zakúpený v roku 1985 v zostatkovej hodnote 6,64 Eur, 5. záclony zakúpené v roku 1985 v zostatkovej hodnote 0,- Eur, 6. 5 ks medziokenných žalúzií hliníkovej farby zakúpených v roku 1998 v zostatkovej hodnote 66,39 Eur, 7. spálňa Aneta pozostávajúca z dvojpostele, dvoch nočných stolíkov, štvordielnej šatníkovej skrine, toaletného stolíka so zrkadlom zakúpená v roku 1985 v zostatkovej hodnote 49,79 Eur, 8. lampa stojatá s látkovým tienidlom oranžovej farby zakúpená v roku 1985 v zostatkovej hodnote 0,- Eur, 9. sektorový nábytok v dvoch detských izbách zakúpených v roku 1976 v zostatkovej hodnote 0,- Eur, 10. rozťahovací gauč s látkovým poťahom bledo a tmavohnedý károvaný vzor zakúpený v roku 1993 v zostatkovej hodnote 0,- Eur, 11. váľanda s úložným priestorom hnedej farby zakúpená v roku 1993 v zostatkovej hodnote 6,64 Eur, 12. rohová lavica s látkovým červenobielym poťahom, dve stoličky a drevený stôl zakúpené v roku 1983 v zostatkovej hodnote 9,96 Eur. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov z BSM sumu 9.721,74 Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania spoločne a nerozdielne v sume 243,04 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež im uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu, navrhovateľovi aj odporkyni po 26,85 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s použitím ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrh bol podaný dôvodne. Rozsah masy BSM nebol medzi účastníkmi sporným, nakoľko bolo zistené, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli ako veci patriace do BSM, veci uvedené vo výroku rozsudku pod bodmi 1. až 12. Súd z vecí patriacich do BSM prikázal všetky veci do vlastníctva odporkyne, zhodne s návrhmi účastníkov, teda navrhovateľovi neboli prikázané žiadne veci patriace do BSM účastníkov. Ustálil, že celková hodnota BSM účastníkov predstavuje ku dňu vyporiadania BSM, to znamená ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov 30.4.1997 (rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10C/54/96 zo dňa 11.11.1995) sumu 32.405,81 Eur, z čoho 32.200,- Eur predstavuje všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve k družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na prízemí, v bytovom dome súp. č. XXX, na N. ulici v O. ku dňu 19.5.2005, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o zániku spoločného členstva účastníkov k predmetnému bytu v bytovom družstve Okresného sudu Senica 7C/45/2004 zo dňa 3.2.2005, ktorým súd zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a určil, že ďalšou nájomníčkou bytu a členkou družstva, ktorá bude byt ďalej užívať, je odporkyňa. Týmto rozsudkom súd navrhovateľovi uložil povinnosť z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že mu nepatrí bytová náhrada. Ďalej do BSM zahrnul vymenované hnuteľné veci. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol, že podiel 30% je podiel pripadajúci na navrhovateľa a podiel 70% pripadá na odporkyňu. Takto rozhodol i napriek zásade rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní ich spoločného majetku, keď zároveň nie je vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že v danej veci by bolo v rozpore s dobrými mravmi pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzať zo zásady rovnosti ich podielov, pretože v konaní bolo preukázané predovšetkým výsluchmi svedkov U. B., X. I., X. N. a D. B. a taktiež obsahmi spisov Okresného súdu Senica sp. zn. 10C/54/96, 7C/45/04 a E/821/99, že navrhovateľ sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu takmer vôbec, nepričiňoval sa, hoci mohol, o nadobudnutie, zveľadenie a zachovanie spoločných vecí. K odporkyni i k deťom sa správal zavrhnutiahodným spôsobom, čo navrhovateľ v konaní i sám priznal. Preto súd pri vyporiadaní BSM účastníkov určil navrhovateľovi podiel z BSM vo výške 30% a odporkyni určil podiel z BSM vo výške 70%. S prihliadnutím na takto ustálený pomer potom rozhodol, že odporkyňa je povinná na úplné finančné vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.721,24 Eur. S poukazom na to, že Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/141/2010-260 zo dňa 25. mája 2010 priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 75% a uznesením č.k. 24Co/140/2010/257 zo dňa 25. mája 2010 priznal aj odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 75%, zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne na zaplatenie súdneho poplatku z predmetu konania za vyporiadanie BSM v sume 243,04 Eur. S použitím ust. § 148 ods. 1. O.s.p. súd potom rozhodol o náhrade trov konania štátu a náhradu trov rozdelil medzi obidvoch účastníkov rovnodielne tak, že každého z nich zaviazal zaplatiť sumu 26,85 Eur vzhľadom k tomu, že každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný. Trovy štátu pozostávajú z časti vyplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov znalcovi Ing. M. M. za znalecký posudok č. 59/2007 a jeho doplnenie č. 1, pričom znalcovi bola na znalečnom priznaná odmena a trovy štátu predstavujú celkom sumu 214,78 Eur. Trovy štátu pripadajúceho na každého z účastníkov by predstavovali 107,39 Eur, avšak preto že boli obaja oslobodení od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 75%, trovy štátu pripadajúce na každého z účastníkov činia u každého z nich 26,85 Eur. O trovách konania účastníkov súd potom rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o zoznam a rozdelenie veci patriacich do BSM s týmto súhlasí, keďže nebolo sporné, čo patrí do BSM a tiež obaja účastníci súhlasili, že tieto pripadnú odporkyni, ktorá ich užíva, resp. užívala v čase zániku BSM. Nesúhlasí však s výškou sumy, ktorú mu má odporkyňa vyplatiť na finančné vyrovnanie, a teda s vyporiadaním podielov 30% : 70%. Má za to, že súd v tomto smere dôkazy nevyhodnotil objektívne Už v predchádzajúcich vyjadreniach poukazoval na to, že za svoje správanie sa voči odporkyni bol postihnutý tým, že mu súd v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu nepriznal bytovú náhradu, naviac hrubé správanie sa manželov voči sebe nie je dôvodom na zníženie podielu na majetku patriaceho do BSM. Dôvodom na takýto postup môže byť ľahkovážny prístup niektorého z manželov k spoločným veciam a k spoločnému majetku a je potrebné podľa neho zvážiť, či sa takto k majetku nesprávala odporkyňa. Nie je možné povedať, že on sa na získaní majetku nepodieľal, pretože už len byt, ktorý je predmetom vyporiadania dostali jeho pričinením od zamestnávateľa, u ktorého zaň musel odpracovať určitú dobu. Uznal, že po finančnej stránke nebola situácia v rodine dobrá. Súd pri jej hodnotení vychádzal jednostranne iba z tvrdení odporkyne, ktoré nevyhodnotil v kontexte s tvrdeniami ostatných svedkov. Odporkyňa nemala po odrastení detí žiadny dôvod k tomu, aby sa nezamestnala a zostala doma. Svoj podiel na zlej situácii v rodine mala aj ona. V čase manželstva zarábal približne 2.400,- Sk, z čoho hradil pôžičky, čo potvrdili i svedkovia (synovia a jeho matka). Zo zvyšku dával navrhovateľke peniaze, v rozsahu 500,- až 1.000,- Sk, ale je zrejmé, že viac jej dať ani nemohol, pretože z príjmu mu po úhrade pôžičiek viac ani nezostalo. Odporkyňa danú situáciu dobre poznala, napriek tomu sa tomuto len prizerala a žiadnym spôsobom sa nepričinila o to, aby sa zlepšila. Spoliehala sa len na zabezpečenie rodiny ním a potom mu vytýkala nedostatok financií. Chodil hrávať na svadby a zábavy, k čomu bolo nutné, aby si zakúpil hudobné nástroje, ktoré odporkyňa stále zdôrazňuje ako plytvanie. Z týchto akcií nosil domov pre rodinu peniaze, čo potvrdil nakoniec aj jeho syn U.. Nesúhlasí ani s tvrdením, že odporkyňa sa výlučne zaslúžila o to, že jej nebola daná výpoveď z bytu. Toto tvrdenie sa vôbec nezakladá na pravde. Odporkyňa počas manželstva nepracovala, nemala žiadny príjem, nikto by jej pôžičky nedal a nemala by ich ani z čoho splácať. Dlh na nájomnom vznikol len krátko pred rozvodom manželstva, takže ho nemožno posudzovať z dlhodobého hľadiska. Súd teda mal vziať do úvahy aj skutočnosť, že rovnakú schopnosť a možnosť pracovať a tým sa pričiniť aj o zveľadenie majetku mala aj odporkyňa, čo však nikdy nevyužila. Súd sa v tomto smere obmedzil len na konštatovanie, že to bol on, ktorý do domácnosti prispieval veľmi málo a neprihliadol na to, že len jediný pracoval a poskytol financie podľa jeho vtedajších možností. Pokiaľ súd vyhodnotil výpoveď svedka, ich syna D., na túto nemal prihliadnuť, pretože tento v čase ich rozvodu bol iba dieťaťom, a teda nemohol spätne objektívne posúdiť koľko peňazí v tom čase mohol odporkyni dávať a koľko nie. Okrem toho súd za smerodajné pre rozhodnutie tiež posudzoval nielen tvrdenia odporkyne, ale aj jej sestier, ktoré ich domácnosť takmer ani nenavštevovali, vychádzali len z informácii odporkyne, ktoré boli jednostranné. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd opätovne preskúmal uvedené skutočnosti, posúdil ich vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, že odporkyňu zaviaže uhradiť mu plnú výšku sumy pripadajúcu na jeho podiel v polovici na spoločnom majetku. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K odvolaniu navrhovateľa podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že má za to, že odvolanie navrhovateľa je účelové a navrhovateľovi ide len o predlžovanie času trvania sporu. Celý súdny spor ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvá viac ako 10 rokov. Navrhovateľ sa uvedeným konaním snaží zachovať si poslednú možnosť zásahov do jej života. Podané odvolanie neobsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody. Je len možné dedukovať zákonný dôvod podaného odvolania. Navrhovateľom podané odvolanie možno podľa obsahu skôr považovať za vyjadrenie k veci, v ktorom navrhovateľ opakovane uvádza svoje argumenty, ktoré už boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým súdom vzaté do úvahy. Argumenty uvedené navrhovateľom nie sú v súlade so skutočnosťou a s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Navrhovateľ jednostranne hodnotí dôkazy a úplne popiera závery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Hodnota majetku patriaceho do BSM manželov bola jednak pri hnuteľných veciach určená dohodou strán a pri nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom. Tento navrhovateľ nenamieta. Z uvedeného je potom zrejmé, že hodnota majetku patriaceho do BSM účastníkov je nesporná. Súd vo svojom rozhodnutí rozdelil nároky účastníkov konania v percentuálnom pomere zohľadňujúc zistený skutkový stav a pomery účastníkov. Súd pristupoval k určeniu podielov na majetku patriacemu k BSM spravodlivo a argumenty navrhovateľa nemajú právnu relevanciu pre zmenu rozhodnutia v tomto smere. K rozdeleniu nároku na percentuálne podiely dospel súd na základe vykonaného dokazovania, ktorým bol spoľahlivo a dostatočne zistený skutkový stav. Zo strany navrhovateľa ide zjavne o neúspešné uplatnenie práva a preto si odporkyňa voči navrhovateľovi uplatňuje náhradu trov konania, ktoré predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) 493,75 Eur (486,34 Eur + režijný paušál za rok 2011 v sume 7,41 Eur). Rovnako navrhla, aby bol navrhovateľ ako odvolateľ zaviazaný k úhrade súdneho poplatku za odvolanie podané odporkyňou voči rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 29.10.2008. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania ä!201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po konštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na jeho rozsah (§ 212 ods. 2 písm. d) O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a nemožno mu priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktoré vzniklo uzavretím manželstva 21.11.1975 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o jeho rozvode dňom 30.4.1997. Rozsah majetku patriaceho do BSM účastníkov bol určený ich zhodnými vyjadreniami a preukázaný i listinnými dôkazmi. Rozsah tohto majetku ani jeho všeobecná hodnota stanovená znaleckými posudkami v prvostupňovom konaní neboli medzi účastníkmi sporné. Sporným zostala len otázka podielov oboch exmanželov na spoločnom majetku. Súd prvého stupňa totiž nevychádzal zo zásady rovnosti týchto podielov, ale určil pomer 30% pre navrhovateľa a 70% pre odporkyňu. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre vysporiadanie BSM účastníkov, keď súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, iba na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa nasledovné: V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zo dňa 25. mája 2010 č.k. 24Co/139/2010-249 v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM sú upravené v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržania spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa v predchádzajúcom rozsudku z 29. októbra 2008 č.k. 5C/30/00-177 vychádzal z toho, že podiely oboch manželov nie sú rovnaké. Toto rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na výnimočné okolnosti prípadu pre rozhodnutie o nerovnakých podieloch bývalých manželov v konaní, pričom navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku a v tejto časti neodvolal, zrejme preto, že podľa citovaného rozsudku hodnota BSM bola vyššia. Od podania návrhu sa navrhovateľ domáhal od odporkyne vyplatenia finančného vyrovnania pôvodne v sume 450.000,- Sk. Doteraz v konaní nenamietal, naopak uznal, že voči rodine sa nechoval tak, ako to zákon vyžaduje, čo nakoniec vyplýva aj z obsahu rozsudku Okresného súdu Senica 10C/54/96-53 zo dňa 19.2.1997, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloleté deti D. a A. boli na čas po rozvode zverené do výchovy navrhovateľke a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu A. sumou 1.500,- Sk mesačne, pričom na maloletého D. výživné určené nebolo. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval skutočnosť, že navrhovateľ bol voči manželke žiarlivý, fyzicky ju napádal, pri hádkach používal vulgarizmy, pričom pri všetkých týchto fyzických útokoch boli ich deti, ktoré matku bránili. Navrhovateľ v manželstve vyvolával nepriaznivú situáciu pre výchovu maloletých detí. Súd za dôvod rozvratu manželstva považoval požívanie alkoholu manželom a z toho vznikajúce problémy v ich manželskom spolužití. Z rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 3. februára 2005 č.k. 7C/45/04-66, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.5.2005, je zrejmé, že súd zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k štvorizbovému družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa na adrese N. XXX/XX v O., za ďalšiu nájomníčku bytu a členku družstva, ktorá bude byt ďalej užívať určil odporkyňu a navrhovateľovi určil povinnosť z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom bytová náhrada navrhovateľovi nepatrí. Rozhodnutie v časti, ktorou odmietol bytovú náhradu pre navrhovateľa, súd odôvodnil tým, že navrhovateľ sa k odporkyni počas trvania manželstva dlhodobo správal obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom, keď ju fyzicky napádal i pred vtedy maloletými deťmi, ktoré mali tendenciu matku brániť. Vyvolával u manželky a detí, keď boli malé, strach. To, že odporkyňa neoznámila správanie navrhovateľa na polícii a po fyzických napadnutiach nenavštevovala lekára svedčí o tom, že žila v strachu. Tieto okolnosti mal súd preukázané výsluchom svedkov, ako aj z obsahu rozvodového rozsudku. Z týchto dôvodov navrhovateľovi bytovú náhradu nepriznal a navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku neodvolal. Súd prvého stupňa v predmetnom konaní o vyporiadaní BSM opätovne vypočul svedkov a to nielen deti účastníkov, ktoré sú toho času už plnoleté, ale aj príbuzných - sestry odporkyne, ktorí zhodne tvrdili, že navrhovateľka s deťmi za trvania manželstva bola vystavená agresívnemu chovaniu navrhovateľa, ktorý sa voči nim choval obzvlášť zavrhnutia vhodným spôsobom, okrem toho žili vo finančnej nepohode, keď sústavne boli odkázaní na to, aby im vypomáhali iní či už nákupom potravín, alebo doslova zabezpečovaním stravy. Tieto okolnosti boli svedkami potvrdené a naopak zo strany navrhovateľa došlo iba k návrhu na výsluch jeho matky, ktorá tiež potvrdila, že za trvania manželstva bola rodina navrhovateľa v zlej finančnej situácii a sama im pomáhala finančnými pôžičkami. Výnimočné zákonné podmienky pre nerovnakú výšku podielu na BSM tak boli dostatočným spôsobom preukázané Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o vyporiadaní BSM účastníkov tak, že majetok rozdelil v pomere 30% pre navrhovateľa a 70% pre odporkyňu, teda odporkyni priznal o 20% viac, než by tomu bolo pri rovnosti podielov, čo i odvolací súd považoval za primerané a zodpovedajúce okolnostiam daného prípadu, rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, keď súd správne rozhodol i zaplatení súdneho poplatku a o náhrade trov konania. V odvolacom konaní bola plne úspešná odporkyňa, pričom výška priznaného plnenia (podľa ustáleného pomeru) závisela od úvahy súdu. V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Celková hodnota BSM účastníkov predstavuje 32.405,81 Eur, pričom odporkyňa je povinná navrhovateľovi vyplatiť z titulu finančného vyporiadania sumu 9.721,74 Eur, takže hodnota, ktorá prináleží zo zaniknutého BSM účastníkov navrhovateľke je 22.684 Eur. Vychádzajúc z tejto hodnoty, ako priznaného plnenia odporkyni, tarifná odmena za 1 úkon právnej služby advokáta (písomné vyjadrenie k odvolaniu) je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 381,22 Eur. K odmene právnemu zástupcovi v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 cit. vyhl. náleží i tzv. režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu, čo rok 2011 v sume 7,41 Eur, odmena advokáta v odvolacom konaní je 388,63 Eur. Čo sa týka odporkyňou žiadanej náhrady za zaplatený súdny poplatok za odvolanie, toto nie je opodstatneným, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva žiadna platba vykonaná odporkyňou na účet súdu z titulu súdneho poplatku za odvolanie podané proti rozsudku zo dňa 29.10.2008. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.