Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/250/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108226582 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108226582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpeného JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava, proti žalovaným: 1. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. XXX/XX, M. a 2. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, M., obom zastúpeným splnomocneným zástupcom U. Y., G. H. XX, M., o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/206/2008 - 56 zo dňa 23. apríla 2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanej 1. a žalovanému 2. náhradu trov tohto konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným uložil vypratať 3-izbový družstevný byt č. XX, na štvrtom poschodí, na S. X v M., v lehote 15 dní po pridelení im žalobcom náhradného bytu v hodnote zodpovedajúcej všeobecnej hodnote ich členského podielu k predmetnému bytu po odpočítaní z tejto všeobecnej hodnoty dlžného nájomného a poplatkov spojených s užívaním predmetného bytu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 3 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 6 a § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že ku dňu 30.04.2008, kedy bola daná žalovaným výpoveď z nájmu predmetného bytu, za rok 2006 a rok 2007 po odpočítaní z predpísaných úhrad za plnenia poskytované im s užívaním bytu skutočných nákladov na tento byt, vo vyúčtovaniach za rok 2006 a 2007 žalovaní dlžili žalobcovi iba sumu 2.150,- Sk čo nezodpovedalo ani nájomnému za tento byt za jeden mesiac a dlžili mu na predpísaných úhradách za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za mesiac marec a apríl roku 2008 sumu 7.778,- Sk, ktorá však nebola ešte skutočným nedoplatkom na nájomnom za tieto mesiace, pretože skutočný nedoplatok by mohol byť preukázaný až na základe ročného vyúčtovania tohto nájomného a úhrad spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2008. Podľa názoru súdu bola výpoveď nájmu bytu daná predčasne, nakoľko však žalovaní podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neuplatnili jej neplatnosť na súde do 3 mesiacov od doručenia výpovede, nastali jej účinky. Súd mal však za to, že v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by nepriznal žalovaným v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na bytovú náhradu, jednak z dôvodov v rozsudku uvedených čo do nezaplatenia nájomného, ale aj z toho dôvodu, že aj podľa vyjadrenia žalobcu trhová hodnota členských práv žalovaných k predmetnému bytu predstavuje sumu 46.470,- eur, takže by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby pre nezaplatenie nájomného podľa vyššie uvedených skutočností v pomere k hodnote ich členských práv k predmetnému bytu, by sa stali žalovaní spolu s ich deťmi bezdomovcami. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a čiastočne úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaným uložiť predmetný byt vypratať bez pridelenia bytovej náhrady. Odvolanie odôvodnil tým, že viazanie vypratania bytu žalovanými na pridelenie bytovej náhrady je rozpore s ustanovením § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že nájomný pomer sa žalovaným skončil výpoveďou zo dňa 30.04.2008, ktorá bola obom žalovaným doručená podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, keď ku dňu 30.04.2008 mali žalovaní nedoplatok v sume 22.924,- Sk a poplatky z omeškania vo výške 23.909,- Sk. Žalovaní predmetnú výpoveď nenapadli súdnou žalobou, a tak uplynutím 3 mesiacov v zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadobudla platnosť a účinnosť k 30.09.2008. Žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 23.10.2008 k vyprataniu predmetného bytu, na čo však títo nereagovali, byt ďalej užívajú, a naviac ani neplatia za jeho ďalšie užívanie. Podľa jeho názoru nie je možné, aby súd použil ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prospech žalovaných v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko z výpovede žalovanej 1. vyplynulo, že v byte žijú 4 zárobkovo schopné osoby, t. j. aj dve dospelé deti, avšak za byt nemá kto platiť. Poukázal na to, že žalovaní za čas od výpovede až do rozhodnutia o vyprataní dňa 21.04.2009, žalovaní nemali ani minimálny záujem nedoplatok vyrovnať a dohodnúť sa s ním na vyporiadaní užívania bytu, pričom tento stav trvá doposiaľ. Odvolací súd rozsudkom č.k. 10Co/349/2009 - 88 zo dňa 23. marca 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na závere, že v prejednávanej veci žalobca doručoval žalovaným výpoveď v rozpore s ustanovením § 710 ods. 10 Občianskeho zákonníka, nie postupom podľa § 46 O.s.p., ale podľa § 47 O.s.p, pričom každému zo žalovaných bola výpoveď doručená v inom mesiaci. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že spoločný nájom bytu manželmi vykazuje oproti tzv. jednoduchému nájmu určité špecifiká, na ktoré je treba prihliadať pri vykonávaní úkonov smerujúcich ku skončeniu nájmu. Špecifický charakter spoločného nájmu spočíva práve v automatickom vzniku (ale aj v obnovovaní) takéhoto práva obom manželom i v prípade splnenia podmienok vzniku príslušného práva len u jedného z manželov (samozrejme, ak manželstvo trvá, a ak nie je naplnená ďalšia požiadavka negatívnej povahy, predstavovaná trvalým nedostatkom spolužitia manželov v rozhodnom čase). Takto nielen v prípade prvotného vzniku práva nájmu bytu počas trvania manželstva (v súvislosti s uzavretým nájomnej zmluvy) už nadobudnutie nájomného práva jedným z manželov spôsobuje vznik práva spoločného nájmu obom manželom (teda obsahovo totožného práva, čo aj tu obmedzeného právom druhého spoločného nájomcu aj u toho manžela, u ktorého by inak podmienky vzniku nájmu nemuseli byť splnené), ale je tomu tak aj kedykoľvek neskôr, teda i vtedy, ak by z akéhokoľvek dôvodu sa malo skoršie právo spoločného nájmu pre splnenie podmienok zániku nájmu len u jedného z manželov transformovať na výlučné právo druhého manžela. Ak by totiž k určitému časovému momentu malo dôjsť k zániku práva nájmu len jedného zo spoločných nájomcov, ktorí sú zároveň spolužijúcimi manželmi, takýto zánik spolu s pretrvaním práva nájmu druhého manžela v rozhodnom čase by spôsobilo transformáciu niekdajšieho práva spoločného nájmu na výlučné právo ostávajúceho manžela, avšak s okamžitým následkom súčasného opätovného vzniku práva spoločného nájmu bytu oboma manželmi. Práve preto je prípadná výpoveď z nájmu adresovaná len jednému z manželov a spoločných nájomcov bytu samoúčelná a bez právneho významu (uplynutím výpovednej lehoty vypovedanému dochádza k obnoveniu spoločného nájmu), a to platí obdobne v prípade nedostatku zosynchronizovania postupu prenajímateľa voči obom manželom a spoločným nájomcom potiaľ, ak by dôsledkom snahy vypovedať nájom malo byť doručenie výpovedí každému z nájomcov v inom kalendárnom mesiaci (kedy by z už vyššie uvedeného uplynutím výpovednej lehoty prvému z vypovedaných vznikol spoločný nájom tak, že by tento inak už bývalý nájomca pristúpil k ostávajúcemu manželovi a následne - po uplynutí výpovednej lehoty druhému vypovedanému by sa situácia zopakovala, len v opačnom garde). Nemôže byť teda žiadnej pochybnosti o tom, že v prípade záujmu vypovedať spoločný nájom bytu manželmi nie nepodstatnú úlohu zohráva i hľadisko načasovania príslušných úkonov. Na základe zákonnej lehote podaného dovolania proti citovanému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR uznesením č.k. Cdo/44/2011 - 136 zo dňa 11. augusta 2011 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplynulo, že právne posúdenie veci odvolacím súdom, na ktorom spočíval dovolaním napadnutý rozsudok, nezodpovedá tej interpretácii ustanovení § 703 ods. 1 a 2 a § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú považuje dovolací súd za správnu. V prípade samostatných výpovedí doručených obom manželom - spoločným nájomcov bytu sa totiž v jednom z momentov postupného procesu vypovedávania a opakovaného „obnovovania“ spoločného nájmu bytu manželmi opísaného odvolacím súdom v rozpore so zákonom, ako aj judikatúrou predpokladá neprípustný zánik práva spoločného nájmu bytu uplynutím výpovednej lehoty na základe len jednej z týchto výpovedí (skôr doručenej); v inom momente tohto procesu sa naopak doručenie práve tejto výpovedi (skôr doručenej) nepriznávajú právne účinky. Právne záver, ktoré z týchto ustanovení Občianskeho zákonníka vyvodil odvolací súd, preto nemožno považovať za správne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/206/2008 je vypratanie bytu špecifikovaného v žalobe. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalovaným uložené predmetný byt vypratať v lehote 15 dní po pridelení im náhradného bytu v hodnote zodpovedajúcej všeobecnej hodnoty ich členského podielu k predmetnému bytu po odpočítaní dlžného nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaní ako členovia družstva boli spoločnými nájomcami 3-izbového družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu na S. X v M.. Na základe rozhodnutia predstavenstva žalobcu zo dňa 21.04.2008 bola daná žalovaným výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu dlhu na úhradách sa plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške k 30.04.2008 v sume 22.924,- Sk a z toho vyplývajúcich poplatkov z omeškania v sume 23.909,- Sk. Predmetnú výpoveď žalobca žalovaným doručoval do vlastných rúk podľa § 47 O.s.p., pričom žalovaná 1. zásielku obsahujúcu výpoveď prevzala dňa 16.06.2008 a žalovaný 2. dňa 09.05.2008. Žalovaní neplatnosť výpovede v zákonnej lehote nenapadli na súde, napriek výzve žalobcu zo dňa 23.10.2008 predmetný byt ďalej užívali a až počas odvolacieho konania na základe dohody o prevode členských práv a povinností previedli členské práva a povinnosti na M. Y. s tým, že predmetná dohoda bola predložená i dňa 16.04.2010 žalobcovi. Na základe uvedeného žalovaní už predmetný byt neužívali a v súčasnosti ani neužívajú. Žalobca aj napriek uvedenému na podanej žalobe a odvolaní trval s odôvodnením, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalovaní predmetný byt užívali. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako aj oprávnenie domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v súčasnosti už predmetný byt neužívajú, čo potvrdil i žalobca, nemohla mať žaloba o uloženie povinnosti žalovaným vypratať v žalobe označený byt úspech. Vzhľadom na to, že napriek uvedenému žalobca na podanej žalobe trval a túto nezobral späť, na základe čoho by odvolací súd v zmysle ustanovenia § 208 O.s.p. späťvzatie pripustil, napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil a podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. by žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, bolo potrebné žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania (tak prvostupňového, ako aj dovolacieho a odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným náhradu trov nepriznal, pretože títo na jej priznanie návrh nepodali a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.