Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/245/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108219681 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108219681.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava, Krajská pobočka Trnava, so sídlom Halenárska 22, Trnava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: ALVARAK GROUP, s. r. o., so sídlom Suchovská cesta 3188/2, 917 00 Trnava, IČO: 35 828 013, o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej, Exekútorský úrad v Holíči, so sídlom Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 15Er/348/2008 - 16 zo dňa 12. januára 2012, EX 2852/2008 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne exekúciu zastavil a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva. Právne svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 103, 107 OSP a § 200 ods. 2, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a vecne tým, že v priebehu vykonávania exekúcie bol dňa 30.12.2010 povinný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd mal preukázané, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku konania, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a s poukazom na tieto skutočnosti ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s prihliadnutím k tomu, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného. V čase zastavenia exekúcie už povinný neexistoval. Z tohto dôvodu súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného. Preto nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno trovy exekúcie priznať. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka. Nesúhlasila s tým, že jej nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Súdna exekútorka poukazuje, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho dôvodu zastavenia exekučného konania. Prvostupňový súd taktiež ani neskúmal z akého dôvodu došlo k výmazu z Obchodného registra. V prípade, že povinný zanikne bez právneho zástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie by malo byť zastavené z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka poukazuje, že povinný nemal žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie a preto mal prvostupňový súd postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna exekútorka navrhla, aby súd rozhodol o priznaní náhrady trov exekúcie v sume 62,40 eur, tak ako si ich vyčíslila v návrhu na zastavenie exekúcie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Predmetom tohto konania bolo uskutočnenie exekúcie proti povinnému v prospech oprávneného pre vymoženie istiny 13 849 Sk s príslušenstvom. V priebehu výkonu exekúcie došlo k tomu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra a zanikol bez právneho nástupcu. Na strane povinného v tomto konaní preto niet žiadneho subjektu a exekučné konanie sa nemôže viesť len s jediným účastníkom - oprávneným, pretože to stráca zmysel. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku(EP), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Pri aplikácii § 203 ods. 1, 2 veta prvá EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade na strane povinného ide o neexistujúci subjekt, ktorý neumožňuje exekúciu viesť a vôbec v nej pokračovať, pričom prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného subjektu, v prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie (následne zastavenie exekúcie). Výmaz povinného z obchodného registra nemohol oprávnený ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a jeho dôvod nemohol predvídať. Nie je možné uzavrieť, že by povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora prešla na oprávneného, pretože v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku možno k povinnosti úhrady trov exekúcie zaviazať oprávneného v prípade, ak je povinný nemajetný, ale nie vtedy, ak bol povinný vymazaný z obchodného registra, pričom dôvod výmazu povinného z obchodného registra nerozhoduje. Preto aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy by mal trovy exekúcie znášať oprávnený, nie je naplnená. Oprávnený nemohol predpokladať zánik povinného subjektu. Súdna exekútorka má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983). Exekučný poriadok je založený na princípe, podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v § 203 bolo možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Preto treba zvážiť, či možno v rámci ústavne konformného výkladu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na úhradu trov exekučného konania aj bez splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia, a to s poukazom na skutočnosť, že súdny exekútor má zákonom priznaný nárok na úhradu trov, ktoré mu v exekučnom konaní vzniknú (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. októbra 2008). Odvolací súd si osvojil záver súdnej praxe v tom zmysle, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súdny exekútor nesie pri vykonávaní svojho slobodného povolania riziko, ktoré je do značnej miery odôvodnené a kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Výkon slobodného povolania je cielený za účelom dosiahnutia zisku v podnikateľskom režime. Túto podnikateľskú činnosť vykonáva však na vlastné riziko, ktoré z výkonu tohto slobodného povolania vyplýva, a preto nepriznanie odmeny exekútorovi nie je protiústavným rozhodnutím. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil, osvojujúc si tiež dôvody tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.