Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/171/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107230703 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107230703.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. L., nar. XX. V. XXXX, bytom K. T. XXX, 2/ O. K., nar. X. V. XXXX, bytom K. XX, Q., 3/ V. B., nar. X. F. XXXX, bytom K. T. XXX, 4/ S. W., nar. X. W. XXXX, bytom B. XX, I., 5/ Y. W., nar. XX. V. XXXX, bytom B. XX, I., všetci zast. advokátom: JUDr. Miroslav Jánošík, Lipského 4, Bratislava, proti odporkyni: W. N., nar. XX. J. XXXX, bytom K. T. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. júna 2011 č. k. 16C/141/2007-262, 2107230703, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. K. T., obec K. T., zapísané na LV č. XXXX - dom č. s. XXX na parc. č. XX/X a parc. č. XX - záhrady vo výmere 776 m2, II. určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stáva odporkyňa, III. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť na podiel navrhovateľom 1/ až 3/ každému čiastku 10.320,50 eur a na podiel navrhovateľom 4/ a 5/ čiastku 5.160,25 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, IV. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 2.706,96 eur a trovy štátu 50,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a V. taktiež uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne trovy konania 1.842,16 eur a ich zástupcovi trovy právneho zastúpenia 12.586,24 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 142 ods. 1 a 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), keď práve s poukazom na tieto ustanovenia O. z. a pri nezistení žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich zamietnutie návrhu ustálil, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov je potrebné zrušiť a vyporiadať ho prikázaním práve odporkyni za náhradu do výlučného vlastníctva, pretože ona (odporkyňa) nehnuteľnosti dlhodobo sama užíva, je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, i vlastníčkou parcely, na ktorej je dom postavený a nikto z navrhovateľov ani neprejavil záujem o užívanie nehnuteľností. Pri určení ceny nehnuteľností vychádzal súd prvého stupňa z posudku Ing. O., ktorá určila celkovú hodnotu predmetu vlastníctva sumou 103.205,- eur. Z tejto sumy potom súd prvého stupňa určil hodnoty jednotlivých podielov (1/10-iny a 1/20-iny) sumami, ktorých povinnosť zaplatiť uložil odporkyni, ktorej nepovažoval za vhodné povoliť ňou požadované splátky, pretože by tým došlo k výraznému porušeniu zásady rovnosti účastníkov právneho vzťahu, keďže navrhovatelia dlhodobo nemajú zo svojho vlastníctva úžitok a je preto účelné, aby im podiely boli vyplatené v reálnom časovom období. O povinnosti odporkyne zaplatiť, resp. doplatiť trovy štátu titulom znalečného (výrok IV.) rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O. s. p., keď predtým odrátal zaplatené preddavky a súdny poplatok. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď priznal navrhovateľom plnú náhradu trov konania, pretože bolo rozhodnuté v zmysle návrhu a teda boli v celom rozsahu úspešní, navyše odporkyňa ani pred podaním návrhu na začatie konania, ani v priebehu konania nemala záujem o dohodu, či mimosúdne urovnanie veci a v priebehu konania účelovo menila svoj postoj z hľadiska spôsobu vyporiadania. Priznaná náhrada trov konania pozostávala zo súdneho poplatku vo výške 1.593,21 eur, preddavku znalečného 248,95 eur a trov právneho zastúpenia 12.586,24 eur (tieto pozostávali z náhrady za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier, rokovanie so žalovanou, podanie žaloby, pojednávanie 22. 5. 2008, vyjadrenie, pojednávanie 13. 11. 2008, vyjadrenie, vyjadrenie k posudku, vyjadrenie, pojednávanie, vyjadrenie k posudku, pojednávanie - každý úkon po 723,72 eur, pojednávanie - vyhlásenie rozsudku - 180,93 eur, odvolanie 361,86 eur a 2 krát pojednávanie po 723,72 eur). V zmysle § 10 AT (vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a doplnení, ďalej len AT) súd prvého stupňa určil tarifnú odmenu pre navrhovateľov 1/ až 3/ podľa § 13 ods. 2 vo výške 331,155 eur, navrhovateľom 4/ a 5/ 52,325 eur, za pojednávanie 19. 5. 2011 vo výške 113,08 eur, 16. 6. 2011 vo výške 452,33 eur, podľa § 16 ods. 3 AT réžijný paušál 2 x 5,44 eur, 2 x 5,91 eur, 4 x 6,31 eur, 3 x 6,95 eur, 6 x 7,21 eur a 3 x 7,41 eur a tiež náhradu cestovného podľa § 17 ods. 1 AT 84,16 eur, 46,36 eur, 48,08 eur a 2 x 148,20 eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, dôvodila ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., namietala nesprávnym právnym posúdením veci pri určení ceny nehnuteľností, ktorú ustálil na hodnotu 103.205,- eur, ktorá suma je v príkrom rozpore s reálnou hodnotou predmetu spoluvlastníctva. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosti uvedené v posudku Ing. G. O., nie je jasné, prečo pri určení pozemku vychádzal zo sumy 56,- eur/m2, ktorá vychádza z dokladu Trnavského samosprávneho kraja (TSK). Pri určení ceny samotného domu vychádzal zo sumy 59.749,- eur, napriek tomu, že o rok neskoršie spracovaný posudok stanovil cenu domu na sumu 41.900,- eur. Ceny nehnuteľností stanovené znaleckými posudkami je potrebné považovať za ceny trhové, ktoré nemôžu byť stanovené voľnou úvahou súdu. Podotkla, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy ani skutočnosť, že ide o nehnuteľnosti - záhradu v zastavanom území obce alebo v záhradkových osadách, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, event. okrasná nízka a vysoká zeleň a s ohľadom na geometrické usporidanie nie je vhodný ako stavebný pozemok. Uviedla, že navrhovatelia neprejavili záujem o užívanie nehnuteľností, ani o platenie nájomného, sama sa stará podľa svojich možností o celú nehnuteľnosť bez prispievania ostatných spoluvlastníkov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak potom považuje za nepreskúmateľné vzhľadom na jeho nesprávny procesný postup a nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Nepreskúmateľným je i v časti výroku o trovách konania, právneho zastupovania a v časti povinnosti uhradiť súdny poplatok, pretože tieto vychádzali z nesprávne stanovenej ceny nehnuteľnosti, ktorá nadhodnotila ich cenu o 50% viac ako vyplýva zo znaleckých posudkov. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď zároveň požiadala o vyslovenie právneho názoru v otázke určenia primeranej ceny, ktorým sa bude musieť súd prvého stupňa riadiť. K odvolaniu odporkyne sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Postup súdu prvého stupňa pri určovaní ceny nehnuteľností považujú za súladný s publikovaným stanoviskom NS SR Cpj 30/97, podľa ktorého primeranú náhradu ako všeobecnú cenU určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O. s. p. Uviedli, že pozemok parc. č. XX je síce zaradený v katastri ako záhrada, ale niet pochýb, že je stavebným pozemkom, navyše keď sa na ňom nachádza stavba rodinného domu. Cena 56 eur/m2 je totožná s cenou pozemkov pre TSK podľa cenovej mapy stavieb a nehntueľností spracovanou tímom realitných, stavebných, katastrálnych a právnych expertov, vydanou vo Verlag Dashofer. Tvrdenie odporkyne o nezáujme navrhovateľov o nehnuteľnosť nie je pravdivé, pretože po celý čas (v čase odvolania 22 rokov) odporkyňa neumožnila navrhovateľom užívať spoločný majetok a neplatila im nájomné za ich podiely, dokonca im neumožnila ani krátkodobé pobyty v spoločnej nehnuteľnosti. Jedinou snahou odporkyne je predlžovanie súdneho konania s cieľom vyhnúť sa vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva a pokračovať v nerušenom užívaní spoločného majetku bez úhrad. Rozsudok súdu prvého stupňa nepovažujú za nepreskúmateľný, pretože obsahuje odvolávky na dôkazy, z ktorých súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal. Preskúmateľným je i rozhodnutie o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia, keď tieto trovy vychádzajú z výšky navrhovateľmi uplatneného nároku a nie z výšky súdom priznanej primeranej náhrady. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, a preto je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.) a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 a 2 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/141/2007 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. T.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo toto spoluvlastníctvo zrušené a odporkyni uložená povinnosť zaplatiť náhrady za jednotlivé podiely ostatným spoluvlastníkom. Odporkyňa, odvolateľka svoje odvolanie odôvodnila v podstate tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, v prejednávanej veci k namietanej vade uvedenej v písm. f) a síce, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku riadneho neodôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý sa tým mal stať nepreskúmateľným, tento odvolací dôvod je daný len vtedy, ak je tu závadný postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva a odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny uvažované z hľadiska postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania alebo pri rozhodovaní. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa písm. h/ tak učiní, ak súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so zákonom a svojim postupom a rozhodnutím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a taktiež, že vec nesprávne právne posúdil (nehovoriac o tom, že takéto rozhodnutie postráda akúkoľvek logiku). Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom č. k. 16C/141/2007-200 z 18. 2. 2010 súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, za výlučnú vlastníčku určil odporkyňu a uložil jej povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ každému 7.926,70 eur a navrhovateľom 4/ a 5/ 3.963,35 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti (odporkyni tiež uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.162,70 eur a trovy štátu 50,44 eur do troch dní, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu). Pri určení ceny nehnuteľností ustálil ich cenu na 79.267,- eur, z ktorej sumy potom vypočítal povinnosť odporkyne vyplatiť podiely navrhovateľom. Vychádzal pritom z dokladov predložených navrhovateľmi - teda z reálnej všeobecnej ceny nehnuteľností, za ktorú sa v obci K. T. porovnateľné a obdobné nehnuteľnosti predávajú (ako uvádzal). Na odvolanie odporkyne bol tento rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa najmä absenciu akéhokoľvek odôvodnenia primeranej náhrady, keď z jeho rozhodnutia vyplýva len stručné odôvodnenie procesného postupu dodržiavania poradia a podmienok použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súd prvého stupňa nezdôvodnil svoje úvahy o výpočte ceny nehnuteľnosti (ceny podielov jednotlivých spoluvlastníkov), neuviedol cenu domu, ani cenu záhrady. Po vrátení veci sa na súde prvého stupňa konalo jediné pojednávanie, na ktorom navrhovatelia zotrvali na svojich dovtedajších prednesoch, odporkyňa vyjadrila svoj nezáujem o nehnuteľnosť a taktiež súhlas s nariadením predaja nehnuteľnosti pod podmienkou zabezpečenia navrhovateľmi 2-izbového bytu, s predajom domu vyjadrili nesúhlas navrhovatelia, ktorí takýto postup odporkyne označili za ďalšie prieťahy a modifikovanie prístupu. Základnou otázkou, ktorú si mal súd prvého stupňa zodpovedať v prejednávanej veci bolo zistenie, ktorú z možných zákonných možností vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva použije. Túto otázku si zrejme aj zodpovedal, keď ustálil, že vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť využitia nehnuteľností a tiež s ohľadom na ich doterajšie využitie odporkyňou a nezáujem navrhovateľov o jej využívanie (tiež preto, že odporkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou) je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať prikázaním za náhradu odporkyni, takéto vyriešenie zásadnej otázky sa javí byť správnym, čo sa však nedá povedať o ďalších. Súd prvého stupňa uviedol, že pri určení ceny nehnuteľnosti vychádzal v časti ocenenia samotného domu z posudku Ing. O., ktorá určila cenu domu sumou 59.749,- eur (t. j. 1.800.000 niekdajších Sk). Nevedno však, ktorý znalecký posudok mal súd prvého stupňa na mysli, keďže v celom súdnom spise sa žiadny takýto posudok Ing. O. nenachádza. Ak malo ním byť strohé vyjadrenie (jedna strana A4) Ing. T. O., O. X/A, XXX XX Z. označené ako Pripomienky k znaleckému posudku č. 8/2008 Ing. R. X. k stanoveniu všeobecnej hodnoty rodinného domu (č. l. 47), v ktorom táto znalkyňa evidentne podľa fotografií ocenila rodinný dom s. č. XXX hodnotou 59.749,- eur, potom takéto pripomienky nie je možné považovať za relevantný dôkaz, či listinu, podľa ktorej je možné stanovovať akúkoľvek hodnotu nehnuteľností (všeobecnú, či primeranú, resp. tú akurátnu). Advokát navrhovateľov uviedol, že znalec Ing. R. X. (ktorého znalecký posudok si dali navrhovatelia vyhotoviť práve za účelom zistenia všeobecnej hodnoty rodinného domu) určil cenu rodinného domu s. č. XXX sumou 1.233.784,16 niekdajších Sk. Táto suma však zjavne nezodpovedala očakávaným predstavám, čoho výsledkom bolo predloženie tohto posudku na pripomienkovanie spomínanej Ing. T. O.. V súdnom konaní bol potom vyhotovený ďalší znalecký posudok Ing. G. O., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX sumou 41.900,- eur (1.262.279,40 niekdajších Sk), teda opätovne porovnateľnú ako znalec Ing. R. X.. V tomto znaleckom posudku zohľadila i dopyt po podobných nehnuteľnostiach na trhu s nimi, keď uviedla päť ponúk realitných kancelárií, z ktorých ponuka 5. sa parametrami najviac dá porovnávať s hodnoteným rodinným domom v znaleckom posudku (t. j. dvojpodlažný rodinný dom v pôvodnom stave, obytná plocha domu 150 m2 - 33.193,92 eur), keďže hodnotený rodinný dom je taktiež neprerobený, v pôvodnom stave, síce má jedno podlažie, ale obytnou plochou cca 135 m2 a stavom sa najviac pripodobňuje tejto ponuke. Ak teda mal súd prvého stupňa k dispozícii v podstate až dva znalecké posudky (jeden od navrhovateľov Ing. R. X. a druhý z konania Ing. G. O.), nebol dôvod hľadať iný zdroj, podľa ktorého by sa mala určiť cena predmetného rodinného domu, navyše keď v rámci neho boli zahrnuté ponuky realitných kancelárií zohľadňujúce aj faktory, ktoré požadovali navrhovatelia. Oni sami (navrhovatelia) sa vyjadrili, že k tomuto znaleckému posudku nemajú žiadne pripomienky (č. l. 143). Na potrebe určenia ceny rodinného domu podľa znaleckého posudku Ing. G. O. nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie navrhovateľov o potrebe použitia stanoviska NS SR Cpj 30/97, podľa ktorého primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O. s. p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny, pretože tento obsahoval aj ponuky realitných kancelárií z vtedajšieho obdobia a sama znalkyňa v ňom uviedla, že ponúkaná hodnota rodinných domov určených na predaj sa približuje odhadu trhovej ceny rodinného domu v znaleckom posudku. Navyše s klesajúcou tendenciou cien nehnuteľností je možné, že takto určená všeobecná cena nehnuteľnosti s prihliadnutím na jej skutočný stav môže byť až nadhodnotená. Ak potom chceli navrhovatelia namietať výšku takto zistenej všeobecnej hodnoty rodinného domu, mali súdu prvého stupňa predložiť poznatky a informácie svedčiace ich prejavom o podhodnotenosti ceny zistenej znaleckým dokazovaním, ktorú odvolací súd považuje v tomto prípade za primeranú. Mali doložiť napríklad konkrétne kúpne zmluvy, ktorými boli porovnateľné (skutočne porovnateľné) rodinné domy prevádzané v rozhodnom období, v rovnakej lokalite a slúžiace tomu istému účelu (t. j. zmluvy už právoplatne vložené v katastri nehnuteľností). Práve takéto dôkazy by mohli byť tiež smerodajnými a pomocnými ukazovateľmi, avšak stále len spoločne so znaleckými posudkami. Pri takomto zisťovaní je však potrebné brať na zreteľ, že odporkyňa vlastní väčšinu domovej nehnuteľnosti, taktiež väčšinu ostatných nehnuteľností. Je nepochopiteľné, že súd prvého stupňa si tak ľahko osvojil tvrdenie navrhovateľov (či ich advokáta), ktorí na jednej strane nepovažujú za relevantný súdnym znalcom (dokonca dva znalecké posudky) vypracovaný znalecký posudok vyhotovený na základe obhliadky nehnuteľnosti, na druhej strane však absolútnu relevanciu prikladajú pripomienkam Ing. O., ktorej púhe vyjadrenie (na 1 stranu A4) k už vypracovaného znaleckého posudku má byť jednoznačne smerodajným a tým jediným určujúcim ukazovateľom hodnoty predmetného rodinného domu. Čo sa týka parc. č. XX - záhrady vo výmere 776 m2, cena tejto bola znalkyňou v znaleckom posudku stanovená na 6.700,- eur, avšak súd prvého stupňa ustálil zaň primeranú náhradu 43.456,- eur. Učinil tak na základe navrhovateľmi predloženého dokladu Trnavského samosprávneho kraja, podľa ktorého priemernou cenou stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov je suma vo výške 56,- eur za 1 m2. Navrhovatelia ešte doložili ponuky realitných kancelárií, podľa ktorých stavebné pozemky v K. T. sa predávajú: 7,7 ára, šírka 24 m za 34.853,61 eur, 11,3 ára, šírka 18 m2 za 44.811,79 eur, 772 m2 za 39.833,- eur, atď. Súd prvého stupňa zrejme opomenul, že daný „stavebný pozemok“ je záhradou a vo svojej celkovej rozlohe 776 m2 zasahuje do rodinného domu cca 22 m2, čo však nič nemení na tom, že je stále záhradou, o ktorej znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že vzhľadom k jej šírke 5 m je malá pravdepodobnosť jej využitia na stavebné účely pri rešpektovaní stavebného zákona a platných právnych predpisov, navyše keď vjazd do dvora rodinného domu je možný len po tejto parcele. Preto - rovnako ako pri rodinnom dome - i pri parc. č. XX odvolací súd nevidí dôvod, prečo by relevantným podkladom na zistenie primeranej náhrady za ňu nemal byť súdnou znalkyňou vypracovaný znalecký posudok, keď navyše navrhovatelia predložili len z internetu vytlačené ponuky realitných kancelárií, z ktorých nie je možné vyčítať, či sú porovnateľné s parc. č. XX (najmä vtedy, ak ju chceli pasovať do pozície stavebného pozemku) a tabuľku TSK, podľa ktorej sa „zrejme“ v celom trnavskom samosprávnom kraji majú paušálne predávať všetky stavebné pozemky za 56,- eur/m2. Súd prvého stupňa napokon nesprávne rozhodol aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď právo na ich náhradu priznal navrhovateľom a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 1.842,16 eur a advokátovi navrhovateľov trovy právneho zastúpenia 12.586,24 eur (ktorá položka má byť však zahrnutá pod spoločný pojem trovy konania). Ustálil, že navrhovatelia boli v celom rozsahu úspešní a nakoľko odporkyňa ani pred podaním návrhu, ani v priebehu konania nemala záujem o dohodu a mimosúdne urovnanie veci, či v priebehu konania menila svoj postoj z hľadiska spôsobu vyporiadania účelovo, je povinná (odporkyňa) zaplatiť im (navrhovateľom) náhradu trov konania v plnej výške. Z návrhu na začatie konania však nevyplýva, že by odporkyňa nemala záujem o dohodu, resp. že by nereagovala. Naopak, odporkyňa reagovala na pokusy navrhovateľov o zmier, reagovala na ich návrhy. Dôvod, pre ktorý nereagovala súladne s návrhmi navrhovateľov (či ich advokáta), ktorí žiadali za rodinný dom bez pozemku cca 2.000.000,- Sk sa tak nakoniec - po vypracovaní znaleckých posudkov - ukázal aj ako opodstatnený. Preto možno ťažko hovoriť o plnom úspechu navrhovateľov, resp. aspoň čiastočnom. Navrhovatelia žiadali svojím návrhom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že odporkyni bude uložená povinnosť vyplatiť im ich podiely - navrhovateľom 1/ až 3/ vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) a navrhovateľom 4/ a 5/ vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk). Podaním z 28. 8. 2009 navrhli (navrhovatelia) zmenu návrhu na začatie konania (do výroku zahrnuli aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. XX), o ktorej súd prvého stupňa doposiaľ nijako nerozhodoval (na č. l. 190 toto navrhované znenie petitu ešte aj zdôraznili), zmenu návrhu v zmysle § 95 O.s.p. nepripustil, súd prvého stupňa si tak neustálil predmet konania, čo „zrejme“ spôsobilo, že svojím prvým rozsudkom (č. k. 16C/141/2007-200 z 18. 2. 2010) i svojím druhým rozsudkom (č. k. 16C/141/2007-262 z 21. 6. 2011) prekročil rozsah návrhu navrhovateľov, ktoré oprávnenie v tejto prejednávanej veci však rozhodne nemal (§ 153 ods. 2 O. s. p.). V ďalšom priebehu konania tak bude povinnosťou súdu prvého stupňa ustáliť si predmet konania, t. j. rozhodnúť o návrhu navrhovateľov na pripustenie zmeny petitu podľa § 95 O.s.p., vypočuť znalcov, ktorá povinnosť vyplýva z § 127 ods. 2 O.s.p. len v odôvodnených prípadoch sa namiesto výsluchu znalca môže súd uspokojiť len s písomným znaleckým posudkom, všetky listinné dôkazy vykonať v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. tjs. prečítaním alebo oznámením obsahu na pojednávaní, vykonať prípadne ďalšie označené dôkazy o cene sporových nehnuteľností, ktoré by pripúšťali možnosť odklonu od cien stanovených znaleckými posudkami a následne potom rozhodnúť v smere súladnom s tým naznačeným vyššie, pričom nové rozhodnutie vypraví odôvodnením, ktoré zodpovedá požiadavkám § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.