Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107214668 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107214668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Petra Príbelská, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov - matky: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., E. XX a otca: O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - M., T. C. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7.12.2011 č.k. 19P/24/2011-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie návrhu n e p r i p ú š ť a . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného otca voči maloletej O., ktorého zvýšenia sa domáhala v sume 70,- Eur, tak že otcovi uložil povinnosť s účinnosťou od 1.10.2011 prispievať na výživu maloletej O. sumou 35,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 7.12.2011 vo výške 10,- Eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok I.). Nasledujúcim výrokom II. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Vo výroku III. vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C/149/2008-45 zo dňa 18.2.2009 v časti výživného na maloletú O.. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od ostatnej zmeny výživného pred takmer tromi rokmi došlo k podstatným zmenám pomerov na strane každého z účastníkov. Maloletá od septembra 2010 začala navštevovať strednú školu, čím sa zvýšili jej výdavky, naďalej navštevuje hudobnú školu. U matky došlo k zmene pomerov tým, že prišla o prácu, keď jej pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, v súčasnosti pracuje na základe dohody s mesačným príjmom 24,30 Eur a okrem toho si privyrába upratovaním, z čoho má príjem 30,- Eur týždenne. Súd skonštatoval, že u matky sa znížil príjem o 158,- Eur mesačne. Prvostupňový súd skonštatoval zmenu pomerov tiež na strane otca, keď v čase predchádzajúcej úpravy bol nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky a v súčasnosti od 1.8.2011 poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 118,30 Eur. Súd berúc do úvahy vyššie uvedené zmeny pomerov i vývoj životných nákladov, vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer tri roky, zvýšil vyživovaciu povinnosť o 5,- Eur s tým, že takto určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, keď odôvodnené potreby maloletej O. sú ohraničené zárobkovými možnosťami povinného otca, ktorého jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi. Keďže výživné bolo zvýšené spätne od 1.10.2011, otcovi vznikol nedoplatok na výživnom od 1.10.2011 do 7.12.2011 vo výške 10,- Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Zároveň s poukazom na § 78 ods. 1 O.s.p. zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletej, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne. Argumentoval tým, že nemá finančné prostriedky na to, aby platil vyššie výživné, o čom súd informoval, pričom súd jeho situáciu neprehodnotil. Žije pod hranicou životného minima z dávky v hmotnej núdzi a prežíva iba vďaka priateľom. Uznáva, že sa dcére zvýšili výdavky, jemu však nevychádza na stravu a základné potreby. Zvýšenie výživného je pre neho likvidačné. Poukázal na to, že na pojednávaní matka maloletej uviedla, že sa presťahovala, čím sa jej znížili náklady na bývanie o 230,- Eur, oproti situácii, keď podávala žiadosť o zvýšenie výživného, na účte má hotovosť z predaja bytu. Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že tak, ako sa ona musí postarať, aby s maloletou mali z čoho žiť, mal by sa postarať aj bývalý manžel, aby mohol prispieť na zvýšenie výdavkov pre svoju dcéru. Poprela vyjadrenie otca maloletej, že jej sa znížili náklady na bývanie o 230,- Eur, keďže sa to nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o prostriedky z predaja bytu, obom sa im dostali rovnaké peniaze. Ona ich investovala do kúpy obecného bytu a zakúpila aj nové zariadenie. Po zvážení a prehodnotení situácie sa napokon rozhodla pozastaviť zvýšenie výživného o 5,- Eur a to nie preto, že by bývalý manžel bol v takej zlej situácii ako opísal, ale preto, že ak suma 5,- Eur je pre neho privysoká, k tomu nemá už čo povedať. Ruší preto zvýšenie výživného o 5,- Eur na maloletú Patríciu. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na súdom prvého stupňa zistené pomery účastníkov a uzavrel, že príjem matky od poslednej úpravy výživného značne poklesol, pričom príjem otca vzrástol a zvýšili sa náklady na maloletú. Na výzvu odvolacieho súdu otec maloletej uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného. So späťvzatím návrhu ale nesúhlasil kolízny opatrovník, ktorý žiadal, aby odvolací súd v konaní pokračoval. Zdôraznil, že je potrebné zohľadniť, že otec dostal po predaji spoločného bytu polovicu sumy, teda 35.000,- Eur rovnako ako matka. V ostatnom sa pridržiavajú svojho predchádzajúceho vyjadrenia. V zmysle § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom na to, že hoci v danom prípade matka maloletej zobrala späť svoj návrh na zvýšenie výživného v čase, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale rozsudok v dôsledku odvolania podaného otcom nebol právoplatný, bolo dôvodným späťvzatie návrhu pripustiť, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky, že všetci ostatní účastníci so späťvzatím návrhu súhlasia. V danom prípade hoci otec maloletej so späťvzatím návrhu súhlasil, kolízny opatrovník ako zástupca maloletej v konaní vyslovil so späťvztím návrhu nesúhlas. V dôsledku toho odvolací súd nemohol postupovať v zmysle cit. § 208 veta tretia O.s.p., ale musel zvoliť postup podľa vety druhej. Pre nesúhlas kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu matkou, odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil a pokračoval v odvolacom konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zvýšenia výživného na maloletú, za situácie, keď prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa už len obmedzuje na odkaz na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím argumentom otca maloletej sa potom žiada dodať už len nasledovné: Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplýva, ako to odvolateľ tvrdil a matka poprela, že matke sa presťahovaním znížili náklady o 230,- Eur (mesačne). Pokiaľ odvolateľ argumentuje tým, že matka maloletej má na účte hotovosť z predaja bytu, je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že rovnakú hotovosť z predaja bytu po vyporiadaní BSM nadobudli obaja rodičia maloletej. Matka pritom tieto peniaze investovala do kúpy obecného bytu a jeho zariadenia, kde žije i s maloletou. Odhliadnuc od toho, predajom bytu nedošlo k zmene majetkových pomerov rodičov, keďže došlo iba k zmene skladby ich majetku (zámena nehnuteľnosti za peniaze) a nie o zmenu celkovej hodnoty majetku. Pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že došlo k podstatným zmenám pomerov a to na strane maloletej, keď náklady na ňu za čas od predchádzajúcej úpravy vzrástli, i na strane matky, keď jej príjem oproti predchádzajúcej úprave klesol o 158,- Eur, ale i na strane otca, keď naopak jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave vzrástol o dávku 118,30 Eur mesačne, keď v čase predchádzajúcej úpravy bol bez príjmu. Všetky tieto zmeny pomerov vo svojom súhrne odôvodňujú aspoň minimálne zvýšenie výživného na maloletú. Zvýšenie výživného súdom prvého stupňa o 5,- Eur pritom zabezpečí iba minimálne pokrytie zvýšených prídavkov na dieťa, pričom tento úbytok z príjmu otca nemôže ohroziť uspokojovanie jeho základných potrieb. Výživné na dieťa má pritom prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča, ktoré nemusí nevyhnutne vynaložiť. Súd určil výživné otca k maloletej O., ktorá je už stredoškoláčka v sume 35,- Eur mesačne. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že minimálne zákonnom stanovené výživné je aktuálne 26,- Eur mesačne, pričom toto minimálne výživné by musel platiť každý rodič, i ktorý by bol bez akéhokoľvek príjmu, čo nie je prípad otca maloletej. Súdom určené výživné pritom len o málo presahuje zákonné minimálne výživné. S poukazom na vyššie uvedené bolo dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu ako vo výroku vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.