Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200550 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, t.č. miesto pobytu: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast.: JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo námestie č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, Ádorská č.34, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 09.10.2012 č. PPZ-HCP-BA8-AV-23-015/2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Dunajská Streda zo dňa 09. októbra 2012 č. PPZ-HCP-BA8-AV-23-015/2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8- AV-23-015/2012 zo dňa 09.10.2012 podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaistilo dňom 09.10.2012 o 14,45 hod. štátneho príslušníka Číny menom D. B., nar. XX.XX.XXXX na čas nevyhnutne potrebný pre výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení do 09.01.2013 a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že dôvodom zaistenia je existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení č.UHCP-PO-CP-MI-ZVC-36-4/2010 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce. Týmto rozhodnutím bol uložený navrhovateľovi zákaz vstupu na území SR na dobu 5 rokov a zároveň bol navrhovateľ vyhostený z územia Slovenskej republiky. Navrhovateľ bol súčasne aj zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, avšak z tohto zaistenia bol prepustený, nakoľko sa policajným orgánov nepodarilo navrhovateľovi vybaviť náhradné cestovné doklady. Navrhovateľ bol opätovne zaistený napadnutým rozhodnutím dňa 9.10.2012 pre rovnaký účel a to pre výkon administratívneho vyhostenia na základe rozhodnutia OCP PZ Michalovce. V odôvodnení rozhodnutia ďalej odporca poukazuje, že navrhovateľ nemá žiadny cestovný doklad, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území SR, takisto nemá ani finančné prostriedky na to, aby mohol vycestovať. Doba zaistenia bola zdôvodnená odporcom tým, že počas doby troch mesiacov budú navrhovateľovi zabezpečené náhradné cestovné doklady. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Sp/12/2012, podľa ktorého bolo zrušené rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, na základe ktorého bol navrhovateľ zaistený prvýkrát. Poukázal najmä na to, že v tomto rozhodnutí súd konštatuje, že správny orgán je povinný v rozhodnutí uviesť potrebné úkony potrebné na vystavenie náhradného cestovného dokladu a to aj v prípade keď navrhovateľ nebude spolupracovať. Keďže ani v napadnutom rozhodnutí odporca neuviedol ktoré konkrétne úkony vykoná v čase zaistenia navrhovateľa na zabezpečenie náhradných cestovných dokladov, je rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na to, že odporca zistil podľa odtlačkov prstov, že v osobe navrhovateľa ide o štátneho príslušníka menom B. X. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má na území Českej republiky povolený trvalý pobyt a má vydaný doklad, že sa môže zdržiavať na území Českej republiky, pričom tento doklad je platný až do 27.6.2017. Právny zástupca navrhovateľa namietal, že odporca sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom v rozhodnutí nevysporiadal. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že odporca takisto v rozhodnutí neuviedol, či sa od posledného zaistenia navrhovateľa nejakým spôsobom zmenila situácia a ak áno, tak akým spôsobom. Záverom právny zástupca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o účel zaistenia a reálnosť vyhostenia navrhovateľa. Z vyjadrenia odporcu k námietkam právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že odporca odôvodňuje zaistenie v zmysle § 84 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Poukázali, že počas výsluchu navrhovateľa predtým ako rozhodli o jeho zaistení sa navrhovateľ nezmienil, resp. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že nie je možné ho administratívne vyhostiť z územia SR. Existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení preto zakladá právo policajného orgánu aby zaistil cudzinca, pričom v zmysle novely zákona o cudzincoch sú orgány polície povinné skúmať či namiesto zaistenia cudzinca nie je možné tomuto uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky. V danom prípade však situácia neumožňovala využiť tieto skutočnosti, pretože zo samotného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že tento nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou a takisto nemá zabezpečené ubytovanie odkiaľ by sa hlásil správnemu orgánu. Nemá na území SR žiadne rodinné väzby. V písomnom vyjadrení odporca poukazuje na jednotlivé úkony, ktoré vykonal po zaistení navrhovateľa a to, že 26.10.2012 zaslal do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov žiadosť o predbežnú informáciu ohľadom vybavenia náhradného cestovného dokladu, odkiaľ bolo oznámené, že s navrhovateľom bol dňa 23.10.2012 vykonaný pohovor na veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky kde bola aj zaslaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, keďže rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré sú uvedené v opravnom prostriedku a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že podľa posledných informácií pracovníci čínskej ambasády riešia konkrétny prípad a je predpoklad, že dôjde k vydaniu náhradných cestovných dokladov i napriek tomu, že cudzinec nespolupracuje s orgánmi polície. Čo sa týka námietky právneho zástupcu navrhovateľa, že odporca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ je podľa odtlačkov prstov inou osobou, súd musí konštatovať, že skutočne zo spisového materiálu vyplýva, že na základe daktyloskopických stôp a ich porovnaní v databáze bolo zistené, že odtlačky prstov, ktoré boli odňaté navrhovateľovi sú totožné s inou osobou, ktorá má trvalý pobyt na území Českej republiky povolený do r.2017. Odporca túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí konštatuje bez toho aby ju akýmkoľvek spôsobom vyhodnotil. Odporca v rozhodnutí neuvádza aké kroky podnikol v súvislosti s týmto zistením a odvoláva sa len na zápisnicu o podanom vysvetlení, v ktorej mal navrhovateľ potvrdzovať svoju terajšiu totožnosť. V tejto súvislosti súd považuje postup odporcu za povrchný, pretože odporca bol povinný na túto skutočnosť reagovať, keďže je zrejmé, že podľa odtlačkov prstov má osoba, teda navrhovateľ povolený pobyt na území Českej republiky. Nie je totiž možné, aby sa odtlačky prstov zhodovali u dvoch rôznych osôb. Odporca v rozhodnutí neuvádza, či došlo k spolupráci s orgánmi cudzineckej polície v Českej republike ohľadne vyhostenia navrhovateľa do tejto krajiny. Okrem toho súd musí konštatovať, že odporca vôbec nerešpektoval okolnosti a závery Krajského súdu v Košiciach, ktorý už v prípade navrhovateľa rozhodoval a preskúmaval zákonnosť prvého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa a ktorý rozhodnutie o zaistení zrušil s poukazom na to, že dĺžka zaistenia musí byť náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú taký čas aký bol určený odporcom v rozhodnutí o zaistení cudzinca. Povinnosťou odporcu bolo uviesť konkrétne úkony, ktoré je v tomto prípade potrebné vykonať vrátane časových lehôt, aby bola zabezpečená vyhostiteľnosť navrhovateľa, teda konkrétne vystavenie náhradného cestovného dokladu a to aj za situácie, že cudzinec nebude spolupracovať. V danom prípade odporca v rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľ bol zaistený na dobu troch mesiacov počas ktorých mu odporca vybavuje prostredníctvom zastupiteľského úradu náhradné cestovné doklady, avšak opätovne odporca neuvádza aké konkrétne úkony a v akých časových horizontoch vykoná za účelom zabezpečenia týchto náhradných dokladov. S poukazom na tento nedostatok rozhodnutia možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je nedostatočne odôvodnené, teda je aj nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o ďalšie námietky právneho zástupcu navrhovateľa, súd nepovažuje za potrebné sa týmito zaoberať, pretože na zrušenie rozhodnutia postačilo vyhodnotenie vyššie uvedených námietok a vyhodnotenie ďalších námietok by neviedlo k inému meritórnemu rozhodnutiu vo veci. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich v priebehu konania právny zástupca navrhovateľa neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.