Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200099 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: X. C. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, toho času miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: JUDr. Jozef Piľa, Osadná 20, 831 03 Bratislava, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova ul. č.44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17.02.2012 č. PPZ-HCP-BA6-AV-39-8/2012-TVO, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17. februára 2012 č. PPZ-HCP-BA6-AV-39-8/2012-TVO z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6- AV-39-8/2012-TVO zo dňa 17.2.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaistilo dňom 17.02.2012 o 01,15 hod. štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky menom X. C. P., nar. XX.XX.XXXX a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia do 16.05.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľ sa zdržiaval na území SR legálne do marca 2010, kedy mu bol zrušený prechodný pobyt, ktorý mu bol povolený za účelom zamestnania a bola mu uložená povinnosť vycestovať z územia SR do 15 dní. Po tomto navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, avšak dňa 5.4.2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2011 pod č. ČAS:MU-108-43/PO-Ž-2010, ktorým mu nebol udelený azyl na území SR a nebola mu poskytnutá ani doplnková ochrana. Nakoľko navrhovateľ sa zdržiaval od tejto doby na území SR bez platných dokladov, správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia SR a zároveň mu bol uložený aj zákaz vstupu na územie SR na dobu troch rokov. Odporca potom podľa § 84 ods. 1 písm. d) zák. č.404/2011 o pobyte cudzincov postupoval tak, že keďže navrhovateľ nemohol vycestovať, pretože nemal platný cestovný doklad, ani prostriedky na vycestovanie, zabezpečil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a za účelom ktorého bol navrhovateľ zaistený dňom 17.2.2012. Z rozhodnutia vyplýva, že dôvodom zaistenia bola jednak realizácia administratívneho vyhostenia ako aj skutočnosť, že navrhovateľ tým, že sa zdržiaval na území SR bez dokladov ohrozoval zákonom chránený záujem štátu tým, že porušoval zákon o pobyte cudzincov a zákon o službách zamestnanosti, keďže pracoval na území SR bez pracovného povolenia a týmto konaním ohrozoval verejný poriadok. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že odporca nedostatočne zdôvodnil nevyhnutnosť zaistenia spočívajúcom v obmedzení osobnej slobody navrhovateľa, pretože tento sa zdržiaval pred zaistením na rovnakej adrese, čo umožňuje policajným orgánom neobmedzenú kontrolu navrhovateľa do termínu vyhostenia. Ďalej namietal, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal možnosťou zloženia peňažnej záruky alebo hlásenia pobytu navrhovateľom tak ako to umožňuje novela zákona o cudzincoch. Z vyjadrenia odporcu k námietkam právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že odporca sa pridržiava dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ mal už jedenkrát možnosť vycestovať z územia SR po tom ako mu bol zrušený prechodný pobyt v marci 2010, toto neurobil, naďalej sa zdržiaval bez dokladov na území SR, pracoval na rôznych miestach bez pracovného povolenia. Navrhovateľ bol aj žiadateľom o azyl, avšak odo dňa 5.4.2011 kedy bolo rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany sa tento zdržuje na území Slovenskej republiky bez platných cestovných dokladov, bez finančných prostriedkov. Odporca preto postupoval podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a neurčil navrhovateľovi lehotu na vycestovanie, rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa a následne za účelom realizácie tohto vyhostenia aj k zaisteniu navrhovateľa. Postup podľa ust. § 89 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov nebol v danom prípade podľa názoru odporcu možný, keďže navrhovateľ neuviedol, že by sa zdržiaval na rovnakej adrese, kde by mohol byť kontrolovaný policajnými orgánmi ako aj z dôvodu, že nemohol zložiť peňažnú záruku, keďže nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zo samotného rozhodnutia vyplýva, že jediným vážnym porušením zákona zo strany navrhovateľa bola skutočnosť, že porušil zákon o zamestnanosti keď pracoval v rozsahu asi dvoch hodín v nejakom sklade. V rozhodnutí absentuje akékoľvek zdôvodnenie obmedzenia osobnej slobody a správny orgán nevyčerpal všetky dôvody dané mu zo zákona v súvislosti so skúmaním otázky dobrovoľného návratu cudzinca do domovskej krajiny. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že zásadným dôvodom na zaistenie bola skutočnosť, že navrhovateľ porušoval zákon o zamestnanosti, ale bola to tá skutočnosť, že navrhovateľovi bol ukončený jeho pobyt na území SR, bola mu uložená lehota na vycestovanie, ktorú nerešpektoval, pracoval bez akéhokoľvek povolenia v rôznych skladoch, z konania navrhovateľa bolo zrejmé, že nemá záujem vycestovať a nemohlo byť využité ani ust. § 89 ods. 1 zákona o cudzincoch, pretože navrhovateľ nemal finančné prostriedky na peňažnú záruku a takisto nemal na území SR stály pobyt, z ktorého by sa hlásil orgánom polície. Správny orgán pristúpil k výkonu vyhostenia v zmysle ust. § 84 ods. 4 písm. d) zákona o cudzincoch. V súvislosti s preskúmaním dôvodov zaistenia súd zistil v rozhodnutí odporcu dve závažné pochybenia, ktoré majú za následok jednak nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a jednak tú skutočnosť, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ sa do marca 2010 zdržiaval legálne na území SR, pričom dňa 16.2.2012 kedy bol predvedený Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava na policajný útvar, uviedol svoje bydlisko X. H. č. XX, M. - ubytovateľ L. B.. V danom prípade treba poukázať na to, že správny orgán sa v nedostatočnej miere zaoberal otázkou nevyhnutnosti takéhoto zásahu do osobnej slobody s poukazom na tvrdenie navrhovateľa, že sa zdržiava na stálom mieste na území SR, na ktorom môže byť kedykoľvek zastihnutý. Nie je v danom smere rozhodujúce či navrhovateľ pri ďalšom vypočúvaní pred orgánmi polície uvádzal, že nemá stály pobyt. Bolo povinnosťou správneho orgánu, teda odporcu, vysporiadať sa s otázkou či navrhovateľ sa skutočne zdržuje na adrese, ktorú uvádzal pri predvedení a či na tejto adrese bolo možné navrhovateľa kedykoľvek zastihnúť pre účely výkonu administratívneho vyhostenia. Správny orgán sa uspokojil len s tvrdením navrhovateľa počas výsluchu pred rozhodnutím o administratívnom vyhostení, že tento nemá na území SR bydlisko na ktorom môže byť zastihnutý. Súd v súvislosti s touto otázkou považuje konanie správneho orgánu za povrchné, pretože povinnosťou odporcu bolo preveriť všetky známe skutočnosti, ktoré vyšli počas jeho predvedenia až do rozhodnutia o zaistení najavo. V tomto smere teda považuje súd námietku navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia za dôvodnú. Okrem toho súd zistil z pripojeného spisového materiálu, že navrhovateľ bol dňa 16.2.2012 predtým ako mu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení vypočutý na oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava, kde sa vyjadroval k podkladom potrebným na rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Táto zápisnica bola spísaná v čase od 16,30 hod. do 19,40 hod.. V spisovom materiáli sa nachádza ďalšia zápisnica spísaná 16.2.2012, v ktorej odporca konštatuje, že navrhovateľovi bol predložený kompletný spisový materiál sp.zn. PPZ-HCP-BA6-AV-39/2012 a bol poučený podľa § 33 zákona č.71/1967 Zb. v súvislosti s tým, že či sa chce vyjadriť k priebehu tohto konania, doplniť zápisnicu a predložiť nové dôkazy. Táto zápisnica bola spísaná v čase od 19,45 hod. do 20,00 hod.. V tejto súvislosti vidí súd pochybenie odporcu v tom, že tento porušil svojim konaním ust. § 33 ods. 2 zák. č.71/1967 Zb., podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto ustanovenie zabezpečuje jednu z foriem súčinnosti účastníkov konania so správnymi orgánmi. Podstatou tohto ustanovenia je možnosť daná účastníkom vyjadrovať sa k podkladom získavaným pre rozhodnutie. Účastník má právo sa vyjadrovať k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov a povinnosť správneho orgánu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je limitovaná včasnosťou, ktorá spočíva, že toto vyjadrenie viaže zákonodarca na štádium keď sa vo veci ešte nerozhodlo, t.j. pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán je na základe vyjadrení účastníka povinný ešte pred rozhodnutím veci posúdiť akým spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, príp. či nevykoná aj niektoré ďalšie dôkazy, ktoré účastník navrhol, ak sa takýto postup javí ako vhodný, príp. nevyhnutný. Ak správny orgán bez toho, že by navrhovateľovi oznámil začatie správneho konania o jeho zaistení, a že by sám vykonal akékoľvek šetrenie alebo dokazovanie a rozhodol bez toho, že by dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, neumožnil mu navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, potom takýmto konaním porušil procesné práva navrhovateľa. Správny orgán nerozlišoval, že konanie o administratívnom vyhostení a konanie o zaistení sú dve rôzne formy správneho konania a v oboch týchto konaniach mal navrhovateľ právo vyjadriť sa a odporca povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi uplatnenie tohto práva. Samotná zápisnica zo 16.2.2012 spísaná od 19,45 hod. do 20,00 hod. nie je zápisnicou spísanou v súvislosti s konaním o zaistení navrhovateľa, nakoľko z nej vyplýva, že táto dopĺňa len skutočnosti uvedené v zápisnici spísanej v súvislosti s administratívnym vyhostením. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich v priebehu konania právny zástupca navrhovateľa neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.