Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106204885 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106204885.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: H. L., trvale bytom Q., T. XX, zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, proti odporcom: 1. Y. F., trvale bytom Q., J. XX, 2. L. F., trvale bytom Q., J. XX, obaja zastúpení: JUDr. Peter Peružek, advokát, so sídlom Hlohovec, Cintorínska 1, o návrhu na zaplatenie sumy 5.314,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 7C/314/2008 - 173 zo dňa 10. januára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom trovy konania, trovy právneho zastúpenia 476,45 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaplatenia 5.314,34 eur (pôvodne 160.100,- Sk) so 7% úrokom z omeškania od 09.03.2006 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že po nájme s odporcami, keď v septembri 2004 pri preberaní bytu zistila, že nájomcovia - odporcovia byt poškodili, niektoré veci z neho chýbali. Dala si znalecky ohodnotiť spôsobenú škodu, ktorá bola vyčíslená vo výške 2.582,49 eur podľa znaleckého posudku od Y. V. a sumou 2.267,14 eur podľa znaleckého posudku od Dr. M. H.. Za uvedené znalecké posudky si znalci vyúčtovali 464,71 eur. Prvostupňový súd po aplikácii ust. § 685 ods. 1, § 665 ods. 1, § 693 a § 421 O.z. skutkovo zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že základnými predpokladmi osobitnej zodpovednosti za škodu sú existencia záväzkového vzťahu medzi zodpovedným subjektom a poškodeným, na základe ktorého došlo k prevzatiu veci, ktorá je predmetom záväzku, škodová udalosť, ktorá spôsobila poškodenie, stratu alebo zničenie veci, existencia škody na prevzatej veci a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. V predmetnom konaní nebolo sporné, že 30.08.2003 bola uzatvorená na dobu určitú od 01.09.2003 do 31.08.2004 nájomná zmluva, na základe ktorej sa nájomcami predmetného 3-izbového bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné č. XX, na ulici T. v Q., zapísanom na LV č. XXXX, Správy katastra Hlohovec, Katastrálneho územia Hlohovec stali odporcovia v 1. a 2. rade. Navrhovateľka argumentovala, že odporcovia jej spôsobili škodu vo výške 5.314,34 eur poškodením jednotlivých vecí nachádzajúcich sa v predmetnom byte a tiež odcudzením vecí, pričom výšku škody preukazovala doložením znaleckých posudkov. Súd nemal posudkami za preukázané, že škoda, ktorá bola vyčíslená v posudkoch bola spôsobená práve odporcami. Pri dojednaní nájomného vzťahu bol spísaný súpis bytového zariadenia. Súd porovnal hnuteľné veci v ňom sa nachádzajúce a veci v znaleckých posudkoch - starožitné veci, ktorých odcudzením vznikla škoda vo výške 2.267,14 eur podľa znaleckého posudku znalca Dr. M. H. k 24.08.2005, a veci odcudzené podľa posudku znalkyne Y. V. v hodnote 1.756,29 eur a dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že ňou deklarované odcudzené veci sa v čase trvania nájomného vzťahu v predmetnom byte nachádzali, boli odporcom v 1. a 2. rade k dispozícii a že ich oni odcudzili. Čo sa týka zničených vecí v hodnote 25,89 eur za koberec v obývačke, v spálni zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd za preukázané, že tieto koberce vyhodili, nakoľko boli zničené. Pri odovzdaní bytu po skončení nájmu však bolo dohodnuté, že odporcovia nahradia tieto veci navrhovateľke zaplatením sumy 66,39 eur za koberec v obývačke a sumu 33,19 eur za ďalší koberec v obývačke. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody vo výške 219,08 eur za zničenú posteľ uvedenú v znaleckom posudku, nemal súd za preukázané, že posteľ bola zničená odporcami, keďže pri odovzdaní bytu táto skutočnosť nebola v zápisnici uvedená. Podľa názoru súdu navrhovateľka nepreukázala, že jej bola zničená posteľ, že bola zničená práve odporcami. Aj pri poškodených veciach 1. nábytok v obývačke - nemal súd preukázané, že poškodenie vzniklo práve v čase trvania nájomného vzťahu. Pri odovzdaní a prevzatí bytu bolo konštatované pod bodom 8, že časť nábytkovej steny v obývačke je poškodená, pričom odporcovia mali prispieť na opravu.; 2. sedacia súprava v obývačke - podobne nebolo preukázané, že poškodenie vzniklo v čase trvania nájomného vzťahu, keďže ohliadka bola znalkyňou vykonaná 04.08.2005, tiež v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu takéto poškodenie ani nebolo konštatované.; 3. stolík v obývačke - ako bolo znalkyňou konštatované poškodenie násilným vytrhnutím vrchu stola od jeho nôh, pričom v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu bolo konštatované len odtrhnutie jednej nohy, ktoré poškodenie sa odporcovia zaviazali opraviť a na základe uvedeného preto súd nemal tiež za preukázané, že vytrhnutie vrchu stola bolo spôsobené odporcami v čase trvania nájomného vzťahu.; 4. nábytok v spálni - takisto nemal súd za preukázané, že by bolo poškodenie spôsobené odporcami, keďže ohliadka bola znalkyňou vykonaná 04.08.2005 a v zápisnici sa takéto poškodenie nekonštatuje.; 5. kuchynská linka - podobne súd nemal za preukázané, že by bola poškodená v čase trvania nájomného vzťahu a tiež v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu takéto poškodenie konštatované nebolo. Uvádza sa tam, že dvierka na skrinkách boli vylomené, čo sa odporcovia zaviazali opraviť. Navrhovateľka nenamietala počas konania, že toto neurobili a súd dospel k záveru, že toto poškodenie tiež odstránili sami opravením novými pántami, ako bolo konštatované v predmetnej zápisnici.; 6. kuchyňa - čo sa týka dvoch stoličiek, súd nemá za preukázané, že poškodenie vzniklo v čase trvania nájomného vzťahu a v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu takéto poškodenie konštatované nebolo. Ďalšími poškodeniami, ktoré boli uvedené v zápisnici o odovzdaní a prevzatí bytu sa súd nezaoberal a tiež skutočnosťou, či odporcovia tieto poškodenia nahradili, nakoľko poškodenia a výška škody neboli predmetom znaleckého posudku. Súd nemal za preukázané, že ku škodnej udalosti, ktorá spôsobila poškodenie, stratu alebo zničenie týchto vecí v byte navrhovateľky sa udialo počas trvania nájomného vzťahu, že ich spôsobili práve odporcovia, preto nemohla byť splnená ani ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu trov konania podľa vyčíslenia právneho zastúpenia právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade v celkovej výške 1.195,09 eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka s tým, že dôvodom jej odvolania je výpoveď služieb od jej advokáta, ktorú odfaxoval na Okresný súd v Piešťanoch, ona však jeho výpoveď nedostala do dnes a nebola oboznámená s termínom pojednávania, a tým jej bolo odopreté právo dokazovania viny odporcov. Na toto odvolanie bola vyzvaná navrhovateľka na odstránenie vád odvolania v zmysle ust. § 201 ods. 1 za použitia ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p. s následkom nedoplnenia podľa § 211 ods. 1 O.s.p. o odmietnutí odvolania. Na to požiadala navrhovateľka o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu. Uznesením prvostupňového súdu zo dňa 08.12.2011 č. k. 7C/314/2008 - 233 bolo priznané navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a bolo ustanovené Centrum právnej pomoci za zástupcu navrhovateľky v konaní. Rozhodnutím Centra právnej pomoci v Hlohovci 14. júna 2012 bol oprávnenej H. L. určený advokát JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, na zastupovanie oprávnenej osoby v konaní pred súdom v právnej veci o zaplatenie 5.314,34 eur, vedenej na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 7C/314/2008. Právny zástupca navrhovateľky JUDr. Dalibor Pavelka zdôvodnil odvolanie s odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) spolu s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože podľa názoru navrhovateľky jej bola v dôsledku postupu súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka bola od samého začiatku konania odhodlaná preukázať oprávnenosť svojej pohľadávky voči odporcom a chcela v priebehu konania navrhnúť viacero dôkazov, čo uviedla aj na pojednávaniach. Nebolo jej však umožnené predniesť a označiť všetky dôkazy na podporu jej tvrdení, nakoľko viacero pojednávaní bolo z rôznych dôvodov odročených a konanie sa neúmerne predlžovalo, až v konečnom dôsledku celá vec skončila vyhlásením rozsudku 10.01.2011, ktorého sa nezúčastnil ani právny zástupca navrhovateľky. Navrhovateľka nemala vedomosť o uvedenom pojednávaní z toho dôvodu, že jej právny zástupca o nariadení pojednávania na deň 10.01.2011 neinformoval. Namiesto toho právny zástupca navrhovateľky bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia v deň pojednávania, resp. niekoľko minút po začatí pojednávania oznámil súdu prostredníctvom faxu, že navrhovateľku viac nezastupuje. Navrhovateľka však bola presvedčená, že vo veci nie je žiaden problém a konanie pred súdom stále prebieha. O to väčšie bolo jej prekvapenie, keď sa niekoľko dní po vyhlásení rozsudku vo veci dozvedela, že jej právny zástupca počas pojednávania vypovedal plnú moc na zastupovanie a vo veci bol už vyhlásený rozsudok. Právny zástupca navrhovateľky teda podľa jej názoru v priebehu pojednávania faxom oznámil súdu ukončenie zastúpenia, na pojednávaní sa vôbec nedostavil, navrhovateľku z neúčasti neospravedlnil. Navrhovateľka o termíne vôbec nevedela, nemohla sa ho zúčastniť. Súd na tieto skutočnosti neprihliadal a z titulu neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľky na pojednávaní konal a rozhodol. Týmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko navrhovateľke sa stratila možnosť riadne predniesť súdu argumenty, z ktorých by bolo možné dovodiť odôvodnenosť jej uplatnenej pohľadávky. K tomuto doplneniu odvolania právny zástupca odporcov uviedol, že odvolací súd by mal odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, pretože ak došlo k ukončeniu zastupovania medzi predchádzajúcim zástupcom navrhovateľky a navrhovateľkou za jej uvádzaných okolností má za to, že toto podanie by skôr malo byť riešené na úrovni disciplinárneho pochybenia predchádzajúceho právneho zástupcu, a teda rozhodne nemôže byť dôvodom, že by prvostupňový súd odoprel možnosť navrhovateľke konať pred súdom. Navrhovateľka v súčasných podaniach uvádza, ako keby pojednávanie dňa 10.01.2011 bolo len jediné vo veci a pravdou je, že boli dve pojednávania 15.02.2010 a 24.05.2010. Na týchto pojednávaniach mohla argumentovať navrhovateľka a predkladať sama alebo prostredníctvom jej zástupcu rôzne dôkazy preukazujúce jej tvrdené skutočnosti. Určite teda postupom a konaním prvostupňového súdu nebola odňatá možnosť konať navrhovateľke pred súdom. Navrhovateľka ako odvolací dôvod uvádza, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav. K tomuto len uviedol, že ani v podanom odvolaní navrhovateľka nielen neuviedla, ale ani neoznačila, aké dôkazy by zmenili resp. zapríčinili iné rozhodnutie vo veci, než ako prvostupňový súd rozhodol. Zamietol návrh na začatie konania z toho dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno a zároveň príčinné príčinnú súvislosť medzi nejakou škodou a odporcami. Domnieva sa, že navrhovateľke ide len o naťahovanie času. Nakoľko dôkazy nepredniesla min. na dvoch pojednávaniach, na ktorých bola nepochybne zastúpená advokátom, ide len o bezúspešné uplatňovanie práva a žiada, aby odvolací súd zamietol odvolanie a priznal 2 úkony v hodnote 397,04 eur bez DPH + 20% DPH čo je 79,41 eur, spolu teda vrátane režijného paušálu za 2 úkony je to 476,45 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Ak argumentovala navrhovateľka odňatím možnosti konať, tak obsahom a dôvodmi podaného odvolania odvolací súd preskúmal, resp. súd prvého stupňa, v súvislosti s nariadenými pojednávaniami a vypočutím navrhovateľky a možnosťou prednášať jej návrhy. Od začiatku konania bola navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jurajom Gavalcom, na základe plnomocenstva zo 06.02.2006. Sama navrhovateľka bola vypočutá na pojednávaní 24.05.2010, vypovedala k svojmu podanému návrhu. Na pojednávaní boli prítomní i jej zástupca, zástupca odporcov a takisto aj odporcovia. Na tomto pojednávaní prvostupňový súd vykonal výsluch navrhovateľky ako účastníčky konania podľa ust. § 131 O.s.p. a na preukázanie svojich tvrdení mohla predkladať dôkazy, označiť dôkazy, navrhnúť ich vykonať. Na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok 10.01.2011 sa uzniesol prvostupňový súd na predchádzajúcom pojednávaní 25.10.2010 s tým, že bolo odročené pojednávanie na 10.01.2011 o 09:45 hod., kde boli predvolaní právni zástupcovia účastníkov, tzn. že aj právny zástupca navrhovateľky. Tento prevzal predvolanie 29.10.2010, takže mal dostatok času, aby oznámil súdu, že buď mu vypovedala plnú moc navrhovateľka alebo sám tak urobil. V zmysle ust. § 28 ods. 3 O.s.p. odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd. V zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) O.z. plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal. Podľa ust. § 33b ods. 1 písm. c) O.z. plnomocenstvo zanikne, ak ho vypovedal splnomocnenec. Podľa ust. § 33b ods. 4 O.z. dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Podľa ust. § 33b ods. 6 O.z., ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia. Vo vzťahu k zástupcovi je odvolania účinkov plnomocenstva platné až od okami, keď sa o tejto skutočnosti dozvie. Až do tohto okamihu právne úkony zástupcu zaväzujú zastúpeného. To neplatí pokiaľ by sa tejto skutočnosti dovolával ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného, má zástupca povinnosť vykonať to, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny zástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Pri iných dôvodoch zániku plnomocenstva zástupca takéto povinnosti nemá. Takéto úkony majú rovnako právnu relevanciu a následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo (§ 33b ods. 6 O.z.). Nesmú však odporovať tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia. Na predmetom pojednávaní 10.01.2011, ktorý termín ako predvolanie na pojednávanie dostal zástupca navrhovateľky 29.10.2010, sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky. Na predmetom pojednávaní právny zástupca odporcov uviedol, že žiada, aby návrh navrhovateľky bol zamietnutí, nenavrhol žiadne iné dôkazy. Bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a právny zástupca odporcov predniesol záverečnú reč. Pojednávať sa začalo o 09:45 hod. a po záverečnej reči právneho zástupcu odporcov sa v zápisnici konštatuje, že sa dostavila pracovníčka podateľne, ktorá krátkou cestou predložila oznámenie JUDr. Gavalca, ktorý oznamuje, že navrhovateľku už nezastupuje. Na to bol vyhlásený rozsudok. Po zániku plnomocenstva z dôvodu výpovede zástupcu mal teda zástupca navrhovateľky vykonať to čo neznesie odklad, aby zastúpený a jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach, tzn. že sám zástupca navrhovateľky ju mal informovať o termíne pojednávania a táto skutočnosť o zániku zastúpenia sa stáva účinná voči súdu len čo odvolanie plnomocenstva resp. výpovede zástupcom, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie, navrhovateľka bola vypočutá a boli vypočutí odporcovia. Navrhovateľka bola vypočutá za prítomnosti odporcov i oboch právnych zástupcov. Počas celého konania mohla predkladať dôkazy a označovať dôkazy na svoje tvrdenia podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a takisto sa mohla vyjadrovať k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali v zmysle ust. § 123 O.s.p., prostredníctvom svojho zástupcu alebo aj sama. Pokiaľ došlo k vypovedaniu plnomocenstva alebo k odvolaniu plnomocenstva, tak stalo sa účinným pre súd pokiaľ účastník alebo zástupca túto skutočnosť oznámil súdu. Bolo to po záverečnej reči právneho zástupcu odporcov a právny zástupca navrhovateľky mal vykonať neodkladné úkony, aby neutrpela navrhovateľka na jej ujme, tzn. že mal dostatočný čas oboznámiť navrhovateľku s termínom pojednávania, pretože tento prevzal 29.10.2010 a pojednávalo sa 10.01.2011. Postupom prvostupňového súdu teda žiadnym spôsobom nebola odňatá možnosť navrhovateľky vo veci konať, mala dostatočný čas na to, aby mohla predkladať dôkazy na svoje tvrdenia od začiatku pojednávania, buď prostredníctvom svojho právneho zástupcu alebo priamo na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá. Postupom prvostupňového súdu jej preto nebola možnosť konať pred súdom. Riadiac sa obsahom a dôvodmi podaného odvolania, preto odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje v ostatnom na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.