Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/64/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899724 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899724.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - otca Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Y. XX a matky J. I., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O., I. J. XX, zastúpenej JUDr. Milošom Maďarom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 25, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 23.5.2011 č. k. 16P/296/2010-66, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o výživnom matky na maloletého D. r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh otca zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur od právoplatnosti rozsudku so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. Súd tiež rozhodol, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach a zároveň upravil styk matky s maloletým dieťaťom bez obmedzenia. Záverom rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 63 ods. 3 a § 25 ods. 1 zákona o rodine a vecne tým, že pri určení výživného prihliadol na príjem otca a vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý je neporovnateľný s príjmami matky. Skutočnosť, že maloletý nastúpil do 2. ročníka základnej školy a otec preukázal primerané výdavky na maloletého a domácnosť, je podľa názoru súdu takou preukázanou skutočnosťou, že výška výživného určená matke 100 eur mesačne je primeraná, nemala by ohroziť výživu matky a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého v súvislosti s jeho nástupom do 2. ročníka základnej školy. Súd pri určovaní výživného zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa s dieťaťom stretáva sporadicky a okrem výživného vo výške 40 eur mesačne iným spôsobom na jeho výživu, ani pri príležitosti osobných sviatkov, neprispieva. Počiatok určenia výživného „od právoplatnosti rozsudku“ prvostupňový súd neodôvodnil. Súd pritom vychádzal zo zistenia, že od právoplatnosti predbežného opatrenia matka na maloletého prispieva výživným vo výške 40 eur mesačne. Podľa listinných dôkazov matka má príjem z posledných zamestnaní za obdobie 17 mesiacov od 1.6.2010 9.004,78 libier, od 1.6.2010 dosiahla príjmy vo výške 502,48 libier, pričom okrem platieb na výživné a splátku úveru nemá matka, podľa vyjadrenia právneho zástupcu, iné výdavky. U otca súd zohľadnil, že ako školník dosahuje príjem 370 eur mesačne a poberá invalidný dôchodok vo výške 144,80 eur. Rozhodnutie vo výroku o neobmedzenom styku odôvodnil faktickým sporadickým stykom. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pretože konanie v danej veci sa mohlo zašať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti o výživnom, podala odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že matke uloží povinnosť prispievať na maloletého výživným vo výške 40 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľka argumentovala tým, že počas uplynulého obdobia pracovala vo Veľkej Británii a pravidelne zasielala spolu s dcérou otcovi maloletého nemalé finančné čiastky, z čoho vyvodila, že pravidelne, každý mesiac na výživné na syna a chod domácnosti na Slovensku prispievala. Od právoplatnosti predbežného opatrenia posiela prostredníctvom svojej matky na výživu maloletého 40 eur. Namietala tvrdenie otca dieťaťa, že všetky výdavky na syna hradí výlučne on. Poukázala na to, že takmer všetko oblečenie mu kúpila ona spoločne s dcérou a so sestrou. Taktiež jej matka a sestra pravidelne posielali synovi peniaze. Počas zamestnania v Anglicku drvivú väčšinu svojich príjmov poslala manželovi a pre seba si nechala len nevyhnutnú sumu potrebnú na nájom a na stravu. Okrem toho, vždy keď bola so synom, mu niečo doniesla a kúpila, napr. mobilný telefón. Od prvého júnového týždňa (2011) sa vrátila späť na Slovensko, keďže sa jej podarilo uhradiť zmeškané dlžné splátky hypotéky a od júna 2011 bude mesačne splácať hypotéku vo výške 192,35 eur. V súčasnosti je nezamestnaná. Počas pobytu v Anglicku mesačne platila za ubytovanie 240 libier a na stravu 80 libier. V súčasnosti jej výdavky na bývanie predstavujú 144 eur, príspevok matke na bývanie, výdavky na stravu, týždenné cestovné 36 eur pri ceste za synom a 192,35 eur mesačne splátka úveru. Okrem toho musí uhrádzať 342,87 eur za elektrinu, inkaso, Digi TV, ktoré manžel neuhradil. Všetky jej doterajšie výdavky predstavujú 7.752,32 eur, na ktoré manžel neprispel, hoci súvisia s BSM. Súčasné možnosti a majetkové pomery manžela sú neporovnateľne vyššie ako jej. Preto výživné vo výške 100 eur je pre ňu neprimerane vysoké, nezohľadňuje jej možnosti, zárobkové pomery, ani jej mesačné výdavky a existenčne ju ohrozuje. Otec maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na to, že matka mala v Anglicku lukratívnu prácu, ktorej sa vzdala hneď po určení výživného 100 eur mesačne a vrátila sa na Slovensko, a je nezamestnaná. Dospel k záveru o jej snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Zároveň tvrdenie o výške zárobku matky v Anglicku a zaslaných peniazoch si navzájom odporuje. Podľa ňou daných údajov mala mať príjmy mínus výdavky 2.684,41 libier, čo odporuje tvrdeniu, že zo zarobených peňazí mu posielala 3.000 libier. Okrem toho vo výdavkoch neuviedla výdavky na cestovné, ktoré tvrdila, že sú vysoké. Otec maloletého v písomnom vyjadrení čestne prehlásil, že od odporkyne od augusta 2009 do dňa podania vyjadrenia obdržal 600 eur a tiež 40 eur mesačne výživné platených na základe predbežného opatrenia. Matka maloletého nemohla zaplatiť titulom spoločných dlhov 7.752,32 eur, pretože ich nemohla našetriť, nakoľko takmer celý zárobok údajne posielala jemu a synovi. Zároveň žiadal o úpravu styku maloletého s matkou z neobmedzeného na obmedzený a taktiež o zrušenie práva na spravovanie synovho majetku a rozhodovania o ňom matkou. Keďže ale odvolanie v tejto časti napadnutého rozsudku žiaden z rodičov nepodal, nadobudol rozsudok v týchto častiach právoplatnosť. Preto ak otec žiada uvedenú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, musí sa jej domáhať podaním nového návrhu na súd. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výživného, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti pre pochybenie súdu je nevyhnutné zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného, a tiež na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, pričom je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, t. j. faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na objektívne možnosti zárobku s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa majetok rodičov a ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a ich uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Hoci súd bol povinný dôkladne zistiť pomery oboch rodičov, pričom v zmysle § 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p. bol povinný v danej veci vykonať i ďalšie účastníkmi nenavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, na strane otca sa obmedzil iba na otcom predložené potvrdenie o invalidnom dôchodku ešte z mája 2009 a listinný dôkaz o aktuálnej výške invalidného dôchodku, hoci výživné upravoval až od právoplatnosti rozsudku, si nezabezpečil. Iba z výpovede otca maloletého na pojednávaní vyplýva, že okrem invalidného dôchodku poberá i mzdu ako školník vo výške 370 eur mesačne. Prvostupňový súd sa nedôvodne uspokojil s týmto tvrdením otca a opätovne ani na túto skutočnosť listinný dôkaz nezabezpečil. V závere odôvodnenia pritom prvostupňový súd uvádza (str. 4 rozsudku), že zohľadnil iba invalidný dôchodok otca, ktorý je podľa jeho názoru neporovnateľný s príjmami matky, pričom nie je zrejmé, prečo nezohľadnil i jeho príjem zo zamestnania. Na strane matky potom prvostupňový súd vychádzal iba z neúplných a nedostatočných dôkazov o jej príjmoch vo Veľkej Británii, ktoré i nedostatočne vyhodnotil a interpretoval. Z predložených potvrdení je zrejmé iba to, že matka za 17 týždňov neznámeho obdobia mala mzdu 3 964 libier. Z ďalších matkou predložených listín nie je možné zistiť, za aké obdobie matka dané príjmy dosiahla. Prvostupňový súd sa s týmito nedostatočnými listinnými dôkazmi uspokojil, pričom ale z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť k akému záveru dospel ohľadne priemerného čistého mesačného zárobku matky za obdobie pred rozhodnutím súdu, ktorý ani nevyčíslil. Vzhľadom na to, že matka maloletého v tom čase pracovala v zahraničí, o to skôr bolo potrebným zabezpečiť dôkazy, preukázať a vyhodnotiť aké boli výdavky matky, najmä v súvislosti s bývaním a so stravovaním. Prvostupňový súd si opätovne tieto dôkazy nezabezpečil a v rozpore s prednesom právneho zástupcu matky na pojednávaní prvostupňového súdu 23.5.2011, ktorý uviedol, že matka mu výdavky, čo sa týka ubytovania a stravy neoznámila, v odôvodnení rozsudku v rozpore s tým uvádza, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu matka iné výdavky nemá, čo je naviac nereálne. Prvostupňový súd ani nevykonal prepočet príjmov matky na menu euro tak, aby bol následne porovnateľný. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd určil výživné matke až od právoplatnosti rozsudku. Je pravdou, že v priebehu konania bola predbežným opatrením uznesením Okresného súdu Galanta z 23.11.2010 č. k. 16P/296/2010 - 11 v spojení v časti výživného s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave z 9.2.2011 č. k. 24CoP/10/2011 - 45 predbežne stanovená matke vyživovacia povinnosť k maloletému D. vo výške 40 eur mesačne. Je ale nevyhnutné zohľadniť, že predbežné opatrenie rieši výšku výživného iba dočasne a v nevyhnutnej miere. Preto pri následnom rozhodovaní súdu vo veci samej je nevyhnutným i za čas účinnosti predchádzajúceho predbežného opatrenia prehodnotiť výšku výživného a na základe vykonaného dokazovania ustáliť za toto obdobie primerané výživné. Rodičom zaplatené výživné, na základe predbežného opatrenia sa potom zohľadní pri vyčíslení dlhu na výživnom. Prvostupňový súd, ale uvedeným spôsobom nepostupoval a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami dôsledne neriadil. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďže nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po doplnení chýbajúcich dôkazov a po zohľadnení zmien pomerov účastníkov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia, opätovne s použitím všetkých vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine vyhodnotiť nárok maloletého Adama na výživné voči matke, rozhodnúť aké výživné je primerané, stanoviť počiatok výživného, vzhľadom na to, že výživné bude určované zrejme spätne, vyčísliť i dlh na výživnom do rozhodnutia súdu, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.