Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/175/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106231187 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106231187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľov: 1. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, V., 2. A. K., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, V., zastúpená navrhovateľom v 1. rade proti odporkyni: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. P. XX, V., zast. JUDr. Luciou Zvolenskou, advokátkou, Radlinského 1, Trnava, o zaplatenie 1.783,17 eur ( 53.720,- Sk ) s príslušenstvom, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6. apríla 2011, č.k. 37C/65/2007-170, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 596 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni priznal náhradu trov konania, a to vo výške 264,88 eur titulom trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovatelia sa domáhali určenia povinnosti odporkyni zaplatiť im sumu 53.720 Sk, keď uviedli, že dňa 3.10.2006 spôsobila odporkyňa dopravnú nehodu, čím poškodila motorové vozidlo Renault Megane, ktoré riadil v čase nehody navrhovateľ v 1. rade. Odporkyňa uznala spôsobenú škodu a zaviazala sa zaplatiť za opravu vozidla. Motorové vozidlo bolo v servise od 10.10.2006 do 27.10.2006, za opravu navrhovatelia zaplatili 32.500 Sk, 600 Sk za nákup poškodeného podblatníka, dverovej lišty, za prenájom motorového vozidla za čas, keď vozidlo bolo v servise zaplatili sumu 14.450 Sk ( 17 dní prenájmu po 850 Sk) a žiadajú tiež ušlý zárobok vo výške 6.170 Sk za 14 pracovných dní počas opravy vozidla, za ktoré sa navrhovateľ v 1. rade nemohol dostať do zamestnania. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, vozidlo bolo opravené v servise ROUTE 66, Trnava, navrhovatelia si spolu s opravou poškodeného podblatníka a dverovej lišty v hodnote 14.450 Sk dali opraviť aj ďalšie veci, ktoré nesúviseli s dopravnou nehodou. Suma, ktorá vznikla navrhovateľom z titulu náhrady škody je vo výške 14.500 Sk a táto bola odporkyňou uhradená. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 488, 489, § 494, 420 ods. 1, 442 ods. 1 a 3, § 443, § 143 a 144 OZ, poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to R 55/1971, R 13/1985, R 25/1990, R 42/1964, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov K. K., J. J., znaleckým posudkom Ing. A. H. č. 36/2010, obsahom listinných dôkazov a zistil, že návrh bol podaný v časti dôvodne, keď samotný návrh pozostával z troch v podstate samostatných zložiek, a to z náhrady škody, spôsobenej dopravnou nehodou na motorovom vozidle Renault Megane vo výške 33.100 Sk, t.j. 1.098,72 eur + 209,13 eur, 2. z náhrady za zaplatené nájomné na motorové vozidlo za 17 dní, po ktoré bolo v oprave vo výške 14.450 Sk, t.j. 479,65 eur a z ušlého zisku navrhovateľa v 1. rade za 17 dní po dobu trvania opravy vozidla vo výške 6.170 Sk, t.j. 204,81 eur. V časti o náhradu za škodu, spôsobenú dopravnou nehodou považoval súd návrh za principiálne opodstatnený, nestotožnil sa však s požadovanou výškou náhrady škody, ktorá bola vyčíslená pôvodne sumou 32.500 Sk náklady opravy + 600 Sk nákup súčiastok a následne bola zvýšená o 209,19 eur za ďalšie nešpecifikované náklady opravy. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia si dali v autoservise opraviť aj iné časti vozidla ako tie, ktoré boli poškodené v súvislosti s dopravnou nehodou, spôsobenou odporkyňou. Znalec ustálil, že skutočná výška škody na motorovom vozidle navrhovateľov predstavuje sumu 596 eur. Keďže k vykonanému znaleckému dokazovaniu a k záverom znalca účastníci konania nevzniesli žiadne vážnejšie pripomienky, ktoré by záver znalca spochybnili, súd za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, spôsobenou odporkyňou považovali sumu 596 eur. Odporkyňa síce tvrdila, že cestou svojich príbuzných zaplatila za opravu čiastku vo výške cca 14 - 15 tis. Sk, toto svoje tvrdenie však nevedela relevantným spôsobom počas celého konania preukázať, preto súd uložil odporkyni zaplatiť čiastku vo výške 596 eur navrhovateľom a vo zvyšku v tejto časti návrh zamietol. V časti o náhradu na zaplatenie nájomného za motorové vozidlo za 17 dní, po ktoré bolo v oprave návrhu nebolo možné vyhovieť vôbec. Bolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade uzavrel s navrhovateľkou v 2. rade dňa 5.9.2006 zmluvu o zapožičaní a vrátení motorového vozidla na sumu celkom 100.000 Sk (850 Sk denne), navrhovateľ v 1. rade bezpečne nepreukázal skutočné zaplatenie tejto sumy navrhovateľke v 2. rade. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd návrh v tejto časti zamietol bolo zistenie, že medzi navrhovateľmi nebolo zrušené BSM. Peniaze, ktoré vyplatil z titulu nájmu motorového vozidla navrhovateľ v 1. rade navrhovateľke v 2. rade teda neopustili sféru jedného spoločného BSM navrhovateľov, preto nemohlo prísť k žiadnej ujme. V časti o náhradu na zaplatenie ušlého zisku nebolo možné návrhu vyhovieť, oprava poškodenia, spôsobeného pri dopravnej nehode by trvala 3 dni a iba za túto dobu by bolo možné uvažovať o priznaní ušlého zisku. Súd však ušlý zisk nepriznal vôbec, lebo autoservis ROUTE 66, v ktorom bolo motorové vozidlo opravované, zabezpečoval pre svojich zákazníkov službu bezplatné zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy, ktorú však navrhovateľ v 1. rade nevyužil. Výška ušlého zisku nebola relevantným spôsobom špecifikovaná, nebol uvedený spôsob výpočtu ušlého zisku, neboli doložené žiadne doklady o vzniku a výške ušlého zisku. Navrhovatelia v podaní, došlom súdu dňa 8.9.2010, 29.10.2010 a 16.3.2011 žiadali úrok z omeškania od doby spôsobenia škody do jej uhradenia za každý deň podľa kurzu NBS, resp. žiadali aj s navýšením o úrok NBS za každý aj začatý deň až do celkového vyplatenia. Vzhľadom k nekonkrétnosti, nejasnosti a nevykonateľnosti tohto návrhu, keď chýba výška úroku z omeškania, suma, z ktorej sa má platiť, dátum od ktorého sa má platiť sa ním súd ďalej nezaoberal. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že určil pomer úspešnosti navrhovateľov v časti 29,92 %, úspešnej odporkyni súd teda priznal náhradu trov konania po zohľadnení jej prevažného úspechu a čiastočného úspechu navrhovateľov v podiele 40,16 %. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie všetci účastníci. Odporkyňa podala odvolanie proti vyhovujúcej časti, uviedla, že odporkyňa dostatočným spôsobom preukázala svoje tvrdenia, ktoré boli podložené svedeckými výpoveďami, a to svedkom J. J. a svedkom K. K., ktorí boli prítomní priamo, či už pri realizovaní opravy v osobnom kontakte s účastníkmi konania alebo pri vyplatení peňazí za predmetnú opravu. Svedok J. J. potvrdil, že prostredníctvom svedka K. K. odporkyňa zaplatila za opravu motorového vozidla, pričom táto oprava priamo súvisela s poškodeniami, vzniknutými pri dopravnej nehode. Obaja svedkovia potvrdili, že cestou svojich príbuzných, konkrétne K. K. zaplatila za opravu čiastku cca 15.000 Sk. Vzhľadom k tomu, že autoservis, ktorý realizoval opravu však nevykonáva podnikateľskú činnosť, prvostupňový súd mal brať v úvahu pri svojom rozhodovaní svedecké výpovede, potvrdzujúce tvrdenia odporkyne. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov konania prvostupňového i odvolacieho odporkyni. Navrhovatelia podali v zákonom určenej lehote odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku. Uviedli, že vymyslený svedok J. sa nepamätal na nič v rámci prác ani firmy ale na uvedené vozidlo, a čo sa opravovalo sa pamätal. Je zaujímavé, že vedel, že sa požičiava alebo je dané firmou servis ROUTE 66 Trnava ako náhrada za opravované vozidlo náhradné vozidlo, pokiaľ sa neopraví vozidlo, dané do opravy, kde zavádzajúco tvrdí, že vozidlo im bolo ponúkané, ale ho nevyužili a vraj to bolo zadarmo. Nikde na svete ani na Slovensku neexistuje servis, ktorý by dal zadarmo náhradné vozidlo pri oprave auta do doby, pokiaľ sa neopraví poškodené či búrané vozidlo. Všade sú poplatky, takisto im bolo ponúkané náhradné vozidlo s tým, že za prenájom mali za každý deň uhradiť okolo 800 Sk. V celom jednaní sa uvádza dĺžka opravy, ktorú navrhovateľ nemohol ovplyvniť, nakoľko opravárenské práce boli dohodnuté zo strany odporkyne na základe známych, ktorí pracovali v servise. Pri tvrdení odporkyne, že na vozidle bola robená práca naviac čo mal podvodne a bez dokladov potvrdiť p. J., ktorý v servise pracoval, kde dokonca uviedol predné dvere, čo je nezmysel, nakoľko nič také sa nepotvrdilo ani neboli doložené dôkazy. V rozsudku sa ďalej uvádzajú zavádzajúce informácie, týkajúce sa straty a ušlého zisku, kde zdokladoval navrhovateľ v 1. rade prenajímaciu zmluvu, kde prišiel o financie na základe predčasného ukončenia prenájmu vozidla. Bolo doložené aj daňové priznanie za vykonávanú živnosť, kde uvedené vozidlo slúžilo k výkonu živnostenských prác s tým, že súd neprevzal tlačivá, kde poukazoval na to, že je zdravotnej ťažko postihnutý invalid s preukazom ZŤP, nakoľko mal určenú rakovinu kože a srdcové problémy, ktoré súd ignoroval, preto dokladal lekárske potvrdenie, že sa nemôže prepravovať bez motorového vozidla. Musel ukončiť živnosť zo zdravotných dôvodov, preto doručil daňové priznanie za pol roka, sudca doklady nechcel prevziať, ktoré mu ponúkal, čo bol preukaz ZŤP, ako aj ukončenie živnosti ku dňu 25.10.2006. Chce uviesť, že prenájom auta od manželky v rámci živnosti pokiaľ je živnostníčkou aj manželka aj on nemá nič spoločné s manželstvom, on si vozidlo zapožičal od živnostníka. Navrhol zmeniť v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu žalovanú istinu. Odvolanie odporcu bolo na súd podané dňa 29.4.2011. Po uplynutí odvolacej lehoty prípisom zo dňa 12.5.2011 navrhovateľ v 1. rade oznámil, že dokladá výšku úrokovej sadzby, ktoré úroky žiada uhradiť odporkyňou na základe omeškania platby, a to odo dňa spôsobenia škody do dňa uhradenia vo výške 6 %. Navrhovateľ v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odvolanie odporkyne je podvodné a špekulatívne s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu, kde dokonca súdny odhadca potvrdil, že odporkyňou vybavená práca je nepriamo podvodné obohatenie či už odporkyne alebo servisu. Odporkyňa použila všetkých možných svedkov z rodiny a ich známych s tým, aby ako tak zabezpečila zavádzajúce svedectvo, na ktoré sa zmohli skoro po štyroch rokoch. Upozornil súd, že on si vozidlo požičiaval od živnostníka, čo zdokladoval, nemá to nič spoločné s manželstvom, nakoľko sa nejde rozvádzať a dane musí platiť každý, manželstvo nemá nič spoločné s daňami. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby - účastníci konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto vo veci verejne vyhlásil rozsudok. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/65/2007 je určenie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.783,17 eur (53.720,- Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody, spôsobenej odporkyňou na motorovom vozidle navrhovateľov. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľov čiastočne vyhovené a odporkyni bolo určená povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 596 eur a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 596 eur. Odvolací súd mal za to, že správne súd prvého stupňa pri určení tejto výšky vychádzal zo záverov znaleckého posudku, keď znalec jednoznačne uviedol, že oprava pravých zadných dverí vozidla mala priamu súvislosť s poškodením motorového vozidla pri nehode, vykonanie ďalších opráv na vozidle je z technického hľadiska znalcom nepreskúmateľné. Vzhľadom na stav predložených dokladov znalec nevedel určiť hodnotu opráv, vykonaných na vozidle v priamej súvislosti s poškodením motorového vozidla pri dopravnej nehode, avšak uviedol, že na základe konzultácie v autorizovanom servise vozidiel Renault doba opravy vozidla trvá cca 3 dni, pričom sa jedná o obvyklú dobu opravy častí v súvislosti s poškodením motorového vozidla Renault Megane pri dopravnej nehode s tým, že analýzou spisového materiálu znalec dospel k názoru, že skutočná výška škody na vozidle Renault Megane ku dňu 3.10.2006 bola 596 eur. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia si dali v autoservise opraviť aj iné časti vozidla ako tie, ktoré boli poškodené v súvislosti s dopravnou nehodou, spôsobenou odporkyňou, a to napr. brzdy, nárazník, predné dvere na opačnej strane vozidla, dali si vymeniť olej. Vzhľadom k tomu, že autoservis už nevykonáva podnikateľskú činnosť, nie je možné uvedené zabezpečiť dokumentáciou, vzťahujúcou sa na konkrétnu opravu motorového vozidla, preto správne súd ustálil skutočnú výšku škody v súlade so znaleckým posudkom. Pokiaľ sa týka zamietnutia návrhu, a to v časti príslušenstva, teda úrokov z omeškania v časti ušlého zisku a v časti nájmu za požičanie motorového vozidla pre navrhovateľa v 1. rade od navrhovateľky v 2. rade odvolací súd tu považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Úroky z omeškania si navrhovateľ riadne neuplatnil napriek tomu, že návrh opakovane menil. Správne súd skonštatoval, že tak ako bol úrok z omeškania zažalovaný, bol nevykonateľný, nejasný, neurčitý. V odvolacom konaní súd nemohol zhojiť tento nedostatok, je pravdou, že navrhovateľ v 1. rade oznámil, akú výšku úroku požaduje, avšak toto urobil až po uplynutí odvolacej lehoty, takže jeho návrhom sa odvolací súd nemohol meritórne ohľadne výšky úrokov z omeškania zaoberať. Pokiaľ sa týka nájmu za predmetné motorové vozidlo, odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil aj právne vyargumentoval, z akých dôvodov bol návrh zamietnutý. To isté platí aj o výške ušlého zisku za 17 dní, po ktoré bolo motorové vozidlo v oprave, kde správne súd prvého stupňa poukázal na to, že nebol dostatočne vydokladovaný vznik ušlého zisku, jeho výška, takisto skutočnosť, že navrhovateľ si mohol zaobstarať vozidlo aj iným spôsobom a takisto skutočnosť, že podľa vyjadrenia znalca oprava vozidla, súvisiaca s poškodením vozidla pri dopravnej nehode obvykle by mala trvať tri dni a nie 17 dní. Z týchto dôvodov teda správne súd prvého stupňa návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol. O práve na náhradu trov prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď aplikoval pomer úspešnosti účastníkov v konaní a v súlade s ním priznal odporkyni pomernú časť náhrady trov konania. Pokiaľ sa týka odvolania odporkyne, tak súd prvého stupňa správne považoval za nepreukázanú skutočnosť úhrady sumy 14 - 15.000 Sk za vykonanú opravu. Svedeckú výpoveď svedka J. a K. K. odvolací súd nepovažoval za dostatočnú, jasnú, zrozumiteľnú, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že za predmetnú opravu vozidla, súvisiacu s poškodením pri dopravnej nehode bolo odporkyňou zaplatené. Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou dostatočne vyporiadal, odporkyňa vo svojom odvolaní ohľadne úhrady sumy 14. - 15.000 Sk neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, preto aj v tejto časti odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaniami účastníkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď v odvolacom konaní nebol úspešný ani jeden z účastníkov. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.