Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/133/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899875 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899875.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek senátu JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľov: 1. H. J., nar. XX.XX.XXXX, 2. W. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. č. XXX, obaja zastúpení JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Trnava, Nám. SNP č. 2, proti odporcom: 1. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. č. XX, 2. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, W., za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO: 360 62 235, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 001 51 700, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 9C/260/1995-397 zo dňa 23. februára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi 57,59 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd návrh navrhovateľov zamietol. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojeného trestného spisu OÚ vyšetrovania PZ SR Trnava č. 1Pv 1622/94 mal súd za preukázané, že v kritický deň, t.j. 25.08.1994 došlo k dopravnej nehode, účastníkom ktorej bol odporca a dcéra navrhovateľov. Pri tejto nehode poškodená X. J. utrpela zranenia, ktorým dňa XX.XX.XXXX podľahla. Prvostupňový súd mal však preukázané, že k uvedenému následku nedošlo v dôsledku zavinenia odporcu, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku Ing. G. J., Ing. S. v trestnom konaní. Prvostupňový súd poukázal na aplikáciu § 427 ods. 1, § 428 a § 441 O.z.. Toto zákonné ustanovenie rozlišuje, či účasť poškodenej bola jedinou príčinou vzniku škody, alebo či bola iba jednou z viacerých týchto príčin. Pre záver o zavinení poškodenej musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní o náhradu škody musí súd z úradnej moci skúmať existenciu zavinenia poškodenej. V danom prípade súd považoval za preukázané, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nie okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Nebolo preukázané, že by odporca akokoľvek porušil svoje povinnosti uloženému právnymi predpismi. Odporca ako vodič motorového vozidla neprekročil predpísanú rýchlosť. Ak mal podľa záveru znaleckého posudku nehode zabrániť, potom by sa musel po vozovke pohybovať rýchlosťou 31,5 až 42,1 km/hod., nebolo však povinnosťou vodiča v danej situácii jazdiť rýchlosťou v uvedenom rozpätí. Odporca nemal možnosť zabrániť stretu s poškodenou ani v prípade, že by začal na situáciu reagovať skôr, nakoľko nemal možnosť dostatočne včas poškodenú na vozovke uvidieť, nakoľko táto prechádzala, síce z ľavej strany vozovky na pravú, avšak prechádzala pomedzi stojace vozidlá a odporca nemal možnosť poškodenú za týmito vozidlami zbadať skôr. Na poškodenú začal reagovať, až keď vyšla spoza stojacich vozidiel a pre krátku vzdialenosť nemohol už stretu s poškodenou zabrániť. Keďže prvostupňový súd dospel k záveru, že uplatňovaná škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodenej, súd skonštatoval, že poškodená škodu znáša sama, preto súd návrh navrhovateľov zamietol. Voči odporcovi v 2. rade súd návrh rovnako zamietol, nakoľko mal preukázané, že odporca v 2. rade nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, v čase nehody nebol ani vodičom, ani vlastníkom vozidla, ktoré sa dostalo do kolízie s poškodenou. Otázku vlastníctva v čase kolízie vozidla s poškodenou nepoprel ani odporca v 1. rade. V čase nehody bol odporca v 2. rade v evidenčnej karte vozidla vedený ako držiteľ vozidla, avšak bolo preukázané, že v čase nehody vlastníkom vozidla už nebol. Vychádzajúc však z ust. § 428 veta druhá, teda že prevádzateľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, súd v danom prípade dospel k záveru, a to na základe vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania, že odporca v danom prípade nemohol škode - dopravnej nehode a stretu s poškodenou zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať a teda odporca sa v tomto prípade zbavil objektívnej zodpovednosti, keďže nezavinil predmetnú dopravnú nehodu, z ktorého dôvodu potom návrh navrhovateľov nie je dôvodný, preto súd návrh navrhovateľov zamietol. Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa predstavuje kombináciu argumentácie pre zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa podľa § 428 O.z. a vyvinenie sa spod subjektívnej zodpovednosti fyzickej osoby - vodiča podľa § 420 ods. 3 O.z.. V konaní súd vyriešil otázku prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 O.z.. Z výpovede T. F., ako aj H. N. až na pojednávaní dňa 02.02.2011 mal súd preukázané, že vlastník ako aj držiteľ a zároveň prevádzateľ motorového vozidla Škoda 100 ŠPZ TT 07-52 bol v čase nehody (25.08.1994) odporca v 1. rade. Súd sa vysporiadal so spochybnením pasívnej legitimácie T. F. ako prevádzateľa motorového vozidla Škoda ŠPZ TT 07-52 zo strany vedľajšieho účastníka, ale až na pojednávaní dňa 02.06.2010, ktorý preukázal, že vlastníkom motorového vozidla v rozhodujúcom čase mal byť T. N., bytom W., E. XX, pričom tento údaj zistil zo spisu o predmetnej poistnej udalosti. Posúdenia odvolacím súdom v tom smere, že prevádzateľom motorového vozidla a nositeľom objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 O.z. je H. N., naše odvolanie sa týka aj zamietnutia návrhu voči odporcovi v 2. rade H. N.. S napadnutým rozsudkom nesúhlasia a považujú ho za nesprávny. Poukázali na § 428 O.z. a že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, že toto je potrebné vykladať maximálne objektívne. V tejto súvislosti poukázali na R3/1984, R3/84. Odvolatelia poukázali, že na základe doteraz vykonaného dokazovania nemá súd zabezpečené také dôkazy, aby mohol konštatovať také zavinenie (v podobe protiprávneho úkonu) poškodenej - X. J., ktoré by malo svoj dosah na ust. § 441 O.z. a umožnilo by ustáliť pomer poškodenej na vzniku škody, a ktoré by zbavovalo prevádzateľa motorového vozidla - odporcu objektívnej zodpovednosti v zmysle § 428 O.z., a to sčasti alebo úplne. Prvostupňový súd sa z vlastnej iniciatívy dôkazne nezaoberal základnou právnou otázkou - čo všetko mohol a mal spraviť prevádzateľ motorového vozidla, aby za súčasného stavu rozvoja techniky sa zabránilo škode - dopravnej nehode. Odporca T. F. - ako prevádzateľ motorového vozidla nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať a taktiež neprodukoval dôkazy na preukázanie zavineného protiprávneho úkonu poškodenej X. J. za účelom ustálenia pomeru poškodenej na škode (okrem návrhu vedľajšieho účastníka na vypočutie znalca Ing. J. G. na pojednávaní dňa 26.04.2010, ktorému súd nevyhovel). Dôkazné bremeno je na prevádzateľovi - prevádzateľ musí preukázať, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Za súčasnej dôkaznej situácie je potrebné prijať záver, že odporca ako prevádzateľ preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť. Zo znaleckého posudku Ing. G. č. 1/200 zo dňa 11.02.2000 vyplýva, že rýchlosť vozidla odporcu, vzhľadom na to, že na vozovke nezanechalo brzdné stopy, nie je možné presne určiť. Znalec sa ďalej zaoberá len subjektívnou možnosťou vodiča zabrániť dopravnej nehode, čo je významné pre trestno-právne konanie vodiča. Znalec sa vôbec nezaoberá možnosťou zbavenia sa objektívnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 428 O.z.. V znaleckom posudku nie sú rozobrané prípady ako sa z pozície prevádzateľa akéhokoľvek motorového vozidla mohlo zabrániť dopravnej nehode. a/ Prichádza do úvahy podstatne nižšia rýchlosť ako vodič - odporca za daných podmienok išiel. b/ Prichádza do úvahy väčší odstup vodiča T. F., ako prevádzateľa motorového vozidla, od pred ním idúceho autobusu. Odporca, ako prevádzateľ, v konaní nepreukázal, že nemal možnosť ísť nižšou rýchlosťou, ktorá by vylučovala dopravnú nehodu a vznik škody. Súd sa zrejme dopustil veľkej chyby, pokiaľ súd nevypočul znalca Ing. J. G., ktorého navrhol vypočuť vedľajší účastník na pojednávaní dňa 26.10.2010. V odvolaní ďalej upresnili uplatnený rozsah škody. Navrhli, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 1.470,83 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 81,90 eur za spísanie odvolania. Vyjadrenie k odvolaniu podal odporca v 2. rade. Súd správne konštatoval, že mal dostatočne preukázané, že nie je odporca v 2. rade v tomto konaní pasívne legitimovaný, nebol v rozhodujúcom čase nehody ani vodičom ani vlastníkom vozidla. Napriek skutočnosti, že bol v evidenčnej karte vedený ako držiteľ vozidla, nebol v čase nehody jeho vlastníkom, čo potvrdil aj odporca v 1. rade. Predmetné vozidlo predal odporcovi v 1. rade približne rok pred nehodou. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote (§ 201 a § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 212 ods. 2 O.s.p.), preskúmal vec rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., dopočutím ako svedka Ing. S., ktorý bol pribratý v trestnom konaní ako znalec v odbore doprava, dopočutím účastníkov konania a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/134/2008-265 poukázal odvolací súd, že prvostupňový súd síce pri aplikácii ust. § 427 ods. 1 O.z. poukázal na zodpovednosť, ktorá vznikla bez zreteľu na zavinenie, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, ale okolnosť, že škoda vznikla pri prevádzke dopravného prostriedku sama o sebe nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti. Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. V zmysle ust. § 428 O.z. sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená za okolností, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ide o možnosť špeciálnej liberácie, čiže o možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Tak tu odvolací súd poukázal, že treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, tzn. vnútorné okolnosti alebo okolnosťami, tzn. vonkajšími, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, napr. konanie tretej osoby, prírodnej sily a podobne. Súd vtedy pochybil, ak vec neposúdil podľa citovaných ustanovení, ale len podľa ust. § 420. Mal pribrať do konania ako vedľajšieho účastníka Slovenskú poisťovňu, a.s. a mal skúmať zavinenie poškodenej, resp. jej výlučné zavinenie, ktoré môže mať dopad na rozsah zodpovednosti ako prevádzateľ motorového vozidla alebo aj prípadné zbavenie sa zodpovednosti za škodu, kde je možnosť použitia ust. § 441 O.z. vyplýva z jeho systematického začlenenia do spoločných ustanovení o náhrade škody. Úlohou súdu teda bolo vykonať dokazovanie týkajúce sa aj výšky škody, keď doposiaľ navrhovatelia žiadne dôkazy preukazujúce výšku škody nepredložili. Prvostupňový súd po zrušení veci odvolacím súdom vypočul v konaní svedkov H. R., J. R., N. Y., G. Y. a oboznámil znalecké posudku znalca z odboru dopravy Ing. J. G., ako aj Ing. J. S.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že kritický deň došlo k dopravnej nehode, účastníkom ktorého bol odporca a dcéra navrhovateľov. Poškodené utrpela zranenia, ktoré boli zistené v rozsahu ako bolo uvedené v skutku v trestnom konaní pripojeného trestného spisu 1Pv/1622/94 súd zistil, že k uvedenému následku nedošlo v dôsledku zavinenia odporcu. Poukázal tak prvostupňový súd na závery znaleckého posudku Ing. G., z ktorého vyplývalo, že odporca začal reagovať na chodkyňu vo vzdialenosti 18,94 m až 31,32 m od miesta nárazu. Jednoznačne prechádzala chodkyňa cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, vošla do jazdnej dráhy vozidla odporcu a vtedy došlo ku kolízii medzi vozidlom a chodkyňou. K reakcii vodiča na chodkyňu došlo vo vzdialenosti 2,32 až 2,87 m. Pokiaľ ide o rýchlosť vodiča, znalec vychádzal z variantu rýchlosti 50 až 60 km/hod., nakoľko na mieste nehody nezostali brzdné stopy v dôsledku mokrej vozovky a vzhľadom na daný stav nemožno určiť, akou rýchlosťou by mal vodič jazdiť, aby nehode zabránil. Znalec však uviedol, že ak v protismere z pohľadu jazdy odporcu nestáli žiadne vozidlá, odporca mohol stretu zabrániť včasnou reakciou brzdením, pretože poškodená bola pre neho viditeľná bez akéhokoľvek obmedzenia, ale ak na vozovke v protismere stáli vozidlá, nemohol odporca zabrániť stretu ani včasnou a správnou reakciou, a to ani v prípade, že by sa pohyboval po vozovke rýchlosťou 50 km/hod., teda rýchlosťou v zmysle zákonných ustanovení. Znalec Ing. S. v trestnom konaní uviedol, že vozidlo vedené odporcom jazdilo rýchlosťou v rozpätí 50 až 60 km/hod. a táto východisková rýchlosť sa javí z technického hľadiska ako najpravdepodobnejšia. V prípade, že by mal vodič zakrytý výhľad stojacimi vozidlami, tak ako to on sám uvádza, toto nie je vyvrátené, nemohol stretou s chodkyňou zabrániť ani v prípade, keby sa pohyboval rýchlosťou 50 km/hod.. Prvostupňový súd poukazoval na to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nie okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Nebolo preukázané, že by odporca akokoľvek porušil svoje povinnosti uložené právnymi predpismi. Odporca nemal možnosť zabrániť stretu s poškodenou ani v prípade, že by začal na situáciu reagovať skôr, nakoľko nemal možnosť dostatočne včas poškodenú na vozovke uvidieť, pretože prechádzala síce z ľavej strany vozovky, ale za stojacimi vozidlami a mimo prechodu pre chodcov a odporca nemal možnosť poškodenú za týmito vozidlami zbadať skôr. Začal na ňu reagovať, až keď vyšla z pomedzi stojacich vozidiel a pre krátku vzdialenosť nemohol už stretu zabrániť. K tejto okolnosti bol dopočutý na odvolacom pojednávaní znalec Ing. S. J., ktorý bol pribratý ako znalec v trestnom konaní. V predmetnom konaní bol vypočúvaný ako svedok. Vyjadril sa tak, že podmienenosť možnosti zabránenia dopravnej nehode zo strany vodiča je daná predovšetkým tým, aké boli skutočné rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody. V protismere mali stáť, resp. sa pohybovať dve vozidlá, ktoré odbočovali smerom doľava s tým, že odporcovi dávali prednosť. Pokiaľ sa chodkyňa pohybovala zľava, tak vodičovi vytvárali oblasť zakrytého rozhľadu. Chodkyňa sa pohybovala mimo priechod pre chodcov. Pohybovala sa za stojatými vozidlami, ktoré bránili vo výhľade odporcovi. Vytvárala sa tak oblasť zakrytého výhľadu. Vodič mohol spozorovať chodkyňu až potom ako vystúpila spoza týchto vozidiel. Možnosti zabránenia zrážky neboli teda žiadne a z toho dôvodu, že chodkyňa prekonala veľmi krátky čas od miesta, kedy vystúpila spoza zakrytého vozidla do miesta zrážky. V tomto prípade mohol vodič tomu zabrániť iba v prípade, ak by sa bol pohyboval rýchlosťou od 28 do 32 km/hod., resp. by reagoval podstatne skôr, ovšem túto reakciu nemohol vôbec vykonať, pretože chodkyňa nebola pre neho pozorovateľná. Predpísaná rýchlosť v danom mieste bola 50 km/hod. a pohyboval sa odporca po ceste označenej ako hlavná, mal prednosť v jazde. Odporca dodržiaval predpísanú rýchlosť. Je to úplne obvyklá jazda vodičov na tomto mieste. Na pripomienku právneho zástupcu, že sa pohyboval pred vodičom autobus vo vzdialenosti 10 m uviedol, že táto skutočnosť nemohla ovplyvniť jeho výhľadové pole, pretože chodkyňa vstúpila zľava pred vozidlo a autobus nevytváral oblasť zakrytého rozhľadu. Dopočutý svedok jednoznačne potvrdil, že poškodená tým, že porušila sama dopravné predpisy a prechádzala cez cestu mimo prechodu pre chodcov za stojacimi vozidlami zľava z výhľadu odporcu ako vodiča a vodič a pohyboval rýchlosťou, ktorá je primeraná v danom mieste 50 km/hod., nemohol zabrániť dopravnej nehode. Neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu zákonom, preto aj podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku účinného v čase rozhodnutia Okresného úradu vyšetrovania PZ z 18.10.1995 uznesením ČVS VP-2012/94 bola vec dopravnej nehody s ublížením na zdraví s následkom smrti chodkyne X. J. odložená, nakoľko nejde vo veci o podozrenie z trestného činu. Jednoznačne bolo zistené, že ak v protismere stáli vozidlá chodkyňa prechádzala cez vozovku jemu z ľavej strany za vozidlami stojacimi vľavo, nemohol zabrániť stretu ani včasnou ani správnou reakciou, a to ani v prípade, že by sa po vozovke pohyboval rýchlosťou 50 km/hod. Vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať zavinenie inej osoby na zranení s následkom smrti poškodenej, preto bolo aj vzhľadom na znalecké dokazovanie znalcom Ing. S. odložené trestné stíhanie. Znalec, ktorý bol pribratý v konaní predmetnom o náhradu škody Ing. G. sa na odvolacie pojednávanie nedostavil s tým, že už znalec nie je, nevykonáva znaleckú činnosť a pridržiava sa rozsahu svojho znaleckého posudku a žiadne podklady a žiadne posudky on sám k dispozícii nemá. Odvolací súd sa v ostatnom, hlavne vyhodnotenia znaleckého posudku pridržiava správneho zdôvodnenia súdu prvého stupňa v jeho rozhodnutí s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ sa jedná o zamietnutie návrhu ohľadne H. N., odporcu v 2. rade, bol pôvodným vlastníkom osobného motorového vozidla, ale v čase nehody už nebol vodičom ani vlastníkom motorového vozidla, čo bolo zistené dotazom na dopravný inšpektorát. Jednoznačne týmto preukázaním bola daná zodpovednosť podľa § 420 O.z. u odporcu v 1. rade. Nebola však zistená príčinná súvislosť medzi nejakým porušením právnej povinnosti odporcu s následkom vzniku škody. Nebolo zistené, že by bol odporca v 1. rade porušil povinnosť vyplývajúcu mu z predpisov o cestnej premávke. Naopak bolo zistené, že práve poškodená porušila dané predpisy, keď prechádzala cez vozovku mimo prechod vyznačený pre chodcov spoza vozidiel stojacich zľava v smere jazdy odporcu v 1. rade, ktorý nemohol vidieť poškodenú a zareagoval na ňu, až keď vyšla spoza týchto vozidiel a nemohol stretu s ňou a zrážke zabrániť. Pohyboval sa rýchlosťou, ktorá zodpovedala danej rýchlosti v mieste, tak ako sa vyjadril znalec pribratý v trestnom konaní Ing. S. a takisto aj znalec v predmetnom konaní Ing. G.. Na pripomienku právneho zástupcu, že sa pohyboval pred vodičom autobus vo vzdialenosti 10 m uviedol, že táto skutočnosť nemohla ovplyvniť jeho výhľadové pole, pretože chodkyňa vstúpila zľava pred vozidlo a autobus nevytváral oblasť zakrytého rozhľadu. Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 potvrdené. Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešní účastníci majú právo na náhradu trov konania, v danom prípade odvolacieho konania, tieto trovy si po vyhlásení rozhodnutia ako uplatnené vyčíslil iba vedľajší účastník, a to za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 45,41 eur a súdny poplatok ďalší za podanie odvolania vo výške 12,18 eur, spolu 57,59 eur. Túto náhradu trov zaplatia navrhovatelia v 1. a 2. rade vedľajšiemu účastníkovi v lehote 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Odporca v 1. rade si uplatnil náhradu trov konania, avšak tieto trovy si nevyčíslil, preto mu nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.