Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoE/64/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107224657 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107224657.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, IČO: 00313114, proti povinnému: Spoločenstvo rod. Domov, Martin Knapík, Vajslova MŠ Trnava, o vymoženie pohľadávky 112,86 eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Jozefom Martišíkom, Exekútorský úrad Púchov, Samoty1061, pod sp. zn. EX 658/2007, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 24Er/738/2007-35 zo dňa 3. februára 2010, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa vo výroku o práve na náhradu trov konania r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov konania od oprávneného v sume 0,47 eur. Svoje rozhodnutie vo výroku o práve na náhradu trov konania právne odôvodnil použitím ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 22, § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky (?), keď pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, táto predstavovala len náhradu uplatnených hotových výdavkov v sume 0,47 eur, bez jej zvýšenia o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor nepredložil na výzvu súdu časovú špecifikáciu jednotlivých vykonaných úkonov exekučnej činnosti, súd mu za tieto úkony odmenu nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, vo výroku o práve na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal ho zmeniť tak, že oprávnený bude zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov exekúcie tak ako bola uplatnená jeho podaním v sume 40,06 eur. Uviedol, že vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z., podľa ktorej sa určuje odmena pri zastavení exekúcie, neupravuje taký postup, že pri vyčíslení hodinovej odmeny je nutné čas potrebný na jednotlivé úkony zrátať a až po zrátaní ohodnotiť každú i začatú hodinu. Vyhláška zahŕňa pojem časová špecifikácia úkonov, nehovorí o minútovej špecifikácii, prípadne o sčítavaní minút. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M- Cdo16/2005, v ktorom sa konštatuje, že z § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky možno jazykovým výkladom tejto právnej normy vyvodiť iba to, že základná hodinová sadzba odmeny je za každú, hoci aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( § 201 v spojení s § 37 ods. 1 Exekučného priadku a § 204 ods. 1 O.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), pričom prejednal odvolanie v časti trov exekúcie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v tejto časti je dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Vychádzal pritom z nasledujúceho. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v tomto ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/ 1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia; pričom požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. potom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou bolo postihnuté i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z prejednávanej veci. Súd prvého stupňa v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania iba odkázal na aplikované ustanovenie zákona, konkrétne § 203 ods. 1 Exekučného poriadku bez ďalšieho. V tejto súvislosti je tak potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pri tom nie je naplnená za situácie, kedy odôvodnenie rozhodnutia obsahuje iba odkaz na právny predpis, ktorý na zistený skutkový stav použil. V odôvodnení rozhodnutia je totiž nutné podať výklad právnej aplikačnej úvahy, ktorá súd viedla k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia v napadnutej časti je tak v celom svojom rozsahu nekonkretizované pre danú vec. Napokon je potrebné konštatovať aj to, že citované zákonné ustanovenie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod „ zavinením „ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie ( úkony ), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa mohol priznať v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi len náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Keďže ide o náhrady, musí súdny exekútor preukázať vynaloženie uplatnených trov exekúcie, a súd pred ich posúdením musí preskúmať nevyhnutnosť ich vynaloženie, t.j. najmä aj ich vynaloženie. Preskúmanie vynaloženia trov súdneho exekútor ním uplatnených a vyčíslených však nie je možným bez ich preukázania dôkazom, ktorým je len obsah spisu súdneho exekútora v danej konkrétnej exekučnej veci. Zo spisu v preskúmavanej veci však pripojenie exekučného spisu súdom prvého stupňa v čase jeho rozhodovania nevyplýva, preto pokiaľ súd prvého stupňa určil výšku náhrady trov súdneho exekútora, čo i len v priznaní hotových výdavkov, jeho rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žiadne dokazovanie v danej veci nevykonal. Rozhodnutie o výške trov súdneho exekútora je založené na skutkových zisteniach nemajúcich základ vo vykonanom dokazovaní. Uznesenie súdu prvého stupňa je preto vo výroku o náhrade trov súdneho exekútora nepreskúmateľným a preto nespĺňajúcim ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou, majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov) v odvolaním napadnutom výroku o práve na náhradu trov exekučného konania. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. ( § 167 ods. 2 O.s.p. ) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd svojou činnosťou nemôže nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd uznesenie Okresného súdu Trnava, vo výroku o náhrade trov súdneho exekútora zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 ). Po vrátení veci súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodne, posúdi nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie a ak prizná súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ich výšku odôvodní po preskúmaní exekučného spisu, ktorý si zadováži a v prípade potreby sám posúdi časový rozsah jednotlivých uplatnených úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne ( § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.