Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoE/319/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107225665 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107225665.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Stredisko sociálnej starostlivosti, Trnava, Vl. Clementisa 51, IČO: 17 639 760, proti povinnej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., Z. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga, Trnava, Kollárova 34, o vymoženie sumy 2.382,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Er/1249/2007-17 zo dňa 24. mája 2011 v časti trov exekúcie takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Okresný súd Trnava poverením zo dňa 03.09.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga vykonaním exekúcie. Povinná dňa XX.XX.XXXX zomrela a dňa 15.02.2011 súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Z dedičského konania po povinnej č.k. 21D/96/2009 súd prvého stupňa zistil, že majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľke bol vydaný jej synovi. Povinná zomrela v priebehu exekučného konania bez zanechania dedičov, proti ktorým by bolo možné v exekúcii pokračovať. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že v konaní nemožno pokračovať vzhľadom na skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na základe toho zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a c) Exekučného poriadku z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, na základe čoho ju súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú a na žiadosť toho, kto exekúciu navrhol, túto súd prvého stupňa zastavil. V súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora, aby súd prvého stupňa zaviazal oprávneného zaplatiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi, súd prvého stupňa dospel k záveru, že trovy exekučného konania podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhrádza zásadne povinný. Keďže povinná zomrela bez zanechania dedičov, niet osoby, ktorá by takéto trovy mohla znášať. Jedinou výnimkou z princípu úhrady trov je zastavenie exekúcie zavinením oprávneného podľa ust. § 203 ods. 1 a zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie len v prípade, že zastavenie exekúcie zavinil, resp. majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. K zastaveniu exekúcie by došlo aj ex offo z dôvodu, že povinná zomrela bez zanechania dedičov. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. 27/8, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Na základe uvedených skutočností súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie súdny exekútor v časti nepriznaných trov exekúcie, ktoré predstavujú sumu 67,22 eur. Súdny exekútor má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučné konanie navrhoval zastaviť z dôvodu, že povinná nevlastní žiadny postihnuteľný majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však konanie zastavil z dôvodu, že povinná zomrela. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd prvého stupňa vzal do úvahy len ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a nezaoberal sa tým, že aj súdny exekútor zastavenie exekúcie navrhoval. Povinná nevlastnila žiadny postihnuteľný majetok, a teda ani taký, ktorý by dedičským konaním prešiel na niekoho iného, a z ktorého by bolo možné uspokojiť trovy exekúcie. Súd prvého stupňa mal podľa súdneho exekútora vychádzať z ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vziať do úvahy skutočnosť, že povinná po svojej smrti nezanechala postihnuteľný majetok svojim dedičom, pretože v opačnom prípade by v exekučnom konaní bolo možné pokračovať voči týmto dedičom. Žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu trovy exekúcie vo výške 67,22 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z.z.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo neboli v prejednávanej veci priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, sú dostatočne právne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami súdneho exekútora a pre úplnosť odvolací súd dopĺňa nasledovné: Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného (§ 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku a podporne aj § 107 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ak by u povinného išlo o záväzok osobnej povahy, resp. taký, ktorý zo zákona smrťou zaniká, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Neprichádza však do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o nepatrnom majetku nikoho). Vylučuje to povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom. Rozhodujúcim kritériom pre uloženie povinnosti uhradiť trovy konania v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Oprávnenému možno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie v prípade, ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto gramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 455/08. V prejednávanej veci oprávnený nezavinil, že počas exekúcie povinná zomrela ako nemajetná, preto súd postupoval správne, ak súdnemu exekútorovi proti oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Procesné zavinenie oprávneného súvisiace s možnou vedomosťou o tom, že je tu aktuálna hrozba právneho zániku povinnej preukázané nebolo. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.