Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/146/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106228796 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106228796.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Mihaldom, advokátom, Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanej: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y. č. XXX, Y. G., zastúpenej JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/127/2006 - 320 zo dňa 16. júna 2009 a dopĺňaciemu rozsudku, č.k. 16C/127/2006 - 367 zo dňa 15. marca 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dopĺňací rozsudok m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.151,83 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jej advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 05.06.2006 v znení jej dodatku zo dňa 01.08.2006 medzi žalobcom a D. I. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R., parc. č. 2165/66 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. 2165/12 - záhrada vo výmere 680 m2, dom s. č. XXX na parc. č. 2165/66, zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, je neplatná a žalovanej uložil zaplatiť zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 5.625,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predávajúca D. I. nemala nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pričom sa domnievala, že podpisuje doklady ohľadne svojej opatery, ktorá potreba vyplývala nielen z predložených lekárskych správ, ale aj z jej veku a celkového zdravotného stavu. Nebolo sporné, ani podľa vyjadrenia žalobcu, ktorý mal zdravotné problémy, že v spornom období nebol schopný túto starostlivosť zabezpečiť. Svedkovia E. a Z. Q. potvrdili starostlivosť o D. I., ale predtým uvedení svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že im bránili v návštevách a D. I. sa vyjadrila, že v dome nechce byť, pričom boli nútení volať políciu a starostu obce. Už to samo o sebe nasvedčuje skutočnosti, že v rodine žalovanej nechcela D. I. bývať, čo bolo potvrdené i svedeckými výpoveďami. Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že dňa 04.08.2006 bola D. I. doporučená na psychiatrické liečenie, a teda je možno konštatovať, že by 01.08.2006 (zrejme ani dňa 05.06.2006) urobila právny úkon - podpísala spornú zmluvu slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V tomto smere podľa názoru súdu v neprospech žalovanej nasvedčuje aj to, že nepodpísala návrh na vklad vlastníckeho práva. Bolo tiež nesporné, že žalobca v období uzavretia zmlúv požíval nadmieru alkohol, podrobil sa liečbe a práve v tom čase sa zmluva podpísala, teda ak je jeho podpis aj pravý, súd sa priklonil k názoru, že tak neurobil slobodne a vážne. Podľa názoru súdu nebolo zo strany žalovanej vyvrátené tvrdenie a vykonané dôkazy, že skutočne k podpisu zmluvy došlo slobodne a vážne na strane oboch predávajúcich, pričom na strane oboch predávajúcich boli preukázané pochybnosti o ich spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, a preto mal súd za to, že ak malo dôjsť k podpisu zmlúv, resp. dodatku, nebolo tak urobené v dobrej viere a tento úkon odporuje nielen citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že pokiaľ išlo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, túto žalobca ako v žalobe, tak aj vo svojich prednesoch zdôvodňoval najprv tým, že on kúpnu zmluvu, ani jej dodatok nepodpisoval, t.j. že podpisy na spomínaných listinách nie sú vraj jeho podpismi. Neskôr, keď boli tieto jeho tvrdenia vyvrátené a znalecky bolo preukázané, že podpisy na uvedených listinách boli jeho vlastnými podpismi zdôvodňoval neplatnosť právneho úkonu tým, že z jeho strany nemohlo ísť o slobodný prejav vôle, a to z ohľadom na jeho zdravotný stav v čase, keď malo dôjsť k podpisovaniu predmetných listín. Poukázala na to, že z obsahu chaotického a zmätočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd si dostatočne právne neujasnil základné otázky súvisiace s predmetom sporu, vrátane otázky, kto z účastníkov v tejto veci znáša dôkazné bremeno, pričom jeho skutkové závery o údajnom nedostatku slobodnej vôle na strane oboch predávajúcich vôbec nevyplývajú z výsledkov ním vykonaného dokazovania. Tvrdila, že pre skutkový a právny záver o tom, že určitá osoba konala v duševnej chorobe, ktorá ju robila nespôsobilou k danému právnemu úkonu, nemôžu stačiť len akési pochybnosti súdu o spôsobilosti uvedenej osoby na právne úkony, ale musí byť jednoznačne (a to i za pomoci znalcov) preukázané, že predmetná osoba v čase, keď došlo z jej strany k písomnému prejavu vôle, konala pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia vyžaduje vždy bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu v čase právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Z už spomínaného zmätočného odôvodnenia sa podľa nej nedá ani zistiť o aké zákonné ustanovenie prvostupňový súd svoje rozhodnutie v predmetnej veci oprel. Tento síce na strane 4 odôvodnenia cituje ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ale až na krátky odkaz na § 3 Občianskeho zákonníka, kde súd konštatuje, že sa vraj predmetný úkon prieči dobrým mravom, sa fakticky z predmetného odôvodnenia nedá zistiť, či prvostupňový súd považoval prejavy vôle oboch predávajúcich za neplatné z dôvodu, že tieto neboli robené vážne alebo z dôvodu, že neboli urobené slobodne, alebo z dôvodu, že boli predávajúcimi urobené v duševnej poruche, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými. Pokiaľ by mali trpieť právne úkony predávajúcich nedostatkom slobody vôle, muselo by byť v konaní jednoznačne preukázané, že predávajúci konali pod nedovoleným nátlakom, spočívajúcim buď vo fyzickom, alebo psychickom donútení, a to takej intenzity, že vôľa predávajúceho v čase, keď úkon urobil, nebola slobodná. Takéto skutkové závery však z výpovedí svedkov, ktorých súd v konaní vypočul, a ktorých výpovede v odôvodnení cituje, nevyplývajú. Poukázala na to, že bolo povinnosťou žalobcu, aby súdu ponúkol také dôkazy, z ktorých by bolo možné úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že právne úkony predávajúcich spočívajúce v prevode ich majetku na ňu, neboli urobené slobodne, prípadne, že predávajúci v čase, keď tieto úkony robili, trpeli takou chorobou, ktorá ich robila pre takéto právne úkony nespôsobilými. Žalobca však v predmetnej veci takéto dôkazy súdu nedoložil a napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. ich ani na záverečnom pojednávaní nenavrhol vykonať. Podobne bol podľa jej názoru nepodložený i názor súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia o tom, že právne úkony predávajúci odporujú aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, ako parc. č. 2165/66 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. 2165/12 - záhrada vo výmere 680 m2 a dom s. č. XXX na prac. č. 2165/66 v podiele 1/2-ice a do dedičstva po D. I., zomr. XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice na predmetných nehnuteľnostiach. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. s tým, že vzhľadom na určenie neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy bolo potrebné vyhovieť aj žalobe v časti určenia vlastníckych podielov na nehnuteľnostiach za účelom navrátenia do pôvodného stavu a právnej istoty účastníkov konania. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla dopĺňací rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Bola toho názoru, že na takomto určujúcom výroku, akým sa v tejto časti svojej žaloby žalobca domáhal, neexistuje na jeho strane naliehavý právny záujem. Ak sa totiž žalobca v prvej časti svojej žaloby domáhal určenia neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti (o tejto časti jeho žaloby súd prvého stupňa už rozhodol rozsudkom napadnutým odvolaním dňa 16.06.2009), je s poukazom na § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona takýto určovací výrok nadbytočný a s ohľadom na túto skutočnosť nemôže existovať na takomto určení práva naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý doplňujúci rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, preskúmal napadnuté rozsudky, ako aj konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovanej sú dôvodné, pretože napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa nie sú vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/127/2006 je jednak určenie, že kúpna zmluva uzavretá dňa 05.06.2006 v znení jej dodatku zo dňa 01.08.2006 medzi žalobcom a D. I. ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. R., a to parc. č. 2165/66 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. 2165/12 - záhrada vo výmere 680 m2, dom s. č. XXX na parc. č. 2165/66, zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, je neplatná, a jednak určenie, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2-ice a do dedičstva po D. I., zomr. XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2-ice. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj dopĺňacieho rozsudku, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil. Odvolací súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov vzhľadom na to, že títo sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na odvolacie pojednávanie včas nedostavili, a ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca a D. I. ako predávajúci uzatvorili dňa 05.06.2006 so žalovanou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. R., zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, ako parc. č. 2165/66 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 378 m2, parc. č. 2165/12 - záhrada vo výmere 680 m2 a dom s. č. XXX na parc. č. 2165/66 za kúpnu cenu 80.000,- Sk, ktorá bola kupujúcou predávajúcim vyplatená v hotovosti, čo títo potvrdili podpisom zmluvy. Pravosť podpisu D. I. bola dňa 07.06.2006 overená notárkou JUDr. Ľubicou Zaťkovou a rovnako tak bola dňa 09.06.2006 osvedčená i pravosť podpisu žalobcu. Dňa 01.08.2006 bol uzatvorený dodatok k predmetnej kúpnej zmluvy, ktorým bol bližšie špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy. Pravosť podpisu D. I. bola osvedčená dňa 02.08.2006 a pravosť podpisu žalobcu dňa 01.08.2006. Zo znaleckého posudku Mgr. D. V.. 2/2009, vypracovaného v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Trnave, Úradom justičnej a kriminálnej polície Piešťany pod č. ČVS: ORP-14/UJKP-OVK-PN-2007Ču vyplynulo, že podpisy na kúpnej zmluve, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve sú pravými podpismi D. I. a žalobcu. Žalobca súdu predložil prepúšťaciu správu z Pinelovej nemocnice, z ktorej vyplýva, že tam bol hospitalizovaný od 27.07.2006 do 27.10.2006. Z obsahu znaleckého psychiatrického posudku vypracovaného MUDr. E.F. a MUDr. R. Y. na žiadosť OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava vyplynulo, že v čase podpísania kúpnej zmluvy sa o žalobcu jednalo o aktívnu závislosť od alkoholu, pričom stav jednoduchej opitosti znižuje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, ako aj správne vnímanie reality a jej posudzovanie v závislosti od množstva požitého alkoholu. Ku dňu podpísania dodatku ku kúpnej zmluve, odvykací stav a alkoholická halucinóza a užívanie psychofarmák mohli ovplyvňovať ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, zmysly i zníženia a mohli skresľovať aj správne vnímanie reality, ako aj dianie okolo. V spise sa nachádza zdravotná dokumentácia D. I., z ktorej vyplýva, že menovaná bola od 07.08.2006 do 21.09.2006 hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, pričom z nálezu zo dňa 07.08.2006 vyplynulo, že stav pacientky je stále horší, menovaná v noci uteká z domu, chodí po dome, túla sa po izbách, staro pamäť jej funguje, novo pamäť nefunguje a menovaná býva dezorientovaná. D. I. bola tiež hospitalizovaná v Pinelovej nemocnici v Pezinku od 18.07.2006 do 01.08.2006. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmu vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Spôsobilosť na právne úkony nemá osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v súdnom rozhodnutí, a ktorý treba v každom konkrétnom prípade preukazovať výlučne obsahom výroku rozhodnutia. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade však môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. Takéto posudzovanie spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v širšom rozsahu. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ale stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a D. I. na strane predávajúcich so žalovanou na strane kupujúcej uzatvorili tak kúpnu zmluvu, ako aj dodatok ku kúpnej zmluve, ktorá skutočnosť vyplýva tak z predloženej kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak žalobca, ako aj D. I. predmetné právne úkony podpísali, pričom právne úkony boli urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Sporným medzi účastníkmi bolo, či tak žalobca, ako aj D. I. pri uzatvorení kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve nekonali v duševnej poruche, ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Niekedy môže byť sporné, ktorý z účastníkov má dôkazné bremeno. Zásadne však nemožno uložiť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihnú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V danej veci dôkazné bremeno preukázania, že tak žalobca, ako aj D. I. konali pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony neschopnými, zaťažovalo žalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany žalobcu boli predložené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby, ako aj D. I., rovnako na základe jeho návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané, že tak on, ako aj D. I. nemali v úmysle kúpnu zmluvu týkajúcu sa v žalobe špecifikovaných nehnuteľností uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve konali v duševnej poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon neschopnými. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaných dôkazov bolo možné mať pochybnosti o schopnosti tak žalobcu, ako aj D. I. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že v čase podpísania kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve, títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť. S prihliadnutím na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne neschopnosti urobiť právny úkon - uzatvoriť kúpnu zmluvu a dodatok ku kúpnej zmluve vzhľadom na duševnú poruchu, a teda bolo potrebné dospieť k záveru, že tak právny úkon žalobcu, ako aj právny úkon D. I. sú právne perfektnými. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu v časti určenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve zamietol. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal tak určenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, ako aj dodatku ku kúpnej zmluve a súčasne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bolo potrebné zaoberať sa existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovaných určeniach (§ 80 písm. c) O.s.p.). Naliehavý právny záujem na určení, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencií, prípadne neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, ale len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že žalobca nepochybne mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve, nakoľko v prípade vyhovenia jeho žalobe by príslušná správa katastra na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku v katastri obnovila pôvodný zápis a vyznačila stav pred uzatvorením týchto právnych úkonov. Uvedené však už neplatí pre žalobu žalobcu v časti určenia, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel v 1/2 patrí do dedičstva po D. I., nakoľko i bez takéhoto určenia by kataster v prípade vyhovenia žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve vykonal v katastri nehnuteľností zápis, na základe ktorého by došlo k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva v prospech tak žalobcu, ako aj D. I.. S prihliadnutím na uvedené tak žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 patrí do dedičstva po D. I.. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo o žalobe v tejto časti rozhodnuté podľa § 220 O.s.p. zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. O trovách konania (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 3.151,83 eur titulom trov právneho zastúpenia. Pri určení hodnoty tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci bolo potrebné vychádzať z toho, že predmetom konania bolo tak určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj určenie vlastníckeho práva, a teda podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s vyššou hodnotou zvyšuje za úkony vykonané do 31.05.2010 o 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach a od 01.06.2010 sa zvyšuje o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bolo potrebné pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, pretože v danom prípade nie je predmetom konania peňažné plnenie, vec, pohľadávka alebo záväzok, ale určenie neplatnosti právnych úkonov, pričom hodnotu veci nemožno vyjadriť v peniazoch. Čo sa týka určenia hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v časti konania o určenie vlastníckeho práva, bolo potrebné vychádzať z toho, že predmet konania sa týka i nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie a klientom je fyzická osoba (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky), kde je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu a jednak podľa predmetom určenia i parc. č. 2165/12 - záhrada, ktorej hodnota bola 16.483,20 eur, čo vyplýva zo znaleckého posudku Ing. arch. I. X.. 150/2010. Na základe uvedeného potom hodnota jedného úkonu právnej pomoci vykonaného v roku 2008 bola 393,29 eur (320,34 eur - určenie vlastníckeho práva k záhrade, 48,63 eur - určenie vlastníckeho práva k domu - 1/13 výpočtového základu, zvýšenie o 1/2 z 1/13 výpočtového základu - určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), v roku 2009 400,58 eur (s prihliadnutím na zmenu výpočtového základu), v roku 2010 do 31.05.2010 vo výške 403,58 eur (s prihliadnutím na to, že od 01.06.2010 sa zmenilo ust. § 13 ods. 3 vyhlášky), v roku 2010 od 01.06.2010 vo výške 394,33 eur a v roku 2011 vo výške 396,34 eur. Na základe toho vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 2 úkony právnej služby po 196,65 eur (27.07.2008 vypracovanie odvolania voči predbežného opatreniu a dňa 14.08.2008 vypracovanie návrhu na prerušenie konania), 4 úkony právnej služby po 400,58 eur (účasť na pojednávaní dňa 05.05.2009, 11.06.2009, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 17.06.2009, vypracovanie odvolania proti rozsudku dňa 28.07.2009), 2 úkony právnej služby po 396,34 eur (účasť na pojednávaní dňa 15.03.2011 a vypracovanie odvolania proti doplňujúcemu rozsudku), 2 x režijný paušál po 6,31 eur, 4 režijný paušál po 6,95 eur, 2 x režijný paušál po 7,41 eur, ako aj DPH vypočítaná z odmeny a náhrad za právne zastúpenie žalovanej JUDr. Romanom Cibulkom v sume 1.622,56 eur, z toho DPH 308,29 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalobcovi uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania do rúk jej advokáta (a to aj čo sa týka trov právneho zastúpenia v súvislosti s predchádzajúcim zastúpením žalovanej JUDr. Lýdiou Ráckovou). Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.