Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200107 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: D. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, zast.: JUDr. Katarína Fajnorová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo námestie č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 10.02.2012 č. PPZ-HCP-BB7-AV-6-7/2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina zo dňa 10. februára 2012 č. PPZ-HCP-BB7-AV-6-7/2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-AV-6-7/2012 zo dňa 10.2.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaistilo dňom 10.02.2012 o 19,30 hod. štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky menom D. O. Z., nar.XX.XX.XXXX. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená do 10.08.2012 a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľ bol kontrolovaný príslušníkmi polície, pričom pri kontrole predložil cestovný pas Bulharskej republiky, bola u neho nájdená pozmenená IDK Bulharskej republiky č. XXXXXXXXX a tieto doklady použil ako pravé. Za uvedené konanie bol dňa 10.2.2012 právoplatne odsúdený Okresným súdom v Žiline za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.1 Trestného zákona a trestným rozkazom č. OT/4/2012 mu bol uložený trest vyhostenia v trvaní dvoch rokov. Správny orgán následne za účelom zabezpečenia trestu vyhostenia zaistil navrhovateľa na dobu šesť mesiacov. Túto dobu zdôvodnil tým, že na vybavenie náhradných cestovných dokladov bude táto doba potrebná, pretože vybavovací proces prostredníctvom zastupiteľského úradu Čínskej republiky je nezávislý od Útvaru pre zaistenie cudzincov a tento útvar v žiadnom prípad nemôže ovplyvniť dĺžku tejto doby. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom poukázala najmä na skutočnosť, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, pretože odporca vo svojom rozhodnutí neodôvodnil prečo nie je možné vykonať vyhostenie navrhovateľa z územia SR bez pozbavenia osobnej slobody navrhovateľa, nezaoberal sa efektívnosťou a účelnosťou zaistenia navrhovateľa a neodôvodnil ani reálnosť vyhostiteľnosti navrhovateľa. Tak isto v rozhodnutí je nedostatočne odôvodnená dĺžka lehoty zaistenia. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 29.2.2012 vyplýva, že pokiaľ ide o námietku nezdôvodnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia tak správny orgán poukazuje na rozsudok Okresného súdu v Žiline, ktorým bol navrhovateľovi uložený aj trest vyhostenia. Keďže navrhovateľ nemal platný cestovný doklad, podľa vyjadrenia odporcu orgány cudzineckej polície sú povinné výkon trestu vyhostenia realizovať a na tento účel môžu využiť aj svoje oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny. Teda účel zaistenia je daný zabezpečením realizácie trestu vyhostenia. Pokiaľ ide o zdôvodnenie dĺžky zaistenia, odporca poukazuje, že správny orgán nemôže predvídať okolnosti, ktoré môžu nastať pri realizácii vyhostenia a pri vybavovaní náhradných cestovných dokladov pre cudzinca. Dĺžka zaistenia je primeraná okolnostiam každého prípadu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, keďže rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v prvom rade poukazuje na nedostatočne odôvodnené rozhodnutie v súvislosti s otázkou účelnosti a efektívnosti zaistenia a vyhostiteľnosti navrhovateľa do domovskej krajiny. Z rozhodnutia cudzineckej polície nie je zrejmé, prečo nemohlo dôjsť k výkonu trestu vyhostenia zo slobody. Právna zástupkyňa poukázala na judikatúru NS SR v podobných veciach. Taktiež namietala nedostatočné odôvodnenie dĺžky samotného zaistenia, keďže odporca túto dĺžku nezdôvodnil napr. úkonmi, ktoré predpokladá počas doby zaistenia vykonať. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že účelnosť zaistenia je daná existenciou právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina, v ktorom bol uložený trest vyhostenia a skutočnosťou, že cudzinec nemá platný cestovný doklad. Pokiaľ ide o dĺžku zaistenia, tak uviedol, že zaistenie nerealizuje Cudzinecká polícia v Žiline, ale Útvar policajného zaistenia v Medveďove a pred vydaním rozhodnutia požiadali Útvar policajného zaistenia v Medveďove, aby uviedol predpokladanú dobu potrebnú na zaistenie. Na základe doporučenia tohto útvaru potom vydali rozhodnutie s uvedenou dĺžkou zaistenia v trvaní 6 mesiacov. Pri posudzovaní dôvodnosti námietok navrhovateľa súd dospel k záveru, že námietky týkajúce sa účelnosti, efektívnosti a nedostatočného skúmania otázky vyhostiteľnosti sú dôvodné. Zo samotného rozhodnutia, ani z priloženého spisového materiálu súd nezistil, že by sa správny orgán akýmkoľvek spôsobom zaoberal otázkou, či je potrebné u navrhovateľa obmedziť osobnú slobodu. Správny orgán sa uspokojil s existenciou uloženého trestu vyhostenia bez skúmania otázky či navrhovateľ nemá na území SR bydlisko, na ktorom sa trvale zdržuje a kde môže byť zastihnuteľný pre potreby policajných orgánov zabezpečujúcich trest vyhostenia. Takéto konanie odporcu je v rozpore s článkom 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov ustanoveným zákonom. Tak isto je toto konanie v rozpore aj s článkom 7 Ústavy SR, podľa ktorého je ústavou zaručená osobná sloboda a nikoho nemožno pozbaviť slobody inak ako zo zákonných dôvodov. Tým, že správny orgán sa vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal účelnosťou a efektívnosťou zaistenia a vyhostiteľnosťou navrhovateľa, neboli splnené podmienky pre jeho zaistenie hoci formálne existovalo právoplatné rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa v rámci trestného konania ( rozsudok NS SR 10Sža 48/2011 zo dňa 12.10.2011). Z uvedeného teda vyplýva, že ak ide o vyhostenie v dôsledku trestného konania, musí byť účelnosť, efektívnosť a reálna vyhostiteľnosť cudzinca v rozhodnutí o zaistení riadne odôvodnená, v opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca vo svojom rozhodnutí a následne aj počas celého správneho konania ( pri vypočutí navrhovateľa) neskúmal otázku či je vôbec možné vyhostiť ho do domovskej krajiny do Čínskej ľudovej republiky, či mu v domovskej krajine nehrozí perzekúcia a pod. Pokiaľ ide o námietku zdôvodnenia dĺžky zaistenia, súd túto námietku považuje za neodôvodnenú, pretože správny orgán sa v rozhodnutí touto námietkou zaoberal, keď uviedol, že dĺžku procesu zaistenia nemôže ovplyvniť, pretože nevie samotnú dĺžku vybavovacieho procesu zastupiteľského úradu Čínskej ľudovej republiky. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich v priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľa neuplatnila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.