Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200646 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2012200646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: V. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, t.č. miesto pobytu: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zast.: JUDr. Bohumír Bláha, advokát, Hurbanovo námestie č. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, Ádorská č.34, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04.12.2012 č. PPZ-HCP-BA8-AV-29-022/2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Dunajská Streda zo dňa 04. decembra 2012 č. PPZ-HCP-BA8-AV-29-022/2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8- AV-29-022/2012 zo dňa 04.12.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaistilo dňom 04.12.2012 o 12,30 hod. štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky menom V. A., nar. XX.XX.XXXX na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.03.2013 a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že dôvodom zaistenia bola skutočnosť, že navrhovateľ bol rozhodnutím č.PPZ-HCP-BA8-AV-29-018/2012 zo dňa 4.12.2012 administratívne vyhostený a pre zabezpečenie tohto administratívneho vyhostenia bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2001 Z.z.. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a navyše v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa spočíva v tom, že správny orgán nedostatočne odôvodnil účel zaistenia, reálnosť vyhostenia navrhovateľa a dĺžku nevyhnutnej doby zaistenia. Vada, ktorá bola zistená v konaní správneho orgánu spočíva podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa v tom, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie o zastavení azylového konania, teda nebolo azylové konanie právoplatne skončené a preto mal byť navrhovateľ naďalej umiestnený v Utečeneckom tábore Rohovce ako žiadateľ o azyl. Ďalej právny zástupca uviedol, že správny orgán nereagoval vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že navrhovateľ má dôvodný strach z prenasledovania v domovskej krajine a že by mohol byť vystavený neľudskému zaobchádzaniu. Odporca v rozhodnutí tak isto neuviedol aké konkrétne úkony a v akých časových súvislostiach bude vykonávať počas zaistenia, pričom v rozhodnutí sa nevysporiadal ani otázkou aké úkony boli už zo strany odporcu vykonané počas predchádzajúceho zaistenia na zabezpečenie náhradných cestovných dokladov navrhovateľa. Z vyjadrenia odporcu k námietkam právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že odporca odôvodňuje zaistenie v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Poukázali, že navrhovateľ bol celkovo sedemkrát žiadateľom o azyl, avšak ani jedna žiadosť nebola úspešná. Navrhovateľ sa zdržuje na území Slovenskej republiky bez platných cestovných dokladov, bez finančných prostriedkov, ktoré by mu umožňovali vrátiť sa do domovskej krajiny a preto považuje zaistenie za dôvodné. Okrem toho odporca poukázal, že skúmal aj možnosť vyhostenia navrhovateľa zo slobody s využitím povinnosti hlásenia pobytu navrhovateľa resp. zloženia peňažnej záruky. Ani jedna z týchto možností nemohla byť využitá, pretože navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, ani známych a nemá ani finančné prostriedky na zloženie finančnej záruky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. Na pojednávaní konanom dňa 21.12.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré sú uvedené v opravnom prostriedku a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukázal na to, že v opravnom prostriedku pod bodom I. uviedol nesprávne číslo napadnutého rozhodnutia, avšak na záver kde žiada vyslovenie petitu, toto číslo je už správne. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o námietku odporcu, že vykonával právne poradenstvo navrhovateľovi bez prítomnosti tlmočníka z čínskeho jazyka a teda jeho informácie sú nedôveryhodné, poukázal na to, že navrhovateľ sa od r.2000 zdržuje na území Slovenskej republiky, podnikal tu a čiastočne ovláda slovenský jazyk natoľko, aby porozumel čo vlastne napáda. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 19.12.2012, pričom poukázal na to, že navrhovateľ ovláda v slovenskom jazyku len jednoduchú komunikáciu bez toho, že by sa mohol vyjadrovať odborne k samotnému vyhosteniu a zaisteniu. V celom konaní mal tlmočníka a v prípade, že by ho nemal, bola by to prvá vec, ktorú by jeho právny zástupca namietal. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v rozhodnutí nie sú popísané aké úkony budú vykonané v súvislosti so zabezpečením náhradného cestovného dokladu, tak poukázal na to, že OCP nevie aké úkony bude potrebné vykonať. O tejto skutočnosti má vedomosť Oddelenie cudzineckej polície v Medveďove. Cudzinec naďalej odmieta spoluprácu, ale aj napriek týmto skutočnostiam došlo k určitému posunu a to dňa 7.12.2012 bola zaslaná konzulátu Čínskej republiky čiastočne vypísaná žiadosť, kópia cestovného dokladu a register trestov. Zároveň súdu predložil doklad o tom, že dňa 20.12.2012 bol vykonaný pohovor navrhovateľa s konzulom Čínskej ľudovej republiky v Bratislave. Počas rozhovoru navrhovateľ uviedol, že sa chce vrátiť do domovskej krajiny prostredníctvom medzinárodnej organizácie pre migráciu I.O.M.. Konzul sa mal vyjadriť, že preverí identitu navrhovateľa a v najkratšej možnej dobe bude vystavený náhradný cestovný doklad. Okrem toho poverený zástupca poukázal na § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého dobrovoľný návrat cudzinca do domovskej krajiny nie je podmienkou na prepustenie cudzinca zo zaistenia. Žiadal rozhodnutie potvrdiť, pretože podľa jeho názoru v prípade jeho prepustenia by bol zmarený jeho odsun. Rozhodnutie o azylovom konaní bolo vyhlásené cudzincovi dňa 16.11.2012. Pokiaľ ide o jednotlivé námietky právneho zástupcu navrhovateľa, súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Námietka nedostatočného odôvodnenia účelu zaistenia je nedôvodná z toho dôvodu, že odporca v rozhodnutí jasne poukázal, že dôvodom na zaistenie je existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Na zabezpečenie tohto vyhostenia bol navrhovateľ zaistený na čas nevyhnutne potrebný, počas ktorého mu orgány cudzineckej polície zabezpečujú vydanie náhradného cestovného dokladu cestou príslušného veľvyslanectva. V priebehu konania bola zo strany odporcu skúmaná aj možnosť vykonať administratívne vyhostenie navrhovateľa aj zo slobody, avšak v danom prípade navrhovateľ nesplnil podmienky, ktoré vyžaduje zákon v § 89 ods.1 písm. a), b) zákona č. 404/2011 Z.z.. Jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnych príbuzných, resp. známych u ktorých by sa mohol zdržiavať počas vybavovania náhradných cestovných dokladov a odkiaľ by sa mohol hlásiť policajným orgánom v prípade potreby, resp. nemá žiadne finančné prostriedky, ktoré by mu umožnili vrátiť sa do domovskej krajiny. Reálnosť vyhostenia bola zo strany odporcu tak isto dostatočne preskúmaná, pretože zo spisového materiálu jasne vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že by v prípade jeho návratu do domovskej krajiny došlo uňho k neľudskému správaniu zo strany čínskych úradov. Túto skutočnosť uviedol len právny zástupca navrhovateľa v opravnom prostriedku, avšak nepodložil ju žiadnym konkrétnym dôkazom. Fakt, že navrhovateľ sa v r.2010 vrátil do domovskej krajiny kde aj pracoval, avšak rozdával letáky propagujúce organizáciu Falungong, ktorá je v Číne zakázaná, nie je dôvodom, ktorý by znamenal, že navrhovateľa nemožno vyhostiť do domovskej krajiny. Podľa názoru súdu tak isto je dostatočne zdôvodnená zo strany odporcu aj dĺžka zaistenia potrebná na vystavenie náhradných cestovných dokladov s poukazom na skutočnosť, že v minulosti sa orgánom cudzineckej polície nepodarilo počas predchádzajúceho zaistenia zabezpečiť navrhovateľovi náhradné cestovné doklady, pretože navrhovateľ nespolupracoval s orgánmi cudzineckej polície a tieto nedisponovali fotokópiou jeho cestovného pasu, registra trestov, pričom s týmito dokladmi v súčasnosti disponujú. Doba troch mesiacov, na ktorú bol navrhovateľ napadnutým rozhodnutím zaistený, je zdôvodnená zo strany odporcu tým, že pokiaľ cudzinec nespolupracuje s orgánmi polície, predpokladaná doba vystavenia náhradného cestovného dokladu je približne päť mesiacov od dátumu podania žiadosti a v prípade spolupráce cudzinca spravidla tri mesiace. Doba vybavenia náhradných cestovných dokladov je závislá od identifikácie cudzinca. V danom prípade, keďže má odporca k dispozícii kópiu cestovného pasu navrhovateľa a registra trestov, sa podstatným spôsobom táto doba na vybavenie cestovných dokladov skráti. Okrem toho sa súd stotožnil s vysloveným názorom odporcu, že pre našu spoločnosť nie je žiaduce, aby sa na území Slovenskej republiky zdržiavali cudzí štátni príslušníci bez platných cestovných dokladov a víz a pohybovali sa po území celej republiky bez akejkoľvek kontroly. Čo sa týka namietanej zistenej vady v konaní odporcu, že navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie o zastavení azylového konania, tak túto skutočnosť ozrejmil zástupca odporcu na pojednávaní, keď uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo vyhlásené verejnou vyhláškou v súlade so zákonom dňa 16.11.2012 t. j. ešte pred zaistením navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.