Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/227/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107215210 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107215210.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: R. D., nar. XX.XX.XXXX, X. Z. XX, K., proti odporcovi: S. N., nar. XX.XX.XXXX, S. Z. XXX/XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 42, Trnava, o zaplatenie 3.809 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/62/2008 - 158 zo dňa 02. júna 2011 vo výroku o náhrade trov konania účastníkov, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania účastníkov r u š í a vec sa mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 155,39 eur, vo zvyšku návrh zamietol, o práve na náhradu trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a súd štátu nepriznal právo na náhradu trov konania titulom znalečného v sume 12,30 eur, ktorá bola vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa vo veci samej odôvodnil podľa § 451 ods. 1 O.z. a vecne tým, že mal preukázané, že za obdobie od 26.01.2006 do 30.04.2007 vzniklo odporcovi bezdôvodné obohatenie tak, ako bolo vypočítané podľa znaleckého posudku č. 223/2010 zo dňa 03.12.2010 v sume 155,39 eur, a to vo výške všeobecnej hodnoty nájmu vypočítanej znalcom, získaného užívaním nehnuteľnosti - parcely č. 157/2, k. ú. K. H. N., vo vlastníctve navrhovateľky bez právneho dôvodu, na ktorej je postavená stavba sklad uhlia vo vlastníctve odporcu a preto súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože nebolo preukázané užívanie ďalších parciel odporcom. O práve na náhradu trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľka aj odporca boli v konaní úspešní iba čiastočne, pričom výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Výrok o tom, že sa nepriznáva štátu náhrada trov konania titulom znalečného v sume 12,30 eur bol odôvodnený podľa § 148 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľka je oslobodená vo výške 90% a odporcovi súd vo zvyšku, podľa výsledku sporu, nepriznal právo na náhradu trov konania štátu. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania účastníkov podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a priznal odporcovi náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že navrhovateľka sa domáhala, aby jej odporca zaplatil dvojročnú náhradu za užívanie 2/3 jej pozemku, a to parc. č. 157/2 vo výmere 203 m2, parc. č. 157/27 vo výmere 26 m2 a parc. č. 157/27 vo výmere 456 m2, keď vychádzala z výšky náhrady za užívanie 1 m2 pozemku 250,- Sk a v konečnom dôsledku sa domáhala priznania sumy 114.750,- Sk / 3.809 eur. Súd prvého stupňa rozsudkom vyhovel v časti 155,39 eur, čo predstavuje časť 4,08%, vo zvyšku žalobu zamietol, teda v časti 95,92% a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania, o ktorej súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., považuje odporca za nesprávny. Pripomenul, že náhradu za predmetné užívanie navrhovateľke poskytol, ktorá ju však neprijala, avšak uznával právo navrhovateľky na náhradu za užívanie pozemku, a to parc. č. 157/2 vo výmere 203 m2 vo výške náhrady za užívanie 1 m2 á 20,- Sk ročne, vo vzťahu k jej spoluvlastníckemu podielu. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, akoby čiastočná úspešnosť strán bola rovnocenná, vyvážená, čo zjavne tomu tak nie je. Odporca sa považuje za úspešného v rozsahu 95,92%, teda bol neúspešný v nepatrnej časti, teda úspešný takmer celkom a zákon mu priznáva právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca takisto uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa mohlo závisieť aj od znaleckého posudku. Je však faktom, že navrhovateľku žiaden znalecký posudok nezaujímal, argumentovala mimo znaleckých posudkov. Domáha sa preto náhrady trov prvostupňového konania, ktoré aj v odvolaní vyčíslil, ako aj náhrady trov odvolacieho konania. Trovy prvostupňového konania predstavujú 1.185,50 eur a odvolacieho konania 68,82 eur. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že je nespravodlivé, aby si odporca uplatňoval trovy konania, pretože to bola ona, ktorá musela platiť advokáta za to, aby sa vec vyriešila. Poukázala na ďalšie finančné výdavky a vyhýbaniu sa platenia nájmu na svojich pozemkoch. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné pre vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C/62/2008 bol návrh, ktorým navrhovateľka sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 144.750,- Sk/3.809,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, návrhom zo dňa 28.05.2007. Predmetom odvolacieho konania bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa pri priznaní náhrady trov konania účastníkov. V predmetnej veci súd prvého stupňa už spomínaným rozsudkom rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 155,39 eur a vo zvyšku uplatneného nároku, t. j. sumy 3.653,61 eur, návrh zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., s odôvodnením, že navrhovateľka a odporca boli úspešní iba čiastočne, pričom výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho dôvodov. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia nestačí uviesť len právnu normu, ktorú na daný skutkový základ veci aplikoval, ale aj upotrebenie tejto nájdenej právnej normy na zistenú skutkovú podstatu, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné práve nedostatkom dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa je uvedená právna normy, avšak jej upotrebenie na daný výsledok sporu sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza, a preto súd prvého stupňa neuviedol dostatočné dôvody pre svoje rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania týmito spôsobmi: a) prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech (§ 142 ods. 1); b) náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2); c) môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti(§ 142 ods. 3), d) môže priznať plnú náhradu trov konania proti navrhovateľovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods.3); e) prizná odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi, aj keď odporca nemal úspech vo veci, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania (§ 143). Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci t.j. každý účastník je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania však nemá vplyv iba pomer úspech toho - ktorého účastníka voči druhému účastníkovi, ale aj ďalšie skutočnosti napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, alebo také správanie odporcu, ktorým nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Ak mal účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pomer rozdelenia zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Pri posudzovaní neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, je potrebné vychádzať z toho, že čo to je pomerne nepatrná časť, zákon nevymedzuje a doposiaľ k nemu nezaujala stanovisko ani súdny prax. Výklad tohto pojmu je ponechaný na úvahu súdu v každom prípade jednotlivo. Z uvedeného vyplýva pochybenie súdu predovšetkým v tom, že výrok rozhodnutia o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nekorešponduje so znením ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ktorý hovorí o tom, že v prípade čiastočného úspechu súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nedostatok dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa spočíva v tom, že ak súd vychádzal z čiastočného úspechu účastníkov, tento bližšie neuviedol pomerom a pokiaľ súd zohľadnil aj skutočnosť, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku, neuviedol úvahu akým spôsobom sa prejavila vo veci samej a pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (167 ods. 2 O.s.p.) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. So zreteľom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov a rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom, a zároveň dodržané právo účastníka na súdnu ochranu. Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.