KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava26. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/10/2012 z 26. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 26. apríla 2012, sp. zn. 38Sp/10/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2012200197.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200197
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľa: F. O. X., nar. X.X.XXXX, (resp. X.X.XXXX podľa neskorších údajov) štátna príslušnosť
Vietnamská socialistická republika, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, v
zastúpení: JUDr. Katarína Fajnorová, Liga za ľudské práva, Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava, proti
odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o
návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. PPZ-HCP-BB8-AV-26-024/2012 zo dňa 5.4. 2012 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície PZ Trenčín č. PPZ-HCP-BB8-
AV-26-024/2012 zo dňa 5. apríla 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu vracia ďalšie
konanie.

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním doručeným súdu dňa 23.4.2012 navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne
napadol rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BB8-AV-26-024/2012 zo dňa 5.4. 2012 o zaistení
navrhovateľa, pričom dôvody odvolania neboli konkretizované. Navrhovateľ síce rozhodnutie dňa 5.4.
2012 prevzal, pravdepodobne ho však zabudol na oddelení cudzineckej polície pred jeho presunom do
ÚPZC Medveďov. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa po neúspešných pokusoch o získanie kópie
rozhodnutia od odporcu podala odvolanie bez konkrétnych dôvodov a požiadala súd, aby si napadnuté
rozhodnutie od odporcu vyžiadal a umožnil jej nahliadnuť do spisu na súde pred pojednávaním vo veci.

Súd si v rámci prípravy pojednávania dňa 23.4. 2012 s nariadením termínu pojednávania na deň
27.4.2012 (faxom aj poštou) vyžiadal od odporcu najneskôr k termínu pojednávania zaslanie vyjadrenia
k odvolaniu a predloženie originálu administratívneho spisu, zároveň mu uložil doručiť kópiu rozhodnutia
splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa e-mailom alebo faxom.

Podaním došlým súdu dňa 26.4.2012 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa doplnila dôvody
podaného odvolania o námietke nesprávnosti právneho záveru o plnoletosti navrhovateľa,
neodôvodnenosť efektívnosti a účelnosti zaistenia a nevyhodnotenie reálnej vyhostiteľnosti,
nedostatočné odôvodnenie dĺžky zaistenia na dobu maximálne prípustnú v zmysle zákona. Zároveň
predložila čestné prehlásenie navrhovateľa o tom, že jeho správny dátum narodenia je X.X.XXXX.

V lehote stanovenej súdom, t. j. najneskôr v deň pojednávania odporca administratívny spis nepredložil.
Prítomný zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko nemal dostatočnú dobu na



prípravu na pojednávanie, s poukazom na § 250l ods.2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p a §
119 ods. 1 O.s.p a § 115 ods.1 O.s.p.. Má za to, že doterajším postupom súdu boli porušené jeho práva
účastníka konania, bola odňatá možnosť konať pred súdom a aktívne uplatňovať svoje procesné práva.
Z uvedeného dôvodu (krátka lehota medzi doručením predvolania a termínom pojednávania) nebolo
možné doručiť originál administratívneho spisu, nakoľko tento je potrebný na prípravu na pojednávanie,
ako aj zaujatie stanoviska k podanému odvolaniu. Okrem toho uviedol, že doplnené konkretizované
odvolacie dôvody boli doplnené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto by sa odvolací súd
nimi nemal zaoberať ( 205 ods. 3 O.s.p).

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa prítomná na pojednávaní k námietke nemožnosti prihliadať na
obsah doplnenia odvolania, vzhľadom na uplynutie odvolacej lehoty poukázala na okolnosti a priebeh
správneho konania, v dôsledku ktorého bolo strane navrhovateľa objektívne znemožnené vypracovať
riadne odôvodnené rozhodnutie. Nespochybňovala, že jej klientovi bolo napadnuté rozhodnutie
doručené do vlastných rúk, avšak z jej neznámych príčin tento v čase, keď ju splnomocnil na
zastupovanie už nedisponoval a bolo v kompetencii správnych orgánov na základe podanej žiadosti
zaslať navrhovateľovi, resp. jej kópiu napadnutého rozhodnutia, aby mohli efektívne pokračovať
za účelom podania riadneho odvolania a dosiahnutia zrušenia napadnutého rozhodnutia. Otázku
zákonnosti obmedzenia osobnej slobody považuje za natoľko zásadnú, že zo strany správnych orgánov
nebolo na mieste odmietať vydať obratom kópiu napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust.
§ 24 Správneho poriadku. Predložila dôkazy na osvedčenie spornosti údaja o veku navrhovateľa,
akceptovaného v správnom konaní a trvala na tom, že v napadnutom rozhodnutí nebola dostatočným
spôsobom odôvodnená efektívnosť a účelnosť zaistenia, ako aj dĺžka jeho trvania. Nebolo dôvodné ani
to, aby navrhovateľovi bolo pripisované, že nespolupracuje so správnymi orgánmi a uvádza nesprávne
údaje a toto bolo vyhodnotené ako dôvod pre nemožnosť použitia iných opatrení nahradzujúcich
zaistenie.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že je preukázané splnenie podmienok na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa §244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,
tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa §250l ods. 1 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa §250m O.s.p.

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.



(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 88 ods.7 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov

Zaistený štátny príslušník tretej krajiny môže podať proti rozhodnutiu o zaistení a proti rozhodnutiu o
predĺžení lehoty zaistenia opravný prostriedok na súd do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zaistení
alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia; o opravnom prostriedku rozhodne krajský súd do
siedmich dní. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

Podľa §250j ods. 3 O.s.p.

Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané
na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov
správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu
a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom
a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa § 3 ods.1,2 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd, konajúci v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia správneho
orgánu ako súd prvého stupňa, napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.
z dôvodu, že spisy správneho orgánu neboli súdu v stanovenej lehote predložené a súd preto nemohol
v zákonom stanovenej sedemdňovej lehote o podanom odvolaní meritórne rozhodnúť.

Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ktorý je v otázkach súdneho prieskumu rozhodnutí o zaistení
cudzinca lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho súdneho poriadku, súdu striktne
ukladá povinnosť rozhodnúť o odvolaní v lehote sedem dní od podania odvolania. Treba zdôrazniť,
že lehota sedem kalendárnych dní je aj pre súd mimoriadne krátka a je logické, že vylučuje použitie
niektorých ustanovení samotnej piatej časti O.s.p., napr. § 250f, ktorý umožňuje vyzvať účastníka, aby
sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na
ústavnoprávny rozmer práva na osobnú slobodu, do ktorého správny orgán vydaním rozhodnutia o
zaistení zasahuje, nie je možné, aby správny orgán, ktorý zo svojej úradnej činnosti má vedomosť
o povinnosti súdu rozhodnúť, v stanovenej lehote žiadať o odročenie pojednávania, s poukazom na
svoje právo na primeranú dobu na prípravu na pojednávanie. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že
súd preskúmava rozhodnutie, ktoré bolo vydané odporcom ako správnym orgánom v rámci činnosti,
ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Nie je teda dôvodné predpokladať, že správny orgán, ktorý
rozhodnutie vydal, by mal potrebovať dlhšiu dobu na prípadné vyjadrenie sa k odvolaniu a prípravu na
pojednávanie. Súd si je vedomý, že v čase podania odvolania nie je administratívny spis u odporcu,
ale spravidla na príslušnom útvare, v ktorom je zaistený cudzinec umiestnený, na druhej strane však
ani prípadná potreba doručovania spisu odporcovi z iného útvaru za súčasného stavu techniky môže
byť dôvodom pre nepredloženie originálu administratívneho spisu v určenej lehote súdu. Nemožno



opomenúť, že samotné ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť doručiť predvolanie
účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa
má pojednávanie konať, avšak ako bolo vyššie uvedené použitie pravidla piatich dní je vzhľadom na
stanovenú lehotu na rozhodnutie súdu fakticky nemožné. Vzhľadom na tieto objektívne okolnosti súd
nepovažoval za dôvodné použitie ust. § 250d ods.1 O.s.p., ktoré v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. umožňuje
v prípade nepredloženia spisov v stanovenej lehote uložiť správnemu orgánu pokutu až do výšky 1
640 eur.

Bez predloženia administratívneho spisu súd nijakým spôsobom nemohol meritórne preskúmať
zákonnosť rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody navrhovateľa cestou zaistenia a preto vyššie
uvedeným postupom napadnuté rozhodnutie (ktoré mu bolo predložené až navrhovateľom spolu s
doplnením odvolania) zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Len pre úplnosť súd pripomína, že aj v konaní o zaistení cudzinca je odporca v zmysle § 120 ods. 1
zák.č. 404/2011 Z.z. povinný aplikovať ustanovenia Správneho poriadku, vrátane ust. § 3 o povinnosti
správnych orgánov vo vzťahu k účastníkom konania. Postup, aký v súvislosti so zabezpečovaním kópie
rozhodnutia o zaistení za účelom vypracovania odvolania opísala zástupkyňa navrhovateľa (aj keď si
ho súd nemohol objektívne preveriť) za takýto rozhodne považovať nemožno.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne
úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jeho splnomocnená
zástupkyňa na pojednávaní výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. (§250s O.s.p.)