Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200006 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, XXX XX X., právne zastúpeného: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.42661-4/2011-BA zo dňa 20. októbra 2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 20. októbra 2011 č. 42661- 4/2011-BA z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 329,82 Eur k rukám právnej zástupkyne JUDr. Agaty Džačovskej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ má nárok od 1.1.2004 nárok na úrazovú rentu v sume 215,70 Eur mesačne. Týmto rozhodnutím zároveň určovala zvýšenie úrazovej renty od 1.januára každého nasledujúceho roku, na základe čoho sa navrhovateľovi zvýšila úrazová renta od 1.1.2011 na sumu 335,20 Eur mesačne. Vo svojom rozhodnutí poukázala odporkyňa na rozsudok Okresného súdu v Senici sp.zn.9C/27/1995 zo dňa 22.12.1995, podľa ktorého bol zamestnávateľ navrhovateľa povinný tomuto platiť od 1.11.1995 náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti súvisiacej s pracovným úrazom mesačne v sume 6497,50 Sk. Na základe tohto rozsudku Sociálna poisťovňa pristúpila k vyplácaniu úrazovej renty poškodeného od 1.1.2004 vo výške 6497,50 Sk mesačne (215,70 Eur mesačne). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom namietal skutočnosť, že výška úrazovej renty určená odporkyňou v rozhodnutí je nesprávna, pretože bývalý zamestnávateľ navrhovateľa spoločnosť BELAR-Záhoran, a.s. Senica mu k 31.12.2003 vyplácal úrazovú rentu vo výške 9772,50 Sk, čo mu oznámil listom zo dňa 10.3.2003, pričom táto suma mu bola vyplácaná z dôvodu valorizácie sumy určenej súdom. Na preukázanie svojich tvrdení predložil odporkyni aj výpisy zo sporožírového účtu, z ktorých vyplýva, že práve suma 9772,50 Sk bola navrhovateľovi zo strany zamestnávateľa zasielaná. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že by suma 9772,50 Sk predstavovala sumu, ktorú vyplácal bývalý zamestnávateľ navrhovateľovi ako náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom. Ani bývalý zamestnávateľ navrhovateľa nevedel špecifikovať čo táto suma zasielaná navrhovateľovi v skutočnosti predstavovala. Preto považuje odporkyňa svoje rozhodnutie za vecne správne. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012. v zmysle § 250l a nasl O.s.p.., pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že právnym nástupcom zamestnávateľa navrhovateľa Poľnonákup Záhoran Senica je spoločnosť Belar, a.s. Nová Osada Dunajská Streda a teda odporkyňa si mala zabezpečiť od tohto právneho nástupcu vyjadrenie čo predstavovala suma 9772,50Sk, ktorá bola zasielaná navrhovateľovi na jeho sporožírový účet. Poukázala na rozsudok Okresného súdu v Senici sp.zn. 9C/27/1995, v ktorom sa konštatuje, že priznaná úrazová renta sa bude postupne valorizovať. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa odporkyňa v nedostatočnej miere vykonala dokazovanie, keďže podľa jej vedomostí otázku výplaty sumy 9772,50 Sk by mohla ozrejmiť aj pracovníčka mzdovej učtárne bývalého zamestnávateľa p. B. L.. Z tohto dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože sa v priebehu konania nepodarilo preukázať, že by suma 9772,50 Sk predstavovala úrazovú rentu, ktorú zasiela bývalý zamestnávateľ navrhovateľovi.. Poukázala, že do spisu bolo zabezpečené aj vyjadrenie spoločnosti Belar, a.s., resp. spoločnosti Belar Záhoran, a.s., z ktorých nebolo zrejmé v akej sume bola navrhovateľovi vyplácaná úrazová renta k 31.12.2003. Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ utrpel dňa 12.3.1980 pracovný úraz u zamestnávateľa Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik Bratislava, Odštepný závod Senica. Rozsudkom Okresného súdu v Senici sp.zn. 9C/27/95 bol právny nástupca zamestnávateľa navrhovateľa spoločnosť Poľnonákup Záhoran Senica zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi počnúc dňom 1.11.1995 náhradu straty na zárobku vždy do 30. dňa nasledujúceho mesiaca vo výške 6497,50 Sk. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že pri určovaní výšky náhrady straty na zárobku súd zohľadnil aj tzv. valorizáciu priznaného nároku za obdobie od r.1982 až 1995. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave odporkyňa túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nerešpektovala a pri určovaní výšky úrazovej renty vychádzala striktne len z konštantnej sumy určenej vyššie uvedeným rozsudkom. Podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. prebrala Sociálna poisťovňa od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a choroby z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Podľa § 272 ods. 2 zák.č.461/2003 Z.z. nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po decembri 2003, poskytujú sa v sume v akej patrili do 31.12.2003. Podľa názoru súdu odporkyňa vyhodnotila predložený dôkaz navrhovateľa že zamestnávateľ mu zasielal úrazovú rentu vo výške 9772,50 Sk jednostranne a príliš povrchne. Z preskúmavaného rozhodnutia súd zistil, že odporkyňa k námietke navrhovateľa, že suma 9772,50 Sk predstavuje sumu úrazovej renty zasielanej zamestnávateľom navrhovateľa na jeho účet uviedla, že z výpisov účtu navrhovateľa, ktoré predložil nie je zrejmý dôvod prečo mu zamestnávateľ zasielal sumu 9772,50 Sk a ani zamestnávateľ navrhovateľa sa k tejto čiastke nevedel vyjadriť. Odporkyňa preto skonštatovala v rozhodnutí, že nebolo preukázané, že táto suma je sumou náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k 31.12.2003. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Odporkyňa preto podľa názoru súdu nedostatočným spôsobom preverila dôkaz navrhovateľa, že suma 9772,50 Sk je valorizovaná úrazová renta, ktorá bola zasielaná zamestnávateľom navrhovateľa na jeho účet do 31.12.2003. Odporkyňa zabezpečila do spisu len písomné vyjadrenie spoločnosti Belar a.s. Nová Osada Dunajská Streda právneho nástupcu zamestnávateľa navrhovateľa, z ktorého nebol zrejmý dôvod pre ktorý bola navrhovateľovi do 31.12.2003 zasielaná suma 9772,50 Sk. V spisovom materiáli sa však nachádza na č.l. 5 oznámenie zaslané navrhovateľovi spoločnosťou Belar Záhoran, a.s. Senica, z ktorého vyplýva, že dňa 10.3.2003 mu bola zaslaná z dôvodu valorizácie suma 9772,50 Sk. Odporkyňa neodstránila v rámci dokazovania spornú otázku týkajúcu sa skutočnosti, čo predstavovala suma 9772,50 Sk, ktorá bola zasielaná zamestnávateľom navrhovateľa na účet navrhovateľa, uspokojila sa len s vyjadrením, ktoré ako sama odporkyňa uviedla nepreukázalo, že táto suma predstavuje úrazovú rentu. Súd považuje tento postup za nedostatočný v rámci vykonávania dokazovania za účelom zistenia objektívnej pravdy, keďže odporkyňa bola povinná zabezpečiť si v rámci dokazovania ďalšie dôkazy, napr. výsluchy konkrétnych osôb - pracovníkov mzdovej učtárne bývalého zamestnávateľa navrhovateľa, ktorí by mohli vyriešiť spornú otázku. Krajský súd v Trnave konštatuje, že oboznamovanie sa s obsahom spisového materiálu nie je dokazovaním v zmysle Druhej hlavy OSP. Pre správne pochopenie vzťahu správneho súdu ku skutkovému stavu je potrebné mať na pamäti, že správne súdnictvo je kontrolou verejnej správy u ktorého je ústavne korektná požiadavka, aby justícia správne rozhodovania nenahradzovala. Preto zásadne nie je možné, aby súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, tieto dôkazy sám hodnotil a zo zisteného skutkového stavu vyvodzoval právne závery, pretože tým by nastupoval na miesto exekutívny a stával by sa procesnou inštanciou stojacou nad štátnou správou v dominantnom postavení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd rozhodnutie odporkyne za predčasné, keďže táto nedostatočne zistila skutkový stav a nevysporiadala sa dôsledne s námietkami navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 329,82 Eur, ktoré pozostávajú z právnych úkonov prevzatie a príprava zastúpenia 57,- Eur, podanie opravného prostriedku 57,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2012 58,69 Eur, režijný paušál (2x7,41 Eur + 1x 7,63 Eur) spolu 22,45 Eur plus náhrada cestovného Senica - Trnava a späť 28,87 Eur a náhrada za stratu času 50,84 Eur, spolu 274,85 Eur + 20% DPH (54,97 Eur) celkovo spolu 329,82 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.