Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107214375 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107214375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Telovýchovná jednota ŠTART Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Jiráskova 25, IČO: 00 654 698, zastúpený advokátkou JUDr. Tatiana Timoranská, proti odporcovi: Mestský športový klub Hlohovec, Zábranie 204/68, Hlohovec, IČO: 36 085 880, zastúpený Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Trnava, Ferka Urbánka 2, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4C/7/2010-72 zo dňa 8. decembra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 226,-eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám advokátskej kancelárie do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5.000,- eur s príslušenstvom titulom výchovného za prestup hráča a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.124,02 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 51, § 489 Občianskeho zákonníka a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého Prestupového poriadku SZH, ktorý platil v rozhodnom období prestupu hráča C. R. z klubu navrhovateľa do klubu odporcu, konkrétne z článku IV., bod 2 písm. a/ - g/ jednoznačne vyplýva, respektíve je jednoznačne upravený spôsob a postup v prípade prestupu hráča, t.j. predmetný hráč musí vyplniť tlačivo ,, Ohlásenie prestupu“, zaslať ho doporučenou poštou materskému klubu, ktorý je povinný ho vyplniť jedným zo spôsobov, upravených v tomto ustanovení a takto vyplnené tlačivo zaslať najneskôr do siedmich dní od jeho prevzatia späť hráčovi, alebo jeho zástupcovi. Z podaného návrhu, ako i ďalších listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ dodržal postup, keď na tlačive uviedol, že súhlasí s prestupom, t.j. tlačivo vyplnil v zmysle článku IV., bod 2 písm. a/. Inak povedané, nedodržal predpísaný postup na uplatnenie výchovného, upravený v článku IV. bod 2 písm. c/ Prestupového poriadku. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené stanovisko SZH zo dňa 03.07.2006 ohľadom Prestupového poriadku vyplýva z neho iba skutočnosť, že 12-mesačná lehota, počas ktorej sa pri prestupe posudzuje hráč ako zmluvný hráč a na základe toho sa vzťahuje povinnosť nového klubu vyplatiť výchovné, sa posudzuje iba vo vzťahu k dovŕšeniu 23 rokov, t.j. vysvetľuje v podstate iba spôsob a kritériá posudzovania vzhľadom na hráčom dovŕšený vek, t.j. neuvádza sa tu iný špeciálny spôsob ako má byť výchovné uplatnené okrem toho, ako je upravené v článku IV. bod 2 písm. c/ Prestupového poriadku. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, ktorý okrem iného uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu MK SZH, že Prestupový poriadok u hráčov do 23 rokov automaticky, resp. vždy ukladá povinnosť zaplatenia výchovného, nakoľko takejto interpretácii logicky nezodpovedá ani ustanovenie článku XI. bod 2 Prestupového poriadku, kde je jednoznačne uvedené, že výchovné je možné žiadať u zmluvných hráčov do 23 rokov len do 12 mesiacov, pričom spôsob tohto uplatnenia je jednoznačne upravený v článku IV. bod 2 písm. c/ Prestupového poriadku. Uvedenému tak korešponduje aj rozhodnutie Matričnej komisie SZH, ktorá po obdŕžaní vyplneného tlačiva Ohlásenia prestupu a v súlade s jeho obsahom prestup schválila bez nároku na výchovné. Pokiaľ teda navrhovateľ nedodržal spôsob, upravujúci uplatnenie výchovného, vyplnil tlačivo spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniam prestupového poriadku pri súhlase s prestupom bez požiadavky výchovného a príslušný orgán SZH tento prestup následne schválil, právo navrhovateľa na výchovné tým podľa názoru súdu zaniklo, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd nevykonal ďalšie dôkazy, spočívajúce vo vypočutí svedkov, či žiadosti o výklad ustanovení Prestupového poriadku zo strany SZH, ktoré dôkazy uviedli účastníci vo svojich vyjadreniach, pričom ich použitie zároveň ponechali na úvahu súdu, nakoľko súd mal za to, že vykonaným dokazovaním bol skutkový stav dostatočne preukázaný. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 a odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v celej výške 1.124,02 eur, ktorá náhrada pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 335,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 789,02 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za tri úkony právnej pomoci po 180,93 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu, zastúpenie na pojednávaní dňa 01.12.2010), 1 úkonu právnej pomoci vo výške 45,23 eur za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 08.12.2010, štyrikrát režijný paušál po 7,21 eur, náhrada za stratu času dňa 01.12.2010 cestou na pojednávanie z Trnavy do Piešťan a späť, t.j. 2 pol hodiny x 12,02 eur, náhrada cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 01.12.2010 Trnava - Piešťany a späť vo výške 26,35 eur (90 km, priemerná spotreba 5,4 l/100 km, cena PHM 1,31 eur/l, paušálna náhrada 0,18 eur/km + 19 % DPH). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa bude v celom rozsahu vyhovené. S rozsudkom súdu prvého stupňa navrhovateľ nesúhlasil z dôvodu, že súd nesprávne vec posúdil po právnej stránke. V odvolaní ďalej uviedol, že ako vyplýva z podaného návrhu, tak aj z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 21.11.2010 navrhovateľ nemal žiaden dôvod ukrátiť sa o plnenie, na ktoré mu vznikol nárok v súlade s Prestupovým poriadkom SZH a formálny omyl na prestupovom lístku odstránil dodatočnou informáciou, adresovanou SZH o tom, že došlo nedopatrením k omylu a že si výchovné za prestup tohto hráča uplatňuje. Navrhovateľ sa žiadnym relevantným spôsobom, jednoznačne preukazujúcim jeho vôľu, svojho nároku nevzdal a za vzdanie sa nároku nemožno považovať ani informáciu na prestupovom lístku. Navrhovateľ sa teda domnieva, že nebol na mieste vo vzťahu s inými dôležitými skutočnosťami prihliadať na informáciu na prestupovom lístku do takej miery, aby táto bola dôvodom pre zamietnutie návrhu, keď inak z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že návrh navrhovateľa by bol dôvodný, resp. že nárok je daný. Na základe týchto skutočností je navrhovateľ toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil celý proces prestupu hráča a z jednotlivých úkonov navrhovateľa, ktoré s týmto prestupom súvisia, vyvodil nesprávny právny záver. Navrhovateľ je toho názoru, že povinnosť zaplatiť výchovné je dané bez ohľadu na prejav navrhovateľa a nesprávne si vyložil ustanovenie článku XI. bod 2 Prestupového poriadku, kde akceptoval slovné spojenie ,,výchovné je možné žiadať,“ avšak v tomto ustanovení bolo potrebné dôraz klásť nie na toto slovné spojenie, ale na dobu 12 mesiacov. Týmto ustanovením sa nechcelo povedať, že výchovné je možné žiadať, ale nemusí sa žiadať, toto ustanovenie je o tom, že je ho možné žiadať len do 12 mesiacov. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril právny zástupca odporcu, v ktorom uviedol, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Uviedol, že navrhovateľ v rámci procesu prestupu hráča C. R. prejavil vôľu, aby sa tento prestup realizoval bez vzniku nároku na výchovné, pretože navrhovateľ v prípade, ak žiadal a podmieňoval súhlas s prestupom C. R., nedodržal procesný postup v zmysle článku IV. bod 2 písm. c/ Prestupového poriadku SZH, nevyhnutný pre vznik nároku na výchovné, a to v podobe jeho uplatnenia na prestupovom formulári ako podmienky jeho vzniku. Na základe uvedeného ani nemohlo dôjsť k vzdaniu sa nároku na výchovné, ako uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní, keďže uvedený nárok mu ani nevznikol z dôvodu jeho riadneho neuplatnenia si zo strany navrhovateľa. Skutočnosť, že výchovné nie je obligatórny nárok, ale vzniká až okamihom jeho uplatnenia, vyplýva jednak z dikcie článku XI. bod 2 Prestupového poriadku, ako aj zo skutočnosti, že článok IV. bod 2 Prestupového poriadku uvádza ako alternatívy ,,s prestupom súhlasíme“, alebo ,,s prestupom súhlasíme za výchovné“. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výchovné vzniká až jeho uplatnením spôsobom uvedeným v Prestupovom poriadku. To znamená na prestupovom formulári, alebo na základe dohody, uzavretej medzi dotknutými športovými klubmi (článok II. bod 5, veta prvá Prestupového poriadku). Zo žiadnych ustanovení Prestupového poriadku nevyplýva možnosť vzniku nároku na výchovné aj na základe dodatočného jednostranného prehlásenia materského klubu hráča. Na základe systematického a logického výkladu článku XI. bod 2 Prestupového poriadku možno konštatovať, že dané ustanovenie Prestupového poriadku v spojení s článkom I. bod 8 Prestupového poriadku, ktorý výslovne odkazuje na článok XI. bod 2 Prestupového poriadku neupravuje lehotu, dokedy si možno uplatniť výchovné, ale uvádza, za akého hráča možno žiadať výchovné. Ak by si materský klub mohol uplatňovať výchovné do 12 mesiacov od zániku hráčskej zmluvy tak, ako to tvrdí navrhovateľ, požiadavka prestupového poriadku, ktoré ukladá materskému klubu vo formulári ,,ohlásenie prestupu“ uviesť alternatívne ,,s prestupom súhlasíme“, alebo ,,s prestupom súhlasíme za výchovné“, by nemala žiadny logický význam, nakoľko materský klub by kedykoľvek v lehote 12 mesiacov od zániku jeho zmluvy s hráčom, o ktorého prestup ide, mohlo požiadať o výchovné. Skutočnosť, že prestup hráča C. R. sa uskutočnil v súlade s Prestupovým poriadkom a zaužívanou praxou bez toho, že by žalovaný mal ešte nevyporiadané záväzky voči navrhovateľovi, potvrdzuje aj potvrdenie a registrácia prestupu uvedeného hráča Slovenským zväzom hádzanej. V opačnom prípade by prestup hráča Slovenský zväz hádzanej zamietol v zmysle článku V. bod 3 Prestupového poriadku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/7/2010 bolo zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom titulom výchovného za prestup hráča s poukazom na článok XI. bod 2 Prestupového poriadku Slovenského zväzu hádzanej. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.000,-eur s príslušenstvom zamietnutý a navrhovateľovi bolo uložené zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.124,02 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O. s. p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom nepomenovanej zmluvy uzavretej v zmysle ust.§ 51 Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto nepomenovanej zmluvy bola dohoda zmluvných strán (účastníkov konania) o prestupe hráča C. R. - z klubu navrhovateľa do klubu odporcu a to bez vyplatenia výchovného, ktorá dohoda podliehala schváleniu Slovenského zväzu hádzanej, so sídlom Bratislava, Junácka 6, IČO : 307 74 772 a teda musela byť uzavretá v súlade s Prestupovým poriadkom Slovenského zväzu hádzanej schváleným Správnou radou slovenského zväzu hádzanej. Matričná komisia Slovenského zväzu hádzanej dňa 16.8.2006 súhlasila s prestupom hráča C. R. za dohodnutých zmluvných podmienok účastníkov konania t.j. bez vyplatenia výchovného a to aj napriek avizovanej požiadavke navrhovateľa zo dňa 7.8.2006 o zaplatenie výchovného. Aj odvolací súd je toho názoru, že keby bol odporca povinný toto výchovné navrhovateľovi zaplatiť v zmysle Prestupového poriadku bez ohľadu na uzavretú dohodu účastníkov, v zmysle čl. V. bod 5 by bol prestup hráča zamietnutý a to s poukazom na čl. VI. bod 6 tohto poriadku. Taktiež odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade ak by navrhovateľ mohol žiadať výchovné v zmysle čl. XI. bod 3 Prestupového poriadku do 12 mesiacov po skončení poslednej zmluvy s materským klubom, bez ohľadu nato ako boli dohodnuté zmluvné podmienky pri prestupe hráča boli by ustanovenia v čl. IV. bod 2 písm. a/, b/, c/, nadbytočné a nemali by teda žiadne opodstatnenie. Výchovné v tomto prípade nie je nárokom obligatórnym, ale vzniká až okamihom jeho uplatnenia, čo vyplýva jednak z dikcie článku XI. bod 2 Prestupového poriadku, ako aj zo skutočnosti, že článok IV. bod 2 Prestupového poriadku uvádza ako alternatívy ,,s prestupom súhlasíme“, alebo ,,s prestupom súhlasíme za výchovné“. Odvolací súd je toho názoru, že práve navrhovateľovým výberom alternatívnej možnosti v zmysle čl. IV. bod 2 písm. c/ Prestupového poriadku došlo z jeho strany k prejavu vôle uzavrieť dohodu ohľadne prestupu hráča do klubu odporcu bez vyplatenia výchovného a preto nie je možné tieto dohodnuté podmienky po schválenom prestupe meniť následne s poukazom na čl. XI. bod 2 Prestupového poriadku, pretože tento článok len uvádza, aký hráč sa považuje za zmluvného hráča. V danom prípade sa za zmluvného hráča považuje aj hráč, ktorý zmluvný vzťah s materským klubom ukončil pred dovŕšením 23 rokov a v prípade ak sa u takéhoto hráča realizuje jeho prestup do iného klubu má právo žiadať pôvodný materský klub pri prestupe výchovné v zmysle čl. IV. bod 2 písm. c) Prestupového poriadku a teda nejde o nárok na ktorý by mal navrhovateľ právo bez ohľadu na dohodnuté podmienky pri prestupe a to v lehote do 12 mesiacov od ukončenia zmluvného vzťahu s materským klubom. Uvedené potvrdil aj samotný navrhovateľ svojim konaním, ktorý po dohodnutí zmluvných podmienok pri prestupe hráča a to ,, bez vyplatenia výchovného“, následne zaslal faxom Slovenskému zväzu hádzanej požiadavku o jeho vyplatenie, s odôvodnením omylu ( zo strany Slovenského zväzu hádzanej nebola požiadavka akceptovaná ), čo by ale navrhovateľ neurobil ak by si bol vedomý, že má nárok na predmetné výchovné aj bez ohľadu nato za akých podmienok bol prestup hráča dohodnutý. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol i o náhrade trov konania a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva titulom náhrady trov právneho zastúpenia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 226,- eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 180,93 eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 1x krát režijný paušál vo výške 7,41 eur + 20 % DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 37,67 eur (§ 18 ods.3 vyhl. cit. vyhlášky). Priznanú náhradu trov konania, odvolací súd uložil navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátskej kancelárii odporcu . Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.