Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/174/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899951 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899951.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1. D. H., nar. X.XX.XXXX, bytom L., U. X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: V. H., bytom L., I. X, 2. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L., U. X, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Beňačka, so sídlom Piešťany, E. F. Scherera 4803/8, proti odporcom: 1. Mesto Hlohovec, so sídlom Hlohovec, M.R.Štefánika 1, IČO: 00 312 509, 2. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L., C. X, 3. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., C. X, 4. G. J., nar. X.XX.XXXX, bytom L., L. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky 2, proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.4.2010, č.k. 4C/411/2008-335, v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/411/2008-364 zo dňa 2.7.2010, proti ktorému podali odvolanie obaja navrhovatelia, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e . Odporcom 1, 2 a 3 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O náhrade trov konania odporcu 4 bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určiť, že nehnuteľnosti v kat. úz. L., parc. č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budova sobášna sieň súp. č. XXX, nachádzajúca sa na prvom poschodí nad parc. č. 5242/1, na ul. H. XX, v L., v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2000 sú vo vlastníctve odporcov 2 a 3, v podiele 1/2 vzhľadom k celku a navrhovateľov 1 a 2, v podiele 1/2 vzhľadom k celku, zamietol. Výrokom II. prvostupňový súd odporcom 1, 2 a 3, náhradu trov konania nepriznal. Výrokom III navrhovateľom 1 a 2 spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 4 trovy konania „tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku“. Opravným uznesením zo dňa 2.7.2010, č.k. 4C/411/2008-364 potom prvostupňový súd odsek III. výroku rozsudku opravil tak, že pôvodný text nahradil správnym textom, ktorý znie: „navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 4. rade titulom náhrady trov konania sumu 5.485,25 Eur, do rúk jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Galovej, advokátky, AK so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v ostatnom znenie predmetného rozsudku zostáva nezmenené“. Rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd s použitím ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil v podstate tým, že petit návrhu nedáva žiadny zmysel, keďže budova sa nemôže nachádzať na prvom poschodí inej budovy a preto bolo potrebné návrh zamietnuť, ale navrhovatelia sa domáhali určenia, že nadobudli kúpnou zmluvou niečo iné, ako bolo predmetom prevodu podľa uvedenej zmluvy. Už len výmera parc. č. 5242/3 - 92 m2, vylučuje akékoľvek úvahy o tom, že mohli nadobudnúť niečo mimo predmetnej parcely; rovnako tu absentuje nielen hmotnoprávny základ na úspešné podanie takého návrhu, ale aj naliehavý právny záujem. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporcovia 1 až 4 mali vo veci plný úspech, avšak odporcovia 1 až 3 si právo na náhradu trov neuplatnili, súd im preto náhradu trov nepriznal. Odporca 4 si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil alternatívne vo výške 5.485,25 Eur, resp. vo výške 444,89 Eur a to v závislosti od toho, či za cenu práva bude súd považovať hodnotu tej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzala sobášna sieň, alebo bude vychádzať z kúpnej ceny podľa účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Súd potom vychádzal z hodnoty predmetu sporu, teda miestnosti označovanej ako sobášna sieň a stotožnil sa so spôsobom výpočtu, ako ho urobila právna zástupkyňa odporcu 4, vychádzajúc z pomeru hodnoty nehnuteľnosti, podľa výmery plochy k výmere plochy miestnosti označovanej ako sobášna sieň, opierajúc sa o predložený znalecký posudok, pričom výpočet náhrady trov v odôvodnení špecifikoval. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka 2, hoci v jeho úvode sa nesprávne uvádza, že odvolanie je podané advokátom ako právnym zástupcom i navrhovateľa 1, napriek tomu, že tento je zastúpený splnomocnenou zástupkyňou a plnomocenstvo pre tohto advokáta do spisu doložené nebolo, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že navrhovatelia 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi v polovici nehnuteľnosti v kat. úz. L., parc. č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budovy sobášna sieň, súp. č. XXX, na ul. H. s tým, že trovy konania je povinný uhradiť navrhovateľom 1 a 2 odporca 1. Odvolateľka vyslovila názor, že navrhovatelia nadobudli príslušné nehnuteľnosti oprávnene a sú teda vlastníkmi nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2000. Predmetom verejnej dražby bola budova so súp. č. XXX a nie schodisko, na ktoré sa odporca 1 neustále odvoláva. Pri verejnej dražbe okrem iného absentoval znalecký posudok, ktorý mesto objednalo až po dražbe. Túto budovu mesto nadobudlo na základe zákona o majetku obcí a súčasne si ju dalo zapísať ako sobášnu sieň dňa 30.10.1996. Trvá na vypočutí všetkých svedkov, ktorých v priebehu konania navrhli, ktorí by značnú časť prípadu vysvetlili. Odvolateľka namietala, že okresný súd nebral do úvahy všetky navrhovateľmi predložené dôkazy, predovšetkým hospodársku zmluvu č. 4/1988, geometrický plán zo dňa 18.2.1988, zmluvu o predaji časti podniku č. 488/94, LV č. XXXX. Doplnila, že dňa 14.4.2010 na okresnú prokuratúru podala oznámenie, v ktorom poukazuje na podvodný zápis nehnuteľností v KÚ L., ohľadne celej budovy súp. č. XXX. Podľa nej napadnutý rozsudok je právnym lapsusom, keďže skôr ako mohol byť zamietnutý návrh na určenie vlastníckeho práva, mala byť zrušená kúpna zmluva. Advokát súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu s tým, že jeho klienti sú síce zárobkovo činní, ale ich mzda neprevyšuje minimálnu mzdu. Ostatní účastníci odvolací návrh nepodali. Odporcovia 2 a 3 sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili. Odporca 1 vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa, ako vo výroku v celom rozsahu vecne správny potvrdiť, keďže sa s ním stotožňuje. Poukázal predovšetkým na to, že predmetná sobášna sieň nie je a nikdy nebola vo vlastníctve Mesta Hlohovec, preto ju ani navrhovatelia nemohli vydražiť. Vo verejnej dražbe vydražili iba časť budovy, ktorá sa nachádza na parc. č. 5242/3, konkrétne schodisko, ktoré vedie k predmetnej sobášnej sieni. Poukázal pritom na vyhlásenie o dražbe, kde je výslovne uvedené, že mesto odpredáva len budovu (schodisko) na uvedenom pozemku. Informácia o predaji budovy - schodiska bola výslovne uvedená aj na prezenčnej listine z verejnej dražby, ktorú navrhovatelia podpísali, aj na zápisnici. Vedomosť navrhovateľov o tom, že kupujú len časť budovy nachádzajúcu sa na parc. č. 5242/3, dokazuje aj rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu v Hlohovci z 26.7.2000, ktorým kataster upozornil na skutočnosť, že pôvodne uzatvorená kúpna zmluva nebola vyhotovená v súlade so súborom popisných informácií katastra z dôvodu, že budova súp. č. XXX, na parc. č. 5242/3 bola v LV evidovaná ako sobášna sieň a nie ako schodisko. Až na základe rozhodnutia katastra musela byť uskutočnená iba pisateľská zmena a predmet kúpy musel byť označený v zmysle popisných informácií katastra ako sobášna sieň. Navrhovatelia teda s určitosťou vedeli, že kupujú iba časť budovy - schodisko. Skutočnosť, že predmetom dražby a následne i kúpnej zmluvy bola iba táto časť nehnuteľnosti vyplýva aj z údaju, ktorým je výmera predávaných nehnuteľností 92 m2. Okrem toho navrhovatelia kedykoľvek pred zúčastnením sa dražby a uzatvorením zmluvy mali možnosť si v skutočnosti ozrejmiť na príslušnom katastrálnom odbore. Mesto Hlohovec tak nie je v tejto veci pasívne legitimované. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa 1 k doručenému odvolaniu predložila stručné písomné vyjadrenie s tým, že v plnom rozsahu súhlasí s odvolaním, ktoré podal právny zástupca navrhovateľky 2. Právna zástupkyňa odporcu 4 v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žiadala, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne vo všetkých jeho výrokoch potvrdil. Zároveň si uplatnila i náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslila. Namietala, že z odvolania nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu v zmysle § 205 O.s.p. sa domáhajú zmeny odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Okrem toho navrhovatelia žiadajú, aby odvolací súd rozhodol v znení petitu, ktorého znenie nesúhlasí s petitom, ktorého zmena bola naposledy schválená prvostupňovým súdom. Na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, nakoľko taký zápis už existuje v prospech navrhovateľov 1 a 2 na príslušnom LV. Podľa zástupkyne odporcu 4, keďže odporca 1 nemohol predávať samostatne obostavaný priestor schodiska a schodisko ako také, keďže nejde o samostatne prevoditeľnú vec v právnom zmysle slova, je v tejto časti kúpna zmluva, ktorou nadobudli navrhovatelia 1 a 2 a odporca 2 a 3 do podielového spoluvlastníctva budovu súp. č. XXX, na parc. č. 5242/3, absolútne neplatná. Produkované dôkazy nedokazujú, že by odporca 4 nebol vlastníkom hlavnej budovy na parc. č. 5242/1 a 5242/2. Z hľadiska trov navrhovatelia si sami spôsobili, že došlo zrejme k bezúspešnému, bez naliehavého právneho záujmu uplatňovaniu práva a ani neuviedli na základe akého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku žiadajú o trovách konania rozhodnúť inak, ako rozhodol prvostupňový súd. Proti opravnému uzneseniu podali odvolanie prostredníctvom svojich zástupcov tak navrhovateľ 1, ako aj navrhovateľka 2. Navrhovateľ 1 sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd opravné uznesenie zmenil tak, že určí, že trovy konania je povinný zaplatiť odporca 1. Vyslovil názor, že prvostupňový súd nemal vo veci vydávať opravné uznesenie, pretože bolo predtým podané odvolanie vo veci samej, v ktorej bolo odvolanie i proti trovám konania a hlavne proti určeniu povinnosti, kto má trovy konania platiť. V danom prípade sa nejedná iba o chybu v písaní a počítaní, ako aj inú zrejmú nesprávnosť, pretože sa mení výroková časť rozsudku, čo má podstatný vplyv na účastníkov konania. Odvolanie totožného znenia podala i navrhovateľka 2 prostredníctvom svojho advokáta. Domáhala sa teda, aby odvolací súd opravné uznesenie zrušil a určil, že trovy konania je povinný zaplatiť odporca 1. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľky 2 v podanom odvolaní v úvode uviedol, že odvolanie podáva ako právny zástupca nielen navrhovateľky 2, ale i navrhovateľa 1, pričom plnomocenstvo na právne zastupovanie navrhovateľa k odvolaniu ani predtým nepripojil, odvolací súd sa výzvou zo dňa 13.3.2012 obrátil tak na navrhovateľa 1, na jeho zástupkyňu, ako i na zástupcu navrhovateľky 2, aby túto nejasnosť odstránili a uviedli, či navrhovateľ 1 je zastúpený JUDr. Vladimírom Beňačkom alebo V. H.. Na doručenú výzvu zareagovala písomným podaním iba zástupkyňa navrhovateľa 1 V. H., ktorá uviedla, že navrhovateľa na základe plnej moci založenej v spise zastupuje iba ona a JUDr. Beňačka zastupuje navrhovateľku 2. JUDr. Beňačka na výzvu odvolacieho súdu, ani napriek doručenej urgencii neodpovedal, ani plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa 1 do spisu nedoložil. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ 1 je v konaní naďalej zastúpený iba splnomocnenou zástupkyňou V. H. a navrhovateľka 2 advokátom JUDr. Vladimírom Beňačkom. Z toho vyplýva, že odvolanie podané JUDr. Vladimírom Beňačkom bolo podané výlučne v zastúpení navrhovateľky 2 a nebolo podané i navrhovateľom 1. Vzhľadom na to, že ostatne prvostupňovým súdom pripustenou zmenou žaloby sa navrhovatelia petitom domáhali určenia, že obaja sú podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti v spoločnom podiele 1/2-ice (zrejme v BSM), z čoho potom vyplýva, že žalobou uplatnené práva navrhovateľov, ktoré sú predmetom konania sú nedeliteľnej povahy, keďže ohľadne oboch navrhovateľov bolo možné vydať iba jediné rozhodnutie, a to pre oboch buď priaznivé alebo nepriaznivé. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že na strane navrhovateľov ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Pri nerozlučnom spoločenstve potom podľa citovaného ustanovenia platí, že úkony jedného z nerozlučných spoločníkov platia i pre ostatných, na zmenu návrhu na jeho späťvzatie, na uznanie, alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru, je ale potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že odvolanie proti rozsudku podané výlučne navrhovateľkou 2 prostredníctvom jej právneho zástupcu, má právne účinky i voči navrhovateľovi 1, keďže sú nerozlučnými spoločníkmi. Na zmenu návrhu by ale v zmysle dikcie citovaného § 91 ods. 2 O.s.p. bol potrebný už súhlas všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej strane. V petite odvolacieho návrhu (č.l. 361 spisu) sa navrhovateľka 2 domáha fakticky iného ako v petite, ktorého zmenu naposledy pripustil prvostupňový súd (č.l. 244 spisu). V aktuálnom znení petitu sa totiž navrhovatelia domáhali určenia, že nehnuteľnosť v KÚ L., parcela č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budova Sobášna sieň, súpisné číslo XXX, na I. poschodí nad parcelou 5242/1, na ulici H. XX, v L., v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2000, sú vo vlastníctve odporcov 2 a 3 v podiele 1/2-ica a navrhovateľov 1 a 2 rovnako v podiele 1/2-ica vzhľadom k celku. Odvolacím petitom sa v rozpore s tým už odvolateľka domáha, aby sú určil, že navrhovatelia 1 a 2 sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/2- ici nehnuteľnosti v KÚ L. parcely č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budovy Sobášna sieň súpisné číslo XX, na ulici H.. Odvolacím petitom sa teda navrhovateľka už nedomáhala určenia spoluvlastníckeho podielu 1/2-ice k spornej nehnuteľnosti odporcov 2 a 3 a domáhala sa tiež určenia spoluvlastníctva k inej nehnuteľnosti, keď pôvodne to bolo k Sobášnej sieni, súpisné číslo XXX nad parcelou 5242/1 a odvolacom petite už iba Sobášnej siene súpisné číslo XXX, bez spresnenia, nad ktorou parcelou sa má táto nehnuteľnosť nachádzať. Listom odvolacieho súdu zo dňa 13.3.2012 bol právny zástupca navrhovateľky 2 na tento rozpor upozornený a bol vyzvaný, aby sa v stanovenej lehote vyjadril, či sa vzhľadom na odlišnosť petitov pôvodného a odvolacieho, skutočne domáha pripustenia zmeny návrhu, pričom bol upozornený tiež na nezrozumiteľnosť nového petitu. Ani na túto výzvu právny zástupca navrhovateľky 2, ani napriek urgencii nijako nereagoval. Vzhľadom na pasivitu právneho zástupcu navrhovateľky 2, s poukazom na predtým uvedené, i ak by bolo potrebné odvolací petit navrhovateľky 2 obsiahnutý v odvolaní posúdiť ako zmenu návrhu, keďže k nej nebol udelený súhlas druhého z nerozlučných spoločníkov - navrhovateľa 1, takáto zmena návrhu urobená bez súhlasu druhého z nerozlučných spoločníkov, je právne neúčinná a súd nemal dôvod na ňu prihliadať. Odvolací súd potom vychádzal z toho, že odvolateľ sa odvolaním domáhal vyhovenia žalobe v znení pôvodného petitu. Žiada sa dodať, že o petite odvolacieho návrhu by ani nebolo možné bez jeho predchádzajúcej úpravy vyhovieť, keďže bol neurčitý a nezrozumiteľný, vzhľadom na to, že sporná nehnuteľnosť, súpisné číslo 871 sa nachádza nad tromi parcelami a v odvolacom petite odvolateľ neuviedol určenia spoluvlastníctva, ku ktorej časti z nej (nad ktorou parcelou ležiacou) sa domáha. Obdobne, ak by odvolací petit navrhovateľky 2, keďže sa ním domáha určenia spoluvlastníctva iba navrhovateľov 1 a 2 a nie ako predtým i odporcov 2 a 3 k spornej nehnuteľnosti, bolo potrebné podľa obsahu považovať za čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcom 2 a 3, ktorý procesný úkon, ale odvolateľ na opakovanú výzvu odvolacieho súdu nepotvrdil, i k tomuto čiastočnému späťvzatiu návrhu, v zmysle citovaného § 91 ods. 2 O.s.p., je nevyhnutý súhlas oboch nerozlučných spoločníkov, ktorý v danom prípade udelený nebol. I tento procesný úkon by bol neúčinný a nebolo by možné naň prihliadať. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 201 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§201 O.s.p.), proti rozhodnutiam, proti ktorým sú odvolania prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že navrhovateľka 2 vo svojom odvolaní voči rozsudku použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa sú vecne správne v dôsledku čoho bolo dôvodné rozsudok v spojení s jeho opravným uznesením potvrdiť. Z obsahu spisu bolo zistené že, navrhovatelia sa ostatne pripustenou zmenou žaloby, uznesením prvostupňového súdu zo dňa 2.4.2009, č.k. 4C/411/2008-244 domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti v KÚ L., parcela č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budova Sobášna sieň, súpisné číslo XXX, na I. poschodí nad parcelou 5242/1, na ulici H. XX, v L., v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2000, sú vo vlastníctve odporcov 2 a 3 v podiele 1/2-ici a navrhovateľov 1 a 2 v podiele 1/2-ice. Argumentovali tým, že spornú nehnuteľnosť legálnou cestou nadobudli v dražbe a následne kúpnou zmluvou od pôvodného vlastníka Mesta Hlohovec - odporcu 1. V zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Z listinných dôkazov založených v spise vykonaných prvostupňovým súdom bolo zistené, že v listine o vyhlásení verejnej dražby Mesto Hlohovec oznámilo, že odpredáva majetok mesta za vyvolávaciu cenu 500.000,- Sk, nehnuteľnosti v KÚ L. pozemok parcela č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budovu (schodisko) na uvedenom pozemku súpisné číslo XXX, na ulici H.. XX, vedených na LV XXXX. V tejto dražbe následne uspeli spoločne navrhovatelia 1 a 2 a odporcovia 2 a 3. S úspešnými vydražiteľmi mesto dňa 17.5.2000 uzavrelo kúpnu zmluvu, kde bol predmet zmluvy definovaný ako nehnuteľnosť KÚ L., parcela č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 a budova - Sobášna sieň, súpisné číslo XXX, na uvedenom pozemku, na ulici H. XX, Mesto Hlohovec v celosti. Nehnuteľnosť bola odpredaná do podielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľov 1 a 2 v 1/2-ici a manželov odporcov 2 a 3 rovnako v 1/2-ici za kúpnu cenu 900.000,- Sk. Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy pod vkladom V765/2000 zo dňa 6.9.2000 boli na Katastrálnom úrade v Trnave Správe katastra Hlohovec do LV č. XXXX zapísaní ako spoluvlastníci odporcovia 2 a 3 v 1/2-ici a navrhovatelia 1 a 2 rovnako v 1/2-ici ako spoluvlastníci parcely č. 5242/3, o výmere 92 m2 - zastavané plochy a stavby súpisné číslo XXX, na parcele číslo 5242/3 - Sobášna sieň. Táto kúpna zmluva sa odvoláva na znalecký posudok znalca Ing. N.J., č. 88/2000. Z tohto posudku zo dňa 9.5.2000 je zrejmé, že jeho objednávateľom bol Mestský úrad Hlohovec a jeho predmetom bolo ocenenie prevádzkovej stavby a pozemkových nehnuteľností v meste Hlohovec. V časti III. posudku pod písm. a) je za prevádzkový objekt, ktorý je predmetom ocenenia označený dvojpodlažný prevádzkový objekt, ktorý sa v tom čase používal ako predajňa nábytku, v minulosti to bol objekt, ktorý riešil prístup dvojramenným schodiskom do priestorov Sobášnej siene a vstupný priestor do týchto priestorov. Znaleckým posudkom bol prevádzkový objekt, vonkajšie úpravy a pozemkové nehnuteľnosti ocenení cenou 407.680,- Sk. Zo znaleckého posudku vyplýva, že prízemie oceňovaného objektu má výmeru 85,66 m2 a poschodie rovnako výmeru 85,66 m2. Táto výmera po zohľadnení obvodového muriva potom zodpovedá celkovej výmere parcely č. 5242/3, na ktorej táto nehnuteľnosť stojí, ktorá je 92 m2. Keďže dražba sporných nehnuteľností bola uskutočnená dňa 6.4.2000 a predmetný znalecký posudok bol vypracovaný až 9.5.2000, tvrdenie navrhovateľov, že v čase dražby nebol k dispozícii, je pravdivé. Je však tiež nesporné, že v čase vyhotovenia a podpísania citovanej kúpnej zmluvy, ktorá sa naň odvoláva, tento znalecký posudok vyhotovený bol a navrhovatelia mali nesporne možnosť sa s ním oboznámiť. Z LV XXXX pripojeného k posudku vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností súpisné číslo XXX - Sobášna sieň, na parcele číslo 5242/2 - o výmere 92 m2 zastavaná plocha bolo v čase pred prevodom Mesto Hlohovec v podiele 1/1. Z kópií katastrálnej mapy založených v spise a z nákresu na č.l. 144 spisu je zrejmé, že stavba súpisné číslo XXX, hoci nepresne označovaná ako Sobášna sieň, stojí výlučne nad parcelou č. 5242/3 a tvorí výlučne schodisko a chodbu vedúcu k Sobášnej sieni, ktorá potom leží nad parcelou č. 5242/1. O tom, že je tomu nesporne tak svedčí i výmera parcely, na ktorej sporná stavba leží a to 92 m2 , s prihliadnutím tiež na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že obe podlažia tejto stavby majú vnútornú výmeru po 85,66 m2. Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach odvolací súd dospel k nespornému záveru, že predmetom verejnej dražby aj následnej kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej navrhovatelia 1 a 2 a odporcovia 2 a 3 nadobudli nehnuteľnosti, bola výlučne tá časť stavby, ktorá leží nad parcelou č. 5242/3 a ktorá v sebe zahŕňa vstupný priestor do Sobášnej siene a to vstupnú časť na prízemí, schodisko a vstupnú časť na poschodí, avšak bez samotnej Sobášnej siene, ktorá už leží nad inou parcelou (č. 5242/1). O tom, že predmetom verejnej dražby a následnej aj kúpnej zmluvy bolo iba schodisko vedúce ku Sobášnej sieni svedčí nielen verejná vyhláška o verejnej dražbe, samotná kúpna zmluva, znalecký posudok k nej vyhotovený, ale i samotný zápis v Katastri nehnuteľností, z ktorých nesporne vyplýva, že predmetom prevodu a následne nadobudnutia spoluvlastníctva navrhovateľmi 1 a 2 a odporcami 2 a 3 bola stavba súpisné číslo XXX iba v rozsahu stojacom nad parcelou 5242/3, ktorá má výmeru 92 m2. Z uvedeného nesporne vyplýva, že predmetom dražby a následného prevodu nemohla byť aj samotná Sobášna sieň, ktorá má neporovnateľne väčšiu výmeru. O tom, že kupujúci navrhovatelia 1 a 2 a odporcovia 2 a 3 pri prevode vedeli, že dražia a kupujú iba schodisko vedúce k Sobášnej sieni a nie aj Sobášnu sieň, potom nesporne a nevyvrátiteľne tiež svedčí list odporcu 2 adresovaný Mestskému úradu Hlohovec, ktorým požiadal o odkúpenie „budovy (schodov) nachádzajúcej sa v L. na ulici H.. XX“ a zároveň pozemku, ktorý sa nachádza „pod touto budovou...“ Na túto žiadosť Mestský úrad Hlohovec zareagoval listom zo dňa 3.1.2000 adresovaným odporcovi 2, kde uviedol, že mesto má záujme odpredať „budovu - schody, súpisné číslo XXX, na parcele č 5242/,3 vo výmere 92 m2...“ V následnom doplnení žiadosti zo dňa 11.1.2000 odporca 2 zopakoval, že podal žiadosť o odpredaj schodov s pozemkom na ulici H. XX. I z tejto korešpondencie nesporne vyplýva, že odporcovia 2 a 3 ako manželia a rovnako i navrhovatelia 1 a 2, ktorí sa dohodli na spoločnom odkúpení spornej nehnuteľnosti, v čase draženia a kúpy nesporne vedeli, že predmetom prevodu je výlučne schodisko vedúce k sobášnej sieni ležiace nad parcelou 5242/3 a nie teda aj Sobášna sieň. I vzhľadom na túto skutočnosť nemohli byť ani navrhovatelia 1 a 2 ani odporcovia 2 a 3 následne dobromyseľní v tom, že by im patrila i ďalšia časť nehnuteľnosti, a to samotná Sobášna sieň (§ 130 Občianskeho zákonníka). Keďže neboli oprávnenými držiteľmi, i ak by mali objekt samotnú Sobášnu sieň nepretržite v držbe aspoň 10 rokov, čo ale v konaní ani preukázané nebolo, nemohlo dôjsť z ich strany ani k nadobudnutiu spoluvlastníckeho práva k samotnej Sobášnej sieni vydržaním, keďže neboli splnené zákonné podmienky § 134 Občianskeho zákonníka. Okrem toho z listinných dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom obsiahnutých v spise nesporne vyplýva, že Mesto Hlohovec nikdy nebolo vlastníkom nehnuteľností - stavby označovanej ako Sobášna sieň. Podľa LV č. XXXX pre obec L. KÚ L. vlastníkom nehnuteľností súpisné číslo XXX, nad parcelou 5242/1 a 5242/2, teda samotného objektu Sobášnej siene, bol v čase dražby Trnavský Zdroj spol. s r.o. v podiele 1/1 a nie Mesto Hlohovec. Vzhľadom na to v zmysle zásady „nemo plus iuris at alium transfere potest quam ipse habet“ v zmysle, ktorej nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako sám má, majúcej oporu v ust. § 37 ods. 2 Obč. zák., Mesto Hlohovec by ani nemohlo previesť na navrhovateľov 1 a 2 a odporcov 2 a 3 túto časť budovy súpisné číslo XXX a takýto prevod by bol neplatný a právne neúčinný. Okrem toho na aktuálnom LV č. XXXX sú ako spoluvlastníci nehnuteľnosti parcely č. 5242/3 - zastavaná plocha o výmere 92 m2 zapísaní navrhovatelia 1 a 2 v 1/2-ici a odporcovia 2 a 3 v 1/2-ici, teda totožne ako sa toho domáhajú navrhovatelia v prvej časti aktuálneho znenia petitu. V tejto časti žaloby nie je ani daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. navrhovateľov na požadovanom určení, ktorý je prvoradou a základnou podmienkou úspechu určovacej žaloby. Nemôže byť totiž daný právny záujem na určení toho, čo už aktuálne v katastri nehnuteľností zapísané je. Bez tohto požadovaného určenia totiž nijako nie je ohrozené právo navrhovateľov a ani jeho právne postavenie vo vzťahu k citovanej parcele nie je nijako neistým. V dôsledku toho bolo dôvodným žalobu tiež v časti týkajúcej sa parcely č. 5242/3 zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v ktorej sa odvolací súd v podstatnom stotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby prvostupňovým súdom, bolo potrebným návrh navrhovateľov ako v celom rozsahu nedôvodný, zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Preskúmavaný rozsudok v časti o náhrade trov konania bol napadnutý odvolaním navrhovateľky 2, z dôvodov nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho nemalo byť navrhovateľom uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 4. Opravné uznesenie bolo napadnuté odvolaním oboch navrhovateľov zhodne z dôvodu, že nemalo byť vydané, keďže vo veci samej sa navrhovateľka 2 odvolala i voči trovám konania, a že v danom prípade sa nejedná iba o chybu v písaní, počítaní ako ani inú zrejmú nesprávnosť. Tieto odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný, neobstoja. V zápisnici z pojednávania prvostupňového súdu, na ktorom bol vyhlásený preskúmavaný rozsudok, je uvedené, že rozsudok v časti III. o náhrade trov konania bol vyhlásený tak, že navrhovatelia 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi 4 trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Takýto postup súdu, pri ktorom vo verejne vyhlásenom rozsudku prizná náhradu trov niektorému z účastníkov proti inému, avšak ich výšku určí až v písomnom vyhotovení rozsudku, umožňuje ustanovenie § 151 ods. 5 O.s.p., a preto vyhlásený rozsudok prvostupňového súdu je v súlade so zákonom. V písomnom vyhotovení rozsudku potom už ale súd musí uviesť konkrétnu výšku priznanej náhrady trov konania. Z písomného vyhotovenia rozsudku založeného v spise na č.l. 335 je ale zrejmé, že pri jeho vyhotovovaní došlo ku chybe, keď výrok III. bol prebratý v znení ako bol vyhlásený. V rozpore s tým, ale v odôvodnení tejto časti rozhodnutia prvostupňový súd už uvádza, že odporcovi 4 priznal voči navrhovateľom 1 a 2 náhradu trov konania v sume vyčíslenej v odôvodnení. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v časti náhrady trov konania je tak aj v rozpore s jeho výrokom III. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti spôsobenej okamžitým zlyhaním ľudskej činnosti, boli splnené podmienky § 164 O.s.p. pre vydanie opravného uznesenia, ako to správne prvostupňový súd i urobil. Keďže navrhovatelia 1 a 2 boli v predmetnom konaní plne neúspešní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. im vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v konaní fakticky úspešným odporcom 1, 2, 3 a 4. Odporcovia 1 až 3 si právo na náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, nebolo preto dôvodným, aby súd o ich náhrade trov konania rozhodol. Odporca 4 si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania a zároveň i vyčíslil v rozsahu ako mu boli prvostupňovým súdom priznané. Samotný rozsah priznanej náhrady, jej výpočet a výška neboli odvolacími dôvodmi napadnuté a preto neboli predmetom prieskumu odvolacieho súdu. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa i v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, v spojení s jeho opravným uznesením, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní boli navrhovatelia rovnako plne neúspešní a preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v odvolaní fakticky úspešným odporcom 1 až 4. Odporcovia 1, 2 a 3 v odvolacom konaní si opätovne žiadnu náhradu trov konania neuplatnili, preto im odvolacím súdom nebola priznaná. Odporca 4 si vo svojom písomnom vyjadrení predloženom prostredníctvom právnej zástupkyne náhradu trov odvolacieho konania, ktoré podľa obsahu spisu spočívajú zrejme výlučne z trov právneho zastúpenia uplatnil, avšak ich nevyčíslil. Podľa § 214 ods. 5 O.s.p. o náhrade trov odvolacieho konania odporcu 4 je potom potrebné rozhodnúť samostatným uznesením, keďže s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. má zákonnú procesnú lehotu 3 pracovné dni od vyhlásenia rozhodnutia na vyčíslenie trov. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.