Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200025 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200025.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: N. M., nar. XX.XX. XXXX, št. prísl. Etiópskej federatívnej a demokratickej republiky, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, v zastúpení: JUDr. Katarína Fajnorová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BA6-AV-21-43/2012 zo dňa 04.01. 2012 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6- AV-21-43/2012 zo dňa 4. januára 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.01. 2012 odporca s odkazom na zák. č. 404/2011 Z.z. a rozsudok KS Trnava č.k. 44 Sp/88/2011-52, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o zaistení navrhovateľa vydané dňa 21.10. 2011 na základe existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dňa 21.10. 2011 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov č. 404/2011 Z.z. navrhovateľa zaistil, umiestnil ho v ÚPZC Medveďov a stanovil dĺžku doby zaistenia do 20.04. 2012. Odôvodnenie poukázalo na predchádzajúci priebeh konania, v ktorom bol navrhovateľ rozhodnutím zo dňa 21.10. 2011 zaistený , následne na základe rozsudku súdu zo dňa 19.12. 2011 prepustený. Poukázal na výpoveď cudzinca po jeho predvedení na OCP PZ Bratislava dňa 04.01. 2012, že momentálne nemá kde bývať, počas zdržiavania sa na území SR žil ako bezdomovec, má k dispozícii 2 alebo 3 eurá. Vzhľadom na to nepovažoval za dôvodný postup v zmysle § 89 ods. 1 písm. a)b) zákona o pobyte cudzincov. Zdôraznil, že v predchádzajúcom konaní cudzinec vedome maril úkony smerujúce k zisteniu totožnosti a vybaveniu náhradného cestovného dokladu, teda úmyselne nespolupracuje v konaní o výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení, čím stále trvajú dôvody pre zákonné zaistenie v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Proti rozhodnutiu podal cestou splnomocnenej zástupkyne navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko nebola dostatočne odôvodnená potrebnosť zaistenia s odkazom na príslušné ustanovenie § 84 zákona o pobyte cudzincov. Ustanovenie § 88 ods. 2, na ktoré je odkaz v rozhodnutí obsahuje definíciu rizika úteku, ktorá sa ale vzťahuje len na § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov. Odmietnutie spolupráce pri zabezpečovaní náhradného cestovného dokladu nie je v zmysle judikatúry ESĽP možné pričítať na ťarchu navrhovateľa a odvodzovať od toho dôvodnosť zaistenia. V rozpore s konštantnou judikatúrou súdov sa odporca nevysporiadal ani s otázkou reálnosti vyhostenia cudzinca, ani s otázkou efektívnosti zaistenia. Rozhodnutie bolo vydané na základe nepodloženého záveru, že navrhovateľ nie je držiteľom cestovného pasu Veľkej Británie. Zistenie skutkového stavu je nepostačujúce, nakoľko v konaní bolo preukázané, že zo strany Ligy za ľudské práva boli navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky na uhradenie jeho cesty do ubytovacieho zariadenia, kde budú zabezpečené jeho základné životné potreby. Pochybením bol aj postup, keď navrhovateľa bezprostredne po prepustení zo zaistenia na základe súdneho rozhodnutia odporca znovu zaistil, pričom procesne pochybil, keď nespísal riadnu zápisnicu, z ktorej by navrhovateľovi bolo zrejmé, o čo sa v konaní jedná. Tak isto odporca pochybil, keď nekontaktoval splnomocnenú zástupkyňu, o ktorej mal vedomosť. Za dôvod nezákonnosti považuje aj rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu, ktorým rozhodne, že pozbavenie osobnej slobody je nezákonné, musí mať za následok prepustenie osoby, ktorá je slobody pozbavená. Inak by išlo o neefektívny prostriedok nápravy. Za ďalší dôvod nezákonnosti považuje to, že správny orgán nepokračoval v zmysle § 131 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. postupom v zmysle zák. č. 48/2002 Z.z., nakoľko sa jednalo o pokračovanie konania začatého podľa zák. č. 48/2002 Z.z.. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko bolo vydané po preukázaní naplnenia ust. § 88 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Po predchádzajúcom zaistení dňa 21.10. 2011 bol na základe odvolania a následne rozsudku KS Trnava navrhovateľ prepustený na slobodu. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 04.01. 2012, ktorú navrhovateľ odmietol podpísať potvrdil, že si nevie zadovážiť cestovný doklad a nedisponuje financiami, ktorými by si vedel zabezpečiť svoje vycestovanie, ako aj prípadný pobyt na území SR. Poukázal na nelogickosť postupu, keď v zmysle citovanej judikatúry nie je možné pričítať na ťarchu účastníka to, že odmieta spolupracovať pri vybavení cestovného dokladu a považovať to za jeden z dôvodov pre zaistenie. Pri takomto výklade zaistení cudzinci, ktorí nespolupracujú so správnymi orgánmi sa dostávajú do výhodnejšieho postavenia, ako iní zaistení cudzinci, ktorí so slovenskými správnymi orgánmi spolupracujú. V zápisnici o podaní vysvetlenia neuviedol navrhovateľ, že by chcel prizvať ku konaniu osobu, ktorá ho môže zastupovať. Postup, keď na základe rozsudku KS v Trnave bol navrhovateľ po prepustení zo zaistenia znovu predvedený na ďalší výsluch považuje za zákonný, nakoľko odporca považoval za potrebné v rámci ďalšieho konania dať priestor na vyjadrenie navrhovateľovi. Zdôraznil, že navrhovateľ celým svojim doterajším správaním nerešpektoval zákony Slovenskej republiky. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom zástupkyňa navrhovateľa trvala na absencii konkrétneho dôvodu zaistenia v zmysle § 84 zák. č. 404/2011 Z.z., nedôvodnosti odkazu na právnu úpravu rizika úteku, nie je zrejmé, ako sa odporca vysporiadal s vysloveným právnym názorom súdu ohľadne skonštatovanej nedostatočnej odôvodnenosti len vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov a neexistenciou cestovného dokladu. Odmietnutie podpísania zápisnice navrhovateľom svedčí o tom, že s jej obsahom nesúhlasí, pričom odporca vedel, že je splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľa, nakoľko v ten deň s ňou komunikoval. Určenie dĺžky zaistenia nie je dostatočne odôvodnené konkrétnymi predpokladanými úkonmi. Je preukázané, že navrhovateľ mal finančné prostriedky na cestu do Bratislavy, kde mu malo byť zabezpečené ubytovanie a strava. Predložila odvolacie rozhodnutie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa, ktoré bolo zrušené, nakoľko nebolo spoľahlivo preukázané, že navrhovateľ neoprávnene vstúpil a zdržiaval sa na území SR. Zástupca odporcu vo svojom vyjadrení odôvodnil zákonnosť použitia nového právneho predpisu o pobyte cudzincov, zotrval na tom, že nie je zákonný dôvod pre požadovanie uvádzania konkrétneho dôvodu zaistenia v zmysle § 84 zák. č. 404/2011 Z.z.. Navrhovateľ v konaní síce uviedol, že má advokáta z Ligy za ľudské práva - ženu, ktorej podpisoval okrem plnej moci na konanie pred súdom aj veľa ďalších papierov, ale nevie, čo v nich bolo. Určenú dobu zaistenia považuje za dostatočne odôvodnenú v rozhodnutí. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je preukázané, že v predchádzajúcom konaní bol na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-AV-199-6/2011-MIK zo dňa 21.10. 2011 navrhovateľ zaistený rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-AV-198-7/2011-MIK zo dňa 21.10. 2011 na účel administratívneho vyhostenia, pričom v odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie zrušené rozsudkom KS v Trnave č. 44 Sp/88/2011-52 zo dňa 19.12. 2011 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre absenciu lehoty zaistenia, nezdôvodnenie nevyhnutnosti a účelu zaistenia, pričom za nedostatočné súd považoval odôvodnenie len s poukazom na to, že navrhovateľ nemá platný cestovný doklad a finančné prostriedky na vycestovanie z územia SR a existenciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Uložil správnemu orgánu vysporiadať sa s otázkou dostatočnosti finančných prostriedkov, ktorými má navrhovateľ disponovať. Po prepustení zo zaistenia dňa 04.01. 2012 bol navrhovateľ na základe žiadosti OCP PZ Bratislava eskortovaný z ÚPZC Medveďov na OCP PZ Bratislava, kde v zápisnici o podaní vysvetlenia týkajúceho sa jeho pobytu na území SR, ktorú odmietol podpísať, okrem iného zhodne s predchádzajúcim konaním opísal svoj príchod na územie SR, dôvod pricestovania, spôsob života, ktorý viedol na Slovensku, skutočnosť, že má k dispozícii 2 alebo 3 eurá, má advokátku z Ligy za ľudské práva, ktorej podpisoval okrem plnej moci na zastupovanie pred súdom aj veľa iných papierov. Nechcel informovať o zaistení zastupiteľský úrad Etiópie, ani blízku osobu, ani požiadať o dobrovoľný návrat ani kontaktovať mimovládne organizácie. Podľa správy z kancelárie Interpolu v Londýne bol identifikovaný daktyloskopický materiál odporcu ako zhodný s materiálom osoby evidovanej vo Veľkej Británii pod rovnakým menom. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie o zaistení. Podľa správy Interpolu Londýn preposlanej odporcovi dňa 19.01. 2011 osobe identifikovanej na základe údajov navrhovateľa nebol vydaný cestovný doklad Veľkej Británie. V ďalšom konaní pri podávaní vyjadrenia na účely konania o zaistení dňa 24.01. 2012 navrhovateľ so správnymi orgánmi odmietol komunikovať. Dňa 25.01. 2012 odporca opätovne urgoval na príslušnom úrade Interpolu jednoznačné vyjadrenie, či navrhovateľovi bol vo Veľkej Británii udelený azyl, vydaný cestovný doklad, aká je ich prípadná časová a teritoriálna platnosť. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2012/000145-003 zo dňa 10.01. 2012 bolo zrušené rozhodnutie RHCP- ÚHCP-PPZ,OCP PZ Bratislava zo dňa 21.10. 2011 o administratívnom vyhostení navrhovateľa a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, nakoľko nebola jednoznačne zistená štátna príslušnosť účastníka konania, ani nebola vyvrátená námietka, že pricestoval na cestovný doklad Veľkej Británie, teda nebolo spoľahlivo preukázané, že účastník neoprávnene vstúpil a následne sa zdržiaval na území SR bez oprávnenia. V konaní je preukázané, že ku dňu prepustenia zo zaistenia dňa 04.01. 2012 boli pre navrhovateľa pripravené finančné prostriedky na cestu do Bratislavy a bolo zabezpečené jeho ubytovanie v charitatívnom zariadení v Bratislave. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 131 ods. 10 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; podľa tohto zákona sa dokončia iba vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Podľa § 88 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (1) Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. (2) Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 89 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (1) Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. (2) O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. a) alebo písm. b). (3) Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6. O uložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Z vyhotovenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané ako rozhodnutie v konaní začatom podľa zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, z vyjadrení odporcu však súdu vyplynulo, že ho zrejme považujú za vydané v konaní, ktoré začalo ešte pred účinnosťou zák.č. 404/2011 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za dôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) ohľadne dôvodnosti aplikácie zák. č. 404/2011 Z.z.. Tak isto je dôvodný poukaz na nedostatočné odôvodnenie - uvedenia účelu zaistenia s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona. Ustanovenie § 84 zák. č. 404/2011 Z.z. v ods. 1 uvádza štyri dôvody pre obmedzenie osobnej slobody cudzinca. Na to, aby rozhodnutie bolo riadne preskúmateľné je potrebné, aby poukázalo na to, ktoré konkrétne ustanovenie § 84 ods. 1 bolo dôvodom pre obmedzenie osobnej slobody. Súd sa tak isto stotožnil s vysloveným názorom zástupkyne navrhovateľa, že nebolo dôvodné odkazovať v rozhodnutí na zákonnú definíciu rizika úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona, nakoľko toto sa vzťahuje k dôvodu zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. a) bod 1, nie na zaisťovanie účastníka na výkon trestu administratívneho vyhostenia. Súd zdôrazňuje, že aj správne orgány sú pri aplikácii právnych predpisov povinné rešpektovať judikatúru súdov SR, ale aj príslušných medzinárodných inštitúcií. V prípade, ak ju nepovažujú za aplikovateľnú je potrebné to odôvodniť. V danej veci sa to vzťahuje predovšetkým k opakovane judikovanej povinnosti dostatočne zdôvodniť účelnosť a efektívnosť zaistenia. Aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebolo jednoznačne preukázané, že by navrhovateľ bol, resp. mohol byť držiteľom cestovného pasu Veľkej Británie. Je treba zdôrazniť aj povinnosť správnych orgánov čo najkonkrétnejšie odôvodniť svoj záver o nevyhnutnej dĺžke doby zaistenia v nadväznosti na predpokladané úkony, všeobecné odôvodnenie je nepostačujúce. Za relevantný dôvod na zrušenie rozhodnutia súd považuje aj námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) a následného právneho vyhodnotenia preukázaného predpokladu zabezpečenia ubytovania a pokrytia životných nákladov po prepustení cudzinca zo zaistenia. Za zásadne procesné pochybenie (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.) súd považuje postup, keď na výsluch vo veci pobytu na území SR, na ktorý bol navrhovateľ eskortovaný v krátkom časovom intervale po prepustení zo zaistenia, nebola predvolaná jeho splnomocnená zástupkyňa. Je nelogické, že na jednej strane sa správny orgán odvoláva na vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom neuviedol meno svojej zástupkyne, na druhej strane jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.01. 2012 doručoval (ako vyplýva z rozdeľovníka v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia). Došlo teda k situácii, keď rozhodnutie o zaistení a následné obmedzenie osobnej slobody boli zrealizované skôr, ako bolo rozhodnutie vôbec doručené splnomocnenej zástupkyni účastníka konania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho právna zástupkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).