Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106215191 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106215191.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: U. F., bytom T., A. J. XXXX/XX, zastúpená advokátkou Ivetou Orlíkovou, Trnava, Kapitulská 6, proti odporcovi: T. F., bytom D. R. T. XXX, o zaplatenie 267,88 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/60/2008-234 zo dňa 30. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 125,91 eur s príslušenstvom, povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok a trovy konania štátu a v časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 36,81 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 125,91 eur s 12,5% úrokom z omeškania od 22.06.2004 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 16,60 eur a trovy štátu 11,50 eur, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, svedkov, z predložených listinných dôkazov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka bývala v predmetnom byte na A. J. XX v T. v čase od mája 2003 do mája 2005 spolu s odporcom. Navrhovateľka sama platila všetky úhrady spojené s užívaním bytu. Okrem účastníkov konania v byte v spornom období nikto nebýval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorý bol potvrdený v doterajšom konaní. S hodnotením námietky premlčania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľke možno priznať nárok až od 22.06.2004. Nepremlčaná čiastka, tvoriaca bezdôvodné obohatenie na strane odporcu na úkor navrhovateľky, predstavuje sumu 125,91 eur. V tejto časti súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Úspešnej navrhovateľke priznal úroky z omeškania odo dňa omeškania odporcu až do zaplatenia pohľadávky. Neúspešného odporcu zaviazal na zaplatenie trov konania štátu a na zaplatenie súdneho poplatku, keďže navrhovateľka bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená. Ani jeden z účastníkov nebol v celom rozsahu v konaní úspešný, vzhľadom na pomer úspešnosti sa nejavilo účelné trovy konania pomerne rozdeliť, preto súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Svojim odvolaním napádal časti rozsudku, ktorými bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 125,91 eur s príslušenstvom, ako aj v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok a trovy štátu, taktiež napádal časť výroku ohľadom trov konania. Opakovane namietal, že i keď sa v byte v sledovanom období sporadicky zdržiaval, neužíval energie spojené s užívaním bytu. Po rozvode manželstva rodičov užíval odporca byt, resp. jednu izbu v byte na základe súhlasu od otca. Nemal však žiadnu povinnosť voči navrhovateľke platiť za ňu platby za nájom a spotrebu energií. Z toho dôvodu namietal i nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, návrh zamietol, zrušil navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 66,40 eur, za právne služby 216 eur, ďalej zaplatiť odporcovi satisfakciu nemajetkovej ujmy za porušovanie základného práva vo výške 1.000 eur. Ďalej navrhoval navrhovateľke uložiť povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok a trovy štátu. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Poukázala na okolnosť, že na základe rozhodnutia odvolacieho súdu sa mal súd prvého stupňa zaoberať námietkou premlčania zo strany odporcu. Odvolací súd nárok navrhovateľky titulom bezdôvodného obohatenia považoval za oprávnený a preukázaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje navrhovateľka za správne. Správny je záver, že pasívne legitimovaným je odporca, teda syn navrhovateľky, ktorý v predmetnom byte v uvedenom čase býval. Z toho titulu je povinný hradiť jednu polovicu nákladov za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka si uplatnila trovy odvolacieho konania v sume 36,81 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach: povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 125,91 eur s príslušenstvom, povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok a trovy konania štátu a v časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa - je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom uznesení sp. zn. 9Co/237/2009-168 zo dňa 15. decembra 2009 uviedol, že v období od 01.05.2003 do 30.05.2005 spolu s navrhovateľkou v predmetnom byte býval i odporca. Tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi nesporné. Taktiež bola nesporná skutočnosť, že navrhovateľka uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu. Následne sa však súd prvého stupňa nevysporiadal s námietkou odporcu ohľadom premlčania časti pohľadávky navrhovateľky. Z tohto dôvodu bol opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 30.03.2010 odvolacím súdom uznesením zo dňa 26.04.2011 zrušený a vec vrátená s tým, že navrhovateľka musí preukázať jednoznačne výšku svojej pohľadávky, súd prvého stupňa sa musí vyporiadať s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca. V napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.08.2011 sa súd prvého stupňa vyporiadal s námietkou odporcu ohľadom premlčania, v konaní predložila navrhovateľka doklady na výšku uplatnenej pohľadávky. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke polovicu nákladov, ktoré platila za užívanie bytu v čase od 22.06.2004. Správne sa vyporiadal i s námietkou premlčania vznesenou odporcom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustan. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci 23,27 eur, paušál 7,41 eur a DPH 6,13 eur, spolu 36,81 eur. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.