Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/144/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107224552 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107224552.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: W. A., bytom A., S. XXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava 29, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu v Trnave č. VVS 2007/02596/21 zo dňa 22.6.2007, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Krajského úradu v Trnave zo dňa 22.6.2007 č. VVS 2007/02596/21 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu vecne nepríslušnému Okresnému súdu Trnava dňa 17.8.2007 sa žalobca proti žalovaným 1/ Obvodný úrad v Piešťanoch, Odbor všeobecnej vnútornej správy, 2/ Krajský úrad v Trnave, Odbor všeobecnej vnútornej správy, domáhal zrušenia rozhodnutia Krajského úradu v Trnave zo dňa 22.6.2007 č. VVS 2007/02596/21, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu v Piešťanoch, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 06/692/01411/RU/07/00138 zo dňa 30.1.2007, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pretože dňa 28.5.2006 o 15,00 hod. v A., na ul. R. sa domáhal vstupu do bytu MUDr. K. a to najprv búchaním, následne pokusom vypilovať zámok. Za priestupok bola žalobcovi uložená pokuta 100,- Sk a povinnosť náhrady trov konania v sume 500,- Sk. V žalobných dôvodoch na námietkach namietal nesprávne posúdenie veci v rozpore s čl. 2 ods.2, 12 ods. 1 a 4 Ústavy SR, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, článkom 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 12 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 1 a 3 Občianskeho zákonníka, článkom 1 a 4 základných zásad Zákona o rodine, § 18 a 20 Zákona o rodine, zákona o trvalom pobyte č. 500/2004 Z.z., článku 7 Charty ľudských práv a slobôd a § 49 zák.č.372/1990 Zb. o priestupkoch. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď správny orgán nedodržal zásadu materiálnej pravdy, nevysporiadal sa s tým, kto vlastne podal oznámenie, kto je vlastníkom bytu a teda aj poškodených dverí. Od 25.2.2009 mu manželka bránila vo vstupe do spoločného bytu a tým mu bránila aj užívať spoločný majetok, keďže v byte mal aj svoje osobné veci. Rozhodnutie správneho orgánu považuje je zmätočné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko správny orgán nezdôvodnil spáchanie priestupku, najmä z hľadiska toho, že išlo o spoločný byt s manželkou, s ktorou tam žil (aj prv) a prečo išlo v konaní žalobcu o vybočenie z rámca občianskeho spolunažívania. Konanie proti prvostupňovému správnemu orgánu, pôvodne označenému žalovanému 1/ bolo uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/144/2008 - 44 zo dňa 23.7.2009 v spojení s uznesením NS SR zo dňa 17.2.2010 sp. zn. 6Sžo 361/2009 právoplatne zastavené, nakoľko v konaní o žalobách podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je procesne pasívne legitimovaný len správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Kompetencia pôvodne označeného žalovaného 2/, Krajského úradu v Trnave prešli zákonom č. 254/2007Z.z. o zrušení krajských úradov a zák.č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch na Ministerstvo vnútra SR, Sekciu verejnej správy, Odbor priestupkov, s ktorým súd pokračoval v ďalšom konaní ako so žalovaným. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2009 uviedol iba to, že sa oboznámil so žalobou a súvisiacimi materiálmi, k žalobe sa nevyjadruje a ponecháva vyriešenie prípadu na rozhodnutie súdu. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na ktorom žalobca trval na tom, že vydané rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a v priebehu správneho konania došlo k porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania, pretože pred druhostupňovým správnym orgánom mu nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi druhostupňového rozhodnutia, vyjadriť sa k nim, podávať nové návrhy na doplnenie dokazovania. Zároveň predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom zmieňoval predovšetkým predchádzajúce konania pred slovenskými súdmi ktorých bol účastníkom, ( rozvodové konanie, konanie o zapretie otcovstva... ) a vyjadruje svoju nespokojnosť s priebehom týchto konaní. Vo vzťahu k preskúmavanému konaniu namietal porušenie jeho práva na ochranu dôstojnosti a práva nebyť postihovaný pre uplatňovanie základných práv s poukazom na skutočnosť, že bývalá manželka mu bránila vstupu do bytu a znemožňovala mu tak užívať jeho majetok.. Namietal porušenie práva na ochranu dôstojnosti a práva nebyť postihovaný pre uplatňovanie základných práv, práva na slobodu, práva na odpor, práva na súdnu a inú ochranu a práva na riadny proces. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože v spisovom materiáli je dostatočne zdokumentované ako sa žalobca domáhal vstupu do bytu a jeho konanie považuje za hrubé správanie a porušenie občianskeho spolužitia. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Obsahom pripojeného administratívneho spisu je preukázané, že Obvodný úrad v Piešťanoch, Odbor všeobecnej a vnútornej správy rozhodnutím číslo : Priest. 06/692/01411/RU/07/00138 zo dňa 30.1.2007 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 28.5.2006 o 15,00 hod. v A., na ul. R. sa domáhal vstupu do bytu MUDr. K. a to najprv búchaním, následne pokusom vypilovať zámok. Správny orgán vychádzal zo zistenia, že byt bol v osobnom vlastníctve MUDr. K., pričom žalobca žil predtým v tomto byte s MUDr. K. štyri roky, poukázal na vyjadrenie žalobcu o oprávnenosti domáhať sa vstupu do bytu a výpoveď svedka O. G.. Poškodená bola s uplatnením nárokov z titulu náhrady škody odkázaná na občianskoprávne konanie, za čo mu bola uložená pokuta 100,- Sk a povinnosť náhrady trov konania v sume 500,- Sk. V odvolaní proti rozhodnutiu žalobca namietal protiprávnosť rozhodnutia vzhľadom na to, že sankcia nemôže byť udelená pre uplatňovanie základných práv, za čo je možné posudzovať aj v rozhodnutí opísané konanie, pričom sa s odkazom na § 2 ods. 2 zák.č. 372/1990 nejednalo o priestupok. Okrem toho správny orgán nepostupoval pri dokazovaní dôsledne a vydané rozhodnutie nemá zákonom vyžadované náležitosti. Napadnutým rozhodnutím žalovaný (pôvodne označený žalovaný 2/) ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, nakoľko obsahuje všetky obsahové i formálne náležitosti zmysle § 77 zákona o priestupkoch ako aj § 47 Správneho poriadku. K námietke nedostatku kompetencie vznesenej žalobcom (nakoľko dvere sú v jeho vlastníctve) uviedol, že náhrada škody bude riešená v súdnom konaní. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Podľa § 49 ods. 1 písm. d)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2008 Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 1 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 3 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 10 000 Sk. Podľa § 51 zákona .č 372/1990 Zb. o priestupkoch Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Vzhľadom na vyššieuvedené súd dospel k záveru, že druhostupňový správny orgán sa nedostatočne a povrchne vysporiadal s námietkami obsiahnutými v odvolaní žalovaného. Vo svojom rozhodnutí skonštatoval len, že v spisovom materiáli Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave č.ORP-662/ OVK-PN-2006 je preukázané výpoveďou zadržaného Mgr. W. A., oznamovateľky MUDr. N. K. a svedka N. G., že obvinený sa dopustil priestupku ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, čím porušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Správny orgán ďalej konštatuje, že rozhodoval o konaní obvineného, ktorým sa chcel dostať do bytu, ktorého je podľa listu vlastníctva majiteľkou bývalá manželka obvineného. Správny orgán uviedol, že žalobca zobral právo do svojich rúk, avšak zo skutkových okolností nie je možné vyvodiť záver, že išlo o krajnú núdzu. Priamo nehrozilo žiadne nebezpečenstvo záujmu chránenému zákonom a v danej situácii bolo možné postupovať zákonným spôsobom t.j. inak. Bez ohľadu na vyslovený záver, že sa nejednalo o krajnú núdzu a postup žalobcu bol teda neadekvátny, bolo by nanajvýš vhodné aby sa správny orgán podrobnejšie vysporiadal s námietkou žalobcu, že do bytu na ktorom poškodil dvere chodil pravidelne, resp. že tam žil a mal tam osobné veci. Žalobca poukázal na rovnaké práva manželov počas trvania manželstva ako aj po jeho zrušení. Správny orgán len okrajovo skonštatoval, podľa listu vlastníctva je MUDr. N. K. majiteľkou bytu, na ktorom žalobca poškodil dvere. Nevysporiadal sa s otázkou užívania bytu žalobcom. Správny orgán síce skonštatoval, že žalobca svojim konaním zasahoval do práv a oprávnených záujmov iných osôb, pričom jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, nevysporiadal sa však s obranou žalobcu, že tento sa domáhal len vstupu do bytu, v ktorom žije, resp. v ktorom má svoje osobné veci. V nadväznosti na vyhodnotenie, prečo postihnuté konanie žalobcu spĺňa kritériá pre uznanie za priestupok v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona bolo úlohou žalovaného odôvodniť svoje rozhodnutie aj v nadväznosti na to či došlo u žalobcu k zrušeniu užívacieho práva k bytu a či bol ako on tvrdí oprávneným držiteľom práv k bytu a teda mal rovnaké práva na jeho užívanie ako jeho vlastníčka. Povinnosťou správneho orgánu pri hodnotení či konanie spĺňa podmienky pre uznanie za priestupok je vyhodnotiť aj stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania. Opis skutku tak ako je uvedený v rozhodnutí žalovaného je nedostačujúci. Uvádza sa v ňom totiž, že žalobca sa búchaním a pokusom vypilovať zámok domáhal vstupu do bytu, čím sa dopustil priestupku proti občianskemu spolužitiu a to hrubým správaním. Žalovaný v nedostatočnej miere právne vysvetlil vyhodnotenie konania žalovaného ako inej schválnosti resp. hrubého správania v nadväznosti na ust. § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V zmysle vyššieuvedeného je vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho následné zrušenie (§ 250j ods. 2 písm. d O.s.p.) skutočnosť, že v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Len pre úplnosť súd uvádza, správne orgány neodôvodnili zákonom predpísaným spôsobom ani druh a výšku uloženej sankcie. V prípade ak rozhodnutie predstavuje aj finančný postih, je dôležitou súčasťou odôvodnenia aj zdôvodnenie rozsahu uloženej pokuty. V prípade, ak správny orgán nezdôvodní náležite primeranosť uloženej pokuty, je táto skutočnosť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Čo sa týka doplnenia písomných námietok, ktoré písomne zaslal žalobca súdu dňa 29.12.2011 aj s návrhom na vypočutie svedkov súd uvádza, že v konaní o žalobách podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvedených vo včas podanej žalobe, vykonáva len prieskum správneho rozhodnutia, vychádza zo skutkového stavu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.(250h O.s.p., §250i O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol tak, že v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 66 Eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.