Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/180/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899713 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899713.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Lea Stovičková v právnej veci navrhovateľky: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., E. X. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírou Dankovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Kolárska 4, proti odporkyni: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., U. XX, zastúpenej Mgr. Pavlom Škodom, advokátom so sídlom Bratislava, Šalviová 26, o neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 11C/162/2004-510 zo dňa 30. marca 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho súdu rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 09.08.2004 uzatvorená medzi C. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a B. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, o prevode vlastníctva bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 1. Poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, orientačným č. XX, na E. ulici v T., nachádzajúcim sa na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v celosti, zapísaného na LV č. XXXX na Správe katastra Galanta a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 92/10000iinách zapísaných na LV č. XXXX, kde vklad bol povolený pod č. V 2237/04 a kde právne účinky vkladu nastali dňa 16.08.2004, je neplatná a uvedená nehnuteľnosť ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu patria v celosti do dedičstva po poručiteľke C. P., rod B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX naposledy bytom T., E. XXX/XX; darovacia zmluva zo dňa 09.08.2004 uzatvorená medzi C. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a B. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území U., okres T. v podiele 8/24 zapísaných na LV č. XXXX na Správe katastra Galanta a to parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 324 m2, parcela č. XXXX v častiach 3438/0/1 záhrady o výmere 492 m2, parcela č. XXXX v častiach 3438/0/2 záhrady o výmere 491 m2 a parcela č. XXXX v častiach 3438/0/3 záhrady o výmere 491 m2, kde vklad bol povolený pod č. V 2190/04 a kde právne účinky vkladu nastali dňa 10.08.2004, je neplatná a uvedené nehnuteľnosti v podiele 8/24 patria do dedičstva po poručiteľke C. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX naposledy bytom T., E. XXX/XX. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria Doc. MUDr. M. Z., CSc. Aplikoval prvostupňový súd ust. § 37 ods. 1 O.z. a § 38 ods. 1 a 2 O.z. pre posúdenie platnosti právnych úkonov nebohej C. P., zomrelej XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku vyvodil ten záver, že nebohá vôbec v okamihu urobenia právneho úkonu nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania, ani svoje konanie ovládať, pretože trpela pokročilým dementným syndrómom zmiešanej etimológie, ktorá duševná choroba ju na tento úkon robila nespôsobilou. Trpela demenciou, trvalým duševným ochorením, mala výrazne narušenú novopamäť, nie však staropamäť. Nariadené znalecké dokazovanie MUDr. Z. bolo z toho dôvodu, že jednoznačne MUDr. F. ani MUDr. F. vo svojej výpovedi neuviedli, že dňa 09.08.2004 nevedela nebohá čo robí a preto znalec MUDr. Z. v znaleckom posudku jednoznačne odpovedal na otázku smerujúcu k duševnému stavu nebohej matky navrhovateľky ku dňu 09.08.2004, kedy uzatvárala s nebohou matkou odporkyne právne úkony - darovacie zmluvy. Prvostupňový súd sa zároveň zaoberal naliehavým právnym záujmom navrhovateľky v tomto konaní v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorý bol preukázaný tým, že navrhovateľka sa bude môcť domáhať prejednania tohto majetku v dedičskom konaní ako novoobjaveného po svojej nebohej matke. Podľa názoru súdu prvého stupňa uniesla tak dôkazné bremeno a jednoznačne pred súdom preukázala, že nebohá v čase uzatvorenia darovacích zmlúv nebola spôsobilá na uzavretie týchto právnych úkonov. Prvostupňový súd tiež zdôvodnil, prečo konal v neprítomnosti právneho zástupcu odporkyne, nakoľko neúčasť ospravedlnil, ale nepreukázal dôvody, pre ktoré sa konania nezúčastnil, navyše k znaleckému posudku sa odporkyňa vôbec nevyjadrovala aj napriek výzve súdu, hoci posudok už prevzala 05.02.2011 a do termínu pojednávania uplynuli 3 mesiace. Prvostupňový súd rozhodol aj v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí zo dňa 30.09.2009 pod sp. zn. 23Co/195/2009, keď bolo potrebné vykonať len znalecké dokazovanie, keďže rozhodnutie súdu závisí už len od vyjadrenia znalostí znalca. Prvostupňový súd si zároveň vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti tohto konania v merite veci s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Odvolanie proti rozsudku podala odporkyňa v zastúpení jej právnym zástupcom podľa ust. § 205 o.s.p., pretože došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prvej časti odvolania sa odvolateľka zaoberá zdôvodnením odvolania z dôvodu odňatia možnosti konať podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., kedy musí byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené. Podľa odvolateľky takýto postup nasvedčuje tomu postupu súdu prvého stupňa, ktorý pojednával a rozhodol bez prítomnosti odporkyne, resp. jej zástupcu, napriek žiadosti o ospravedlnenie. Stanovisko súdu, že mohli do 3 mesiacov sa vyjadriť k znaleckému posudku nie je objektívne, nakoľko súd by nemal určovať účastníkovi konania v takomto prípade čas a spôsob ako má postupovať. Účastník konania má navyše právo vyjadriť sa k znaleckému posudku, na pojednávaní klásť otázky znalcovi, navrhnúť kontrolné znalecké dokazovania a iné. V neposlednej rade má aj právo na záverečnú reč pred ukončením dokazovania. Odporkyňa tak chcela položiť otázky na spôsob vypracovania znaleckého posudku a jeho závery znalcovi a navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie, pretože znalecký posudok je neobjektívny a dopracoval sa k jednoznačnému záveru predčasne, nakoľko doň nezahrnul a nehodnotil výpoveď C. P. pred policajným vyšetrovateľom, z ktorého bolo možné posúdiť v akom stave sa vyšetrovaná osoba nachádzal. Preto súd na základe vykonaného dokazovania tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše odporkyňa tak chcela ešte navrhnúť posúdenie duševného stavu navrhovateľky, pretože zároveň nie je schopná chápať zmysel a priebeh konania vzhľadom k duševnej chorobe ktorou trpí a kvôli ktorej bola niekoľkokrát v minulosti opakovane dlhodobo hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni. Navrhol preto zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľky. Navrhla vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Prvostupňový súd rozhodoval na základe uznesenia KS v Trnave z 30.09.2009 sp. zn. 23Co/195/2009, kedy mal nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie, či trpela matka navrhovateľky duševnou poruchou k času urobenia právnych úkonov. Na základe znaleckého posudku MUDr. Z. jednoznačne vyplýva, že matka navrhovateľky v čase právnych úkonov trpela duševnou poruchou, konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tieto úkony neschopnou. Znalec vypracovával znalecký posudok potom, čo sa oboznámil so spisom, výpoveďami, videozáznamom, ktorý si prezrel a vypočul. Znalecký posudok znalca je odborným posudkom a zástupca odporkyne mal dostatok časového priestoru 3 mesiacov na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, na čo bol aj súdom vyzvaný, ale nereagoval. Odporkyňa sa na termín pojednávania nedostavila, hoci sa neospravedlnila a jej právny zástupca nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti. Pokiaľ sa jedná o navrhovateľku právna zástupkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že je spôsobilá, samostatne koná, zrozumiteľne sa vyjadruje a chápe obsah súdneho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez prejednania veci na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal rozsudok a zistil, že je vecne správny. Odvolací súd riadiac sa dôvodmi a obsahom podaného odvolania skúmal najskôr na namietaný dôvod odňatia možnosti konať, keď vytýkala odvolateľka súdu prvého stupňa, že pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu odporcu, hoci sa ospravedlnil. Prvostupňový súd však aj vo svojom rozhodnutí zdôvodňoval, prečo konal v neprítomnosti právneho zástupcu, lebo svoju neúčasť ospravedlnil, ale nepreukázal dôvody, pre ktoré sa nezúčastnil konania a navyše k znaleckému posudku sa odporkyňa vôbec nevyjadrila hoci na to mala 3 mesiace čas od prevzatia do termínu pojednávania od 05.02.2011 do 30.03.2011. Odvolací súd sa plne stotožňuje s týmito dôvodmi pojednávania v neprítomnosti odporkyne v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správnosť dôvodov. Takisto odvolací súd poukazuje na ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu tak ako požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, že tento dôvod žiadnym listinným dôkazom, žiadnou skutočnosťou tvrdenou v ospravedlnení nepreukázal. Prvostupňovému súdu tak bolo doručené len ospravedlnenie neúčasti zaslané mailom a je zrejmé ospravedlnenie a z úradného záznamu založeného na č.l. 505 tiež zo zdravotných dôvodov bližšie nešpecifikovaných a takisto nepreukázaných a nezdôvodnených. Odporkyňa sa na tento termín osobitne neospravedlnila. Prvostupňovému súdu preto nebránilo nič, aby vec prejednal v neprítomnosti odporkyne tak, ako konštatoval uznesením na pojednávaní z 30.03.2011, čo je v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade sa riadne predvolaná odporkyňa nedostavila na pojednávanie a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (nepreukázaný dôvod na odročenie a neprítomnosť účastníka na pojednávaní sa považuje za nepožiadanie o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu), preto súd mohol prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka a prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, hlavne na vykonaný znalecký posudok znalcom, ktorý bol účastníkom doručovaný už pred nariadením termínu pojednávania a právny zástupca odporkyne ho prevzal už 05.02.2011. Bol vyzvaný, aby sa k tomuto dôkazu vyjadril, čím prvostupňový súd umožnil zrealizovať právo účastníkov vyjadriť sa k dôkazu, ktorý nariadil (§ 123 O.s.p.) a to k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný procesným postupom podľa ust. § 127 O.s.p.. Prvostupňový súd tak v žiadnom prípade neporušil právo účastníka k tomuto dôkazu sa vyjadriť. Odporkyňa mala právo od doručenia znaleckého posudku sa k nemu vyjadriť, navrhnúť otázky na osobu znalca, prípadne navrhnúť aj kontrolné znalecké dokazovanie, tak ako to udáva v odvolaní a hoci bola na to vyzvaná súdom prvého stupňa pri doručení znaleckého posudku 05.01.2011 až do 30.03.2011 do termínu pojednávania tak neurobila. Lehota na vyjadrenie vo výzve bola stanovená do 10 dní, táto lehota je sudcovská a bola stanovená z toho dôvodu, aby mohol prvostupňový súd prípadné otázky a pripomienky k znaleckému posudku znalcovi adresovať a keby takéto otázky a pripomienky k znaleckému posudku účastníci zaslali, bol by znalec na termín pojednávania predvolaný a bol by k nim vypočutý. Spravujúc sa tak zákonodarcom ustanovenou poslednou vetou v § 127 ods. 1 namiesto výsluchu znalca sa súd môže v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca, prvostupňový súd nemal preto pri absencii námietok k posudku dôvod znalca vypočuť. Navyše jeho posudok považoval za dostatočný. Znalec sa jednoznačne vyjadril k otázke, ktorá mu bola kladená pri nariadení znaleckého dokazovania, či k termínu 09.08.2004, kedy boli vykonané právne úkony - uzavreté darovacie zmluvy, bola schopná nebohá matka navrhovateľky C. P. posúdiť následky svojho konania, či mohla svoje konanie ovládať vzhľadom na zistenú duševnú poruchu či chorobu. Znalec Doc. MUDr. M. Z., CSc. v závere svojho posudku poukázal na to, že v čase vykonania týchto úkonov k 09.08.2004 duševné ochorenie menovanej spôsobilo, že keď trpela pokročilým dementným syndrómom zmiešanej etimológie, táto duševná choroba spôsobila, že nevedela posúdiť následky svojho konania, ani svoje konanie ovládať a tak bola narušená vedomostná i vôľová stránka jej konania a v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 38 ods. 1 O.s.p. treba úkony vykonané v tomto čase nebohou poručiteľkou považovať za neplatné. V ostatnom odkazuje odvolací súd na správne dôvody súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Nemožno preto prisvedčiť odvolaciemu dôvodu odporkyne, že by na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naopak jednoznačný znalecký posudok, ktorý ako ďalší bol podaný presne s aspektom na čas vykonania právnych úkonov - darovacích zmlúv s posúdením duševnej schopnosti matky navrhovateľky rozpoznať následky svojho konania a svoje konanie ovládať. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdený. Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu postupu prvostupňového súdu pri jeho rozhodnutí o veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., pretože o trovách prvostupňového súdu nebolo rozhodnuté. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.