Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107220155 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107220155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, zastúpený AK Mandzák a spol. s.r.o., Zámocká 5, Bratislava proti žalovanému: G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. T. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Cakovou, Rázusova 6, Trnava, o zaplatenie 2.263,40 eur o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5Cb 94/2008-159 zo dňa 14.2.2012 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,24 eur s 13 % úrokom z omeškania od 3.7.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 24,- eur ako náhradu súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.186,94 eur, všetko na účet JUDr. Viery Cakovej do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku odvolací súd návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,41 eur s 8 % úrokom z omeškania od 3.7.2006 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď vo zvyšku návrh zamietol a v konaní čiastočne neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 693,- eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.263,40 eur (68.187,20 Sk) s 13 % úrokom z omeškania s poukazom na to, že poskytol žalovanému právne služby v súvislosti s právami a nárokmi súvisiacimi so smrťou jeho príbuzného B. Z., keď žalovaný od spoločnosti Gnoli srl - Toro Assicurazioni prijal sumu 17.000,- eur, pričom odmieta žalobcovi uhradiť podielovú odmenu za poskytnutie právnych služieb a tvrdí, že mu nebola poskytnutá žiadna právna služba. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 7.12.2006 na dobu neurčitú Zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006, predmetom ktorej bola činnosť advokáta spočívajúca v poskytovaní právnych služieb klientovi v právnej veci zosnulého B. Z. a to najmä zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, zastupovanie klienta v styku s právnickými a fyzickými osobami prichádzajúcimi s klientom do právnych vzťahov, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín a právnych úkonov, príprava podkladov, spracúvanie právnych rozborov a analýz, správa majetku klienta a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Zmluvné strany sa dohodli na podielovej odmene vo výške 10 % bez DPH z hodnoty veci, resp. plnenia, na ktoré vznikne klientovi nárok, najmenej 2 %, ak hodnota veci bude nižšia ako 20.000,- eur alebo 20 % bez DPH, ak hodnota veci bude vyššia ako 20.000,- eur, s odkazom na § 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň si popri nároku na paušálnu odmenu v prospech žalobcu dohodli i náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 zistil, že jediným konateľom a spoločníkom žalobcu je JUDr. L. N., predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie právnych služieb. Žalovaný i v konaní vypočutý svedok B. Z. st. potvrdili, že žalovaný so žalobcom podpísal zmluvu bez akéhokoľvek pripomienkovania, ale na základe ponuky žalobcu ktorý tvrdil, že môže pre žalovaného vymôcť vyplatenie vyššieho odškodného ako 17.000 eur a namiesto rodiny Z., ktorá mala vycestovať do Talianska z dôvodu prevzatia finančnej hotovosti, túto službu vykoná. Žalovaný namietal, že predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb je nejasný, zo zmluvy ani nevyplýva, v čom mal žalobca žalovaného zastupovať a rovnako za neurčité označil i dojednanie odmeny za poskytovanie právnych služieb, pretože žalobca nepreukázal, aký podiel má na získaní sumy 17.000,- eur, pretože ešte pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb predložil svedok B. Z. st. pri stretnutí s JUDr. N. list, v ktorým mu bolo oznámené, že od Gnoli group srl - Toro Assicurazioni je mu priznaná čiastka 17.000,- eur a ktorá mu bola i vyplatená vo VÚB a.s. Bratislava - expozitúra Hlohovec. Konanie žalobcu označil za snahu využiť nevedomosť klienta a na jeho úkor sa obohatiť, pričom listy písané JUDr. N. neviedli k žiadnemu úspechu, žalovaný mu ako právnikovi dôveroval, z toho dôvodu i podpísal listiny a žiadal z toho dôvodu nárok ako nedôvodný, ktorý je i v rozpore s obchodným stykom zamietnuť. Žalobca tvrdil, že v predmetnej veci vykonal úkony spočívajúce v prevzatí a príprave veci, vykonal poradu s klientom, kontaktoval sa s D&D Servis písomnou formou, ďalší písomný kontakt vykonal na právneho zástupcu poisťovne so sídlom v Taliansku pána Z., písomne kontaktoval i poisťovňu Toro a telefonicky sa kontaktoval s pánom Q. z Veľvyslanectva SR v Ríme, vykonal minimálne jedno stretnutie so žalovaným a s členmi jeho rodiny. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvoril so žalovaným žalobca a to spoločnosť LEGAL CARTEL, s.r.o., plnú moc so žalovaný uzatvoril advokát JUDr. N., ktorú skutočnosť žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný nebol platcom DPH, preto mu DPH nemusel účtovať a tiež z dôvodu, že zákon o advokácii ešte nebol zjednotený a nebolo jasné, či má klienta zastupovať spoločnosť alebo len jej konateľ - advokát. Žalobca mal za to, že pri komunikácii so zahraničím je efektívnejšie komunikovať ako advokátska kancelária a nie spoločnosť s ručením obmedzeným a zotrval na tom, že úkony, za ktoré si uplatňuje odmenu v prospech žalovaného i vykonal. Žalovaný od zmluvy odstúpil z vlastnej vôle, a tým mu znemožnil v zastupovaní pokračovať. V priebehu konania žalobca požiadal súd, aby v prípade, ak by dospel k záveru, že mu neprislúcha nárok na podielovú odmenu, mu alternatívne priznal nárok na tarifnú odmenu. Súd prvého stupňa po vyhodnotení z konania vzídených skutočností a posúdení predložených dôkazov skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným bola zmluvou, z ktorej plnenia sa žalobca domáha, Dohodnutá podielová odmena závisela od neistej okolnosti a to vo vymožení čiastky nad sumu 17.000,- eur, ktorá bola v čase uzatvorenia zmluvy už žalovanému priznaná. Na základe týchto zistení a ich právnom posúdení súd uviedol, že výška zmluvne dohodnutej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, čo by bolo v prípade priznania podielovej odmeny zo sumy 17.000,- eur. Odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného zanikla tak možnosť žalobcu vymôcť sumu nad 17.000,- eur, a v takom prípade pri určení odmeny je potrebné vychádzať z ust. § 9 až § 11 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a použiť tak ustanovenia o tarifnej odmene, pri ktorej určení súd vychádzal zo sumy 17.000,- eur, s tým, že v čase uzatvorenia zmluvy bolo predmetom zmluvy konanie súvisiace so šekom vystavenom na sumu 17.000,- eur. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávajúca a poskytujúca právne služby prostredníctvom advokáta, ktorý vykonával advokáciu ako konateľ tejto spoločnosti vykonal pre žalovaného jeden úkon právnej pomoci a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 7.12.2006, za ktorý mu vznikol nárok na odmenu v sume 407,41 eur (10.150,- Sk, k tomu 164,- Sk režijný paušál pre rok 2006 a 19 % DPH), ku ktorej priznal úrok z omeškania vo výške 8 %, čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 20.8.2008. Súd v odôvodnení rozhodnutia citoval i ust. § 12 ods. 4, § 15 ods. 3,6 zák. č. 586/2003 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ktorými i v spojení s názormi Ústavného súdu SR sa právne vysporiadal s názormi žalobcu v súvislosti s otázkou poskytovania právnych služieb advokátom vykonávajúcim advokáciu samostatne a a poskytovaním právnych služieb advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, čím vysvetlil rozdiel v nárokoch za právne úkony vykonané JUDr. N., advokátom vykonávajúcim advokáciu samostatne a úkonmi JUDr. N. ako konateľa spoločnosti. Na základe zistených skutočností súd návrhu vyhovel iba do výšky 407,41 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzal do úvahy percentuálny pomer úspechu a neúspechu , podľa ktorého výpočtu bol žalovaný v konaní úspešný na 82,01 % a podľa neho priznal žalovanému voči žalobcovi i náhradu trov konania, ktoré v rozhodnutí podrobne vyčíslil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči zamietajúcej časti výroku a žalovaný voči časti, ktorou mu bola uložená povinnosť platiť. Žalobca v odvolaní proti zamietajúcej časti rozhodnutia a výroku o trovách konania s odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) - f) O.s.p. uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nie je riadne odôvodnené, čím došlo k odňatiu práva účastníkovi konať pred súdom. Žalobca poukazoval na to, že účastníci mali riadne uzatvorenú a platnú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej mal žalobca povinnosť vykonať pre žalovaného právne úkony, ktoré budú smerovať k úspechu s cieľom dosiahnuť vyššiu sumu odškodnenia ako 17.000,- eur a žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu. V konaní bolo preukázané, že okrem prevzatia a prípravy zastúpenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.12.2006, vykonal žalobca pre žalovaného aj ďalšie úkony právnej služby, a to vyhotovenie žiadosti o zaslanie dokumentov zo dňa 19.12.2006 a zo dňa 10.1.2007, podanie žiadosti a prehodnotenie výšky odškodnenia zo dňa 10.1.2007 a žiadosť o stanovisko zo dňa 12.3.2007, okrem toho sa uskutočnili minimálne dve osobné stretnutia účastníkov, ktoré skutočnosti žalobca preukázateľne súdu zdokladoval, čím boli splnené podmienky pre priznanie odmeny za uvedené úkony právnej služby. Súd prvého stupňa ale žalobcovi vôbec nepriznal podielovú odmenu a z uplatnenej tarifnej odmeny priznal iba odmenu vyčíslenú za jeden úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, hoci výslovne za preukázané označil i vykonanie ostatných úkony právnej služby. K otázke posúdenia plnomocenstva medzi žalobcom ako právnickou osobou a JUDr. L. N., vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže v čase uzatvorenia zmluvy platnej právnej úpravy nebolo možné, aby mohol vykonávať advokáciu i samostatne sa súd prvého stupňa stotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého nemuselo existovať žiadne plnomocenstvo medzi právnickou osobou a JUDr. Kačurom, ale v protiklade so svojim právnym záverom mu odmenu za tieto úkony nepriznal. Odvolateľ označil ako nesprávne takéto skutkové zistenie a nadväzujúci právny názor, podľa ktorého JUDr. L. N. nekonal za žalobcu a na jeho účet, pretože pri realizovaných právnych úkonoch nebola splnená podmienka profesijného označenia „advokát“. Odvolateľ opakovane zotrval na tvrdení, že hoci v čase poskytovania právnych služieb bola účinná právna úprava uvedená v ust. § 15 ods. 6 zák.č. 586/2003 Z.z., ktorá pripúšťala poskytovanie právnych služieb advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, tejto hmotno-právnej úprave sa príslušné procesné predpisy neprispôsobili a akceptovali výlučne zastúpenie v súdnom konaní len fyzickou osobou - advokátom a nie zastupovanie právnickou osobou, konajúcou prostredníctvom advokáta, a mnohé súdy advokátov - právnické osoby konajúce prostredníctvom konateľa zo zastupovania vylučovali. Keďže súdy neakceptovali zastúpenie účastníka právnickou osobou až judikatúra ustálila, že konateľ právnickej osoby môže byť v civilnom konaní zástupcom. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že JUDr. V. N. ako advokát takto formálne označený mohol poskytovať právne služby a nemožno len z takéto označenia uzavrieť, že tak konal ako fyzická osoba - advokát a nie ako konateľ právnickej osoby žalobcu, pričom je nesporné, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzatvorená so žalobcom ako právnickou osobou a nie s osobou fyzickou. Keďže vykonal žalobca právne služby v prospech žalovaného, ich existenciu preukázal i listinnými dôkazmi a výpoveďami v konaní vypočutého svedka má nárok na zaplatenie odmeny za úkony právnej služby minimálne vo výške, ktorú uplatnil a z ktorej časť súd zamietol. Na základe uvedeného tak žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj zvyšnú časť žalovanej istiny vo výške 1.855,99 eur s 13 % úrokom z omeškania od 3.7.2007, nakoľko sa žalovaný so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania. Rovnako v zákonom určenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť i žalovaný ktorý žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. V dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru nie je žalobca vo veci aktívne legitimovaný a neprislúcha mu žiadna odmena, pretože právnu službu poskytoval žalovanému advokát JUDr. N., ktorému udelil žalovaný plnomocenstvo a ktorý vykonal úkony v súvislosti s poskytovaním právnej služby, pričom poukázal na to, že tak žalobca, ako ani advokát JUDr. N. nemali žiaden úspech vo veci žalovaného a jeho príbuzných, čo bolo preukázané vo vykonanom dokazovaní. Žalobca nepreukázal žiadne aktívne poskytovanie právnych služieb v prospech žalovaného, k čomu odvolateľ upriamil pozornosť odvolacieho súdu i na rozsudok Okresného súdu Topoľčany, vydaného v konaní vedenom pod spis.zn. 7Cb 122/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, vedenom v konaní pod spis.zn. 15Cob 57/2008, v ktorých bol vyslovený právny názor k prejednávanej veci, ktorý je i pre toto konanie záväzný, pretože žalobca si v uvedenom konaní uplatňoval na základe tej istej zmluvy podielovú odmenu i od brata žalovaného W. a tento návrh bol vyššie uvedenými rozhodnutiami právoplatne zamietnutý. Odvolateľ upozornil, že pri rozdielnosti rozsudkov by stratila rodina žalovaného dôveru v právny poriadok a právnu istotu, keďže sa jedná o totožné okolnosti. Priznanie odmeny žalobcovi by bolo podľa žalovaného i v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože žalovaný nebol oboznámený s advokátom o cene právnych služieb a podmienkami ich účtovania. V odvolaní poukázal i na nesprávny výrok rozhodnutia prvostupňového súdu v časti úroku z omeškania, ktorý súd priznal od 3.7.2006, hoci ku kontaktu strán došlo až 7.12.20006. Okrem toho žalovaný uviedol, že sa jednalo o päť účastníkov, žalobca žaluje každého samostatne, pričom išlo o spoločné úkony pri zastupovaní piatich osôb, ktoré JUDr. N. spoločne oslovili a v takom prípade sa má základná sadzba tarifnej odmeny znížiť o 20 %. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, rovnako ako ani žalovaný k odvolaniu žalobcu. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. vo veci nariadil pojednávanie keď zistil, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, aj použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na zistený skutkový stav aplikoval, čo ale nie sú dôvody, na základe ktorých by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd na pojednávaní vypočul právnych zástupcov účastníkov, ktorí zotrvali na svojich stanoviskách vyjadrených v konaní pred súdom prvého stupňa ako i v odvolaniach. Žalobca upresnil výšku úroku z omeškania, ktorú žiadal priznať v súlade s návrhom, a to 13 % odo dňa 3.7.2007 a poukazoval na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa a skutkové zistenia, ktoré potvrdili, že pre žalovaného vykonal právne služby ako advokát, zmluvu žalovaný uzatvoril so spoločnosťou, ktorej ako advokát je jej konateľom, ktoré skutočnosti súd prvého stupňa síce zistil, ale nesprávne vyložil príslušnú právnu normu, na základe čoho jeho nárok vo väčšej časti nedôvodne zamietol. Žalovaný namietal spôsob výpočtu odmeny, ktorú súd prvého stupňa priznal žalobcovi, pretože ju určoval zo sumy 17.000,- eur, ktorú už mal ale žalovaný priznanú a tak nebolo dôvodné sa o ňu sporiť a žiadať o právnu pomoc žalobcu. Nanajvýš by mohol žalobcovi vzniknúť nárok na hotové výdavky, ktorých sa ale žalobca nedomáhal a žiadne ani nevyčíslil, a v závere uviedol, že nárok, ktorého sa žalobca v celom konaní domáha by bol v rozpore i s advokátskou etikou. Odvolací súd posúdil a vyhodnotil zistené skutočnosti a dospel k záveru, že dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom potvrdilo, že žalobca - spoločnosť LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Bratislava so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 004/2006 dňa 7.12.2006, pričom bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že žalovaný rokoval s konateľom žalobcu o predmete plnenia, ktorý spočíval vo vykonaní činností, na základe ktorých by mohol do budúcna vzniknúť žalovanému nárok na plnenie v súvislosti s nárokmi po zosnulom B. Z.. Je nesporné, že sa nemohlo jednať o plnenie 17.000,- eur, pretože túto sumu už mal žalovaný priznanú ako likvidáciu nároku súvisiaceho so smrťou B. Z. poukazom zo dňa 12.10.2006, teda pred uzatvorením zmluvy so žalobcom. Nakoľko ale žalobca nesporne rokoval so žalovaným, aby ho informoval o situácii v súvislosti s už vyplateným plnením a následnej možnosti získania ďalšieho plnenia a žalobca prevzal jeho zastúpenie niet pochýb o tom, že žalobca poskytol žalovanému právnu službu spojenú s týmto právnym úkonom, za ktorý prislúcha žalobcovi tarifná odmena. Súd prvého stupňa ale nesprávne postupoval pri výpočte, keď nárok na tarifnú odmenu priznal z tarifnej hodnoty 17.000,- eur. V danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky advokáta z tejto sumy, pretože čiastka 17.000,- eur nie je hodnotou veci, alebo práva, ktoré žalobca vo veci vykonal, ako predpokladá ust. § 9 a § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z., preto je vzhľadom na charakter a obsah dohody o poskytnutí právnej pomoci potrebné analogicky aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a vychádzať z názoru, že hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami, a v takom prípade je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ktorá je vo výške 41,82 eur (1.260,- Sk podľa výpočtového základu pre rok 2006), k tomu má žalobca nárok na paušálnu náhradu vo výške 5,44 eur (164,- Sk) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. nárok na 19 % DPH, t.j. celkom 56,24 eur s tým, že vo zvyšku nárok ako nedôvodný zamietol, a keďže nárok na podielovú odmenu žalobcovi nevznikol. So splnením povinnosti sa žalovaný dostal do omeškania, preto ho odvolací súd zaviazal zhodne s názorom prvostupňového súdu i k úhrade úroku z omeškania, ktorý žalobca žiadal priznať vo výške 13 % od 3.7.2007 do zaplatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktoré účastníci konania medzi sebou uzatvorili je zmluvou, ktorá sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, ktorého aplikáciu si strany výslovne dohodli v čl. 6/1 zmluvy a v takom prípade je dôvodný i nárok podľa ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák. na úroky z omeškania, ktoré odvolací súd priznal, pričom pri posúdení ich výšky vychádzal zo základnej úrokovej sadzby NBS platnej v čase od 25.4.2007, ktorá bola 4,25 % ( podľa údaju nachádzajúceho sa na internetovej stránke htp:/www.nbs.sk ), ktorý sa pri úroku z omeškania zvyšuje o 10 %, teda na 14,5 %. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 13 %, ktorý neprekročil zákonom upravenú výšku, z toho dôvodu ho odvolací súd v súlade s návrhom uvedeným v žalobe priznal. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené v znení výroku tohto rozsudku. K tvrdeniu žalovaného uvedeného v odvolaní, ktorý poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany a Krajského súdu Nitra v podobnej veci odvolací súd uvádza, že rozhodnutia iných súdov, i keď v podobnej veci, nie sú pre iné súdy záväzné a odvolací súd v tomto konaní nezistil ani dôvody pre zníženie tarifnej odmeny, pretože zmluva je jednoznačne uzatvorená iba so žalovaným, ktorému mali byť poskytnuté právne služby a zo zmluvy nevyplývalo, že by sa malo jednať o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Okrem toho dáva odvolací súd do pozornosti žalovaného, že v konaniach pred Okresným súdom Topoľčany a Krajským súdom v Nitre na ktoré poukazoval, sa žalobca podľa ich odôvodnenia domáhal iba nároku súvisiaceho s neuhradením podielovej odmeny za poskytovanie právnych služieb, ktorý nárok rovnako i Krajský súd Trnava považuje za nedôvodný, ale v priebehu konania žalobca požiadal súd, aby mu v prípade ak ustáli, že mu neprislúcha nárok na podielovú odmenu priznal nárok na odmenu tarifnú, z ktorej skutočnosti súd prvého stupňa i ako odvolací súd vychádzali a z ktorej nárok na odmenu priznali. K odvolacím dôvodom, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré sú totožné s návrhom ako i s odvolacími dôvodmi uvádzanými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorý pôvodne návrh v celom rozsahu zamietol odvolací súd uvádza, že sa nimi už podrobne zaoberal a vysporiadal prvostupňový súd vo svojich rozhodnutiach, s ktorými skutkovými zisteniami i právnymi závermi sa odvolací súd stotožňuje a nemá k nim už čo dodať. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. keď skonštatoval, že neúspech žalovaného bol iba v nepatrnej časti, preto v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., na základe čoho priznal žalovanému v plnej výške náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 24,- eur a trovách právneho zastúpenia určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., celkom za 10 úkonov právnej pomoci v hodnote po 91,28 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, pojednávanie dňa 8.6.2010, 14.6.2010, 14.8.2010, za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.2.2011, pojednávanie zo dňa 31.1.2012 a vyhlásenie rozsudku zo dňa 14.2.2012 ako i za odvolanie žalovaného z 24.2.2012 a pojednávanie na odvolacom súde zo dňa 2.10.2012), k tomu prislúchajúci režijný paušál 5x 7,21 eur, 1x 7,41 eur, 4x 7,63 eur, náhrada za stratu času pri doprave autobusom na 5 pojednávaní na trase Trnava - Piešťany 2x 1/2 hodina (12x 12,02 eur) a späť Piešťany - Trnava 2x 1/2 hodina (8x 12,71 eur) celkom tak vo výške 1.210,94 eur. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.