Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/169/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108227642 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108227642.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Lio-LIONEL TRANS, F. Hečku 19, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 346 19 623, zastúpeného advokátom: JUDr. Maroš Prosman, Koniarekova 4, Trnava, proti odporcovi: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., t.č. ÚVTOS Leopoldov, o zaplatenie 6.970,72 Eur s príslušenstvom a 1.427,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.2.2011, č.k. 16C/191/2008-121, v časti o zaplatenie 6.970,72 Eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia sumy 6.970,72 Eur s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatil navrhovateľovi 6.970,72 Eur so 6% úrokom z omeškania od 1.1.2006 do zaplatenia, ako aj sumu 1.427,34 Eur so 6% úrokom z omeškania od 29.2.2006 do zaplatenia a z titulu náhrady trov konania 504,- Eur a zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 2.445,28 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil vo veci samej len vecne a v časti priznania úrokov z omeškania i s použitím ust. § 517 ods. 2 O.s.p., a v časti náhrady trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi bola riadne uzavretá nájomná zmluva, ktorej platnosť ani jeden z účastníkov nespochybnil a táto mala všetky zákonom predpísané náležitosti. Okrem toho účastníci uzavreli aj inominátnu zmluvu, ktorá tiež neodporuje zákonu a teda je platná a týka sa zloženej zálohy. Ohľadne platenia nájomného spočívalo dôkazné bremeno na účastníkoch. Vzhľadom na odstup času nebolo možné vykonať iné ako navrhnuté dôkazy. Medzi účastníkmi však s výnimkou samotnej zmluvy išlo o ústne dohody bez prítomnosti svedkov, ktorých súd z vlastnej iniciatívy nemohol vypočúvať. K dohode o skončení nájmu došlo tiež ústne, ale okamžik skončenia nebol podľa výpovedí účastníkov sporný, čo potvrdzuje aj dodatok dohody o vyporiadaní vzájomných práv a povinností z ukončenia zmluvy. Práve v zmysle tejto dohody mal navrhovateľovi odporca uhradiť hodnotu plynu v nádrži. Tu sa jednalo o uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pričom cena bola dohodnutá v lehote do 28.2.2006. Spoločnosť Probugas bola len dodávateľ, s ktorým navrhovateľ ukončil odberateľský vzťah a odsúhlasili si len zostatok ceny plynu. Napriek uzavretej dohode k úhrade kúpnej ceny nedošlo. Odporca napriek svojim tvrdeniam nepreukázal, že došlo k úhradám nájomného, že by vyzýval navrhovateľa na takého úhrady. Nebolo tiež sporné, že navrhovateľ odovzdal odporcovi zálohu vo výške 210.000,- Sk, pre prípad škody a nedoplatku na nájomnom. Táto čiastka navrhovateľovi vrátená nebola. Odporca sám uznal, že ku škode a nedoplatku na nájomnom ku dňu jeho skončenia nedošlo. Okrem toho odporca ako konateľ „pokračovateľa“ uznal povinnosť uhradiť navrhovateľovi cenu zostatku plynu v nádrži vo výške 43.000,- Sk. Záloha mala byť v zmysle zmluvy vrátená pri ukončení nájmu. Zhodnotenie majetku uznal aj odporca, k započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi nedošlo, preto tvrdenie odporcu sa javí ako účelové a nepreukázané. Žiadne iné dôkazy v konaní označené neboli a súd, bez ďalšieho nemohol sám pokračovať v dokazovaní. Navrhovateľ svoj nárok preukázal na rozdiel odporcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Úroky z omeškania priznal v časti vrátenia zálohy od skončenia nájmu, kedy mala byť záloha vrátená do zaplatenia a v časti ceny plynu odo dňa splatnosti, tzn. v zmysle ústnej dohody účastníkov. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd odôvodnil úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému potom vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia (za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, porada s klientom, rozšírenie žaloby, ďalšia porada s klientom, vyjadrenie, účasť na pojednávaní, nahliadnutie do spisu a režijný paušál). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca výslovne len v časti priznaného nároku 6.970,72 Eur s príslušenstvom. Poukázal na to, že už pri podaní odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Trnava namietal premlčanie tohto nároku s odôvodnením, že navrhovateľ sa dozvedel o svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia 31.12.2005. Premlčacia lehota v danom prípade uplynula 31.12.2007 a nárok si navrhovateľ uplatnil podaním návrhu na súd až 29.12.2008, t.j. rok po uplynutí premlčacej doby. Navrhol preto, aby súd na námietku premlčania prihliadol a nárok navrhovateľa týkajúci sa sumy 6.970,72 Eur zamietol v plnom rozsahu. Nie si je vedomý, že by do dnešného dňa bol predmetnú sumu navrhovateľovi dlžný, nie je ochotný mu zaplatiť ani úroky z omeškania a ani súdne trovy, vrátane právneho zastúpenia. Zdôraznil, že námietku premlčania v konaní vzniesol už prostredníctvom svojho vtedy splnomocneného advokáta JUDr. Gavalca dňa 15.11.2009. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporcu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu podrobné písomné vyjadrenie. Uviedol, že z odporcovho podania je nepochybné, že rozsahom v akom napadá rozsudok je suma 6.970,72 Eur. Nie je však zrejmé z akého dôvodu je rozhodnutie napadnuté. So zreteľom na to, že odporca vo svojom podaní viackrát uvádza inštitút premlčania, na prvý pohľad sa môže javiť, že ide o námietku premlčania, námietka premlčania však explicitne výslovne v odvolaní odporcu vyslovená nebola. Je názoru, že túto skutočnosť nie je možné zhojiť ani výkladom, alebo odkazom na námietku premlčania vznesenú v predchádzajúcom odvolacom konaní právnym zástupcom odporcu dňa 15.11.2009, keďže s touto námietkou sa okresný súd implicitne vysporiadal vydaním napadnutého rozsudku. Poukázal na názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorého v oboch navrhovateľom uplatnených nárokoch ide o plnenie na základe zmluvných vzťahov a nie o nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia. So zreteľom na skutočnosť, že kratšie ako trojročné premlčacie lehoty prichádza do úvahy, iba v taxatívne uvedených prípadoch (pri bezdôvodnom obohatení, náhrady škody a právach z prepravy) nie je možné v žiadnom prípade hovoriť o tom, že nároky, ktoré si prostredníctvom návrhu uplatnil navrhovateľ, sú premlčané. K premlčaniu nárokov navrhovateľa vzhľadom na včasné a riadne uplatnenie jeho práv nedošlo. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu v napadnutej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ po rozšírení návrhu pripusteného súdom, sa domáha vrátenia zálohy 6.970,72 Eur (210.000,- Sk), poskytnutej odporcovi pri uzavretí nájomnej zmluvy pre prípad neplatenia nájomného, resp. vyrovnania prípadnej škody a rozšírením návrhu o sumu 1.427,34 Eur (43.000,- Sk) sa domáha zaplatenia hodnoty plynu, ktorá pri ukončení nájmu zostala v nádrži nachádzajúcej sa v prenajatej nehnuteľnosti ktorý plyn si odporca od neho prevzal. Pri oboch nárokoch si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 6% ročne a uplatnil si i náhradu trov konania. Odporca odvolaním napadol len časť rozsudku, ktorá sa týka vrátenia zálohy 6.970,72 Eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania, takže len tieto výroky rozsudku súdu prvého stupňa sa stali predmetom prieskumu odvolacieho súdu a v zvyšku rozsudok nadobudol právoplatnosť. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa po tom, čo predchádzajúci jeho rozsudok zo dňa 6.10.2009, č.k. 16C/191/2008-62 (ktorým inak rozhodol takýmto istým spôsobom) bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 7.4.2010, č.k. 24Co/373/2009-84 zrušený a odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, v zmysle ktorého predmetom konania sú dva odlišné nároky, ktoré treba samostatne posúdiť, vyhodnotiť vykonané dokazovanie a rozhodnutie vo veci náležite v súlade s ust. § 157 O.s.p. riadne odôvodniť. V závere zrušujúceho uznesenia odvolací súd zdôraznil, že povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, po vyhodnotení už vykonaných dôkazov, po vysporiadaní sa s námietkami účastníkov, po doplnení dokazovania na zistenie splnenia dohodnutých podmienok pre vrátenie odporcom zloženej zálohy a zistenia dohodnutých dôb splatností u oboch nárokov, ako aj po posúdení vznesenej námietky premlčania, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa aj napriek viazanosti (§ 226 O.s.p.) sa názorom odvolacieho súdu neriadil. Odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade so zásadami vyjadrenými v § 157 O.s.p., keď v odôvodnení chýba právne posúdenie nárokov, citácia príslušných zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd posúdil nároky, ako aj výklad ich aplikácie na daný prípad, pričom súd prvého stupňa úplne opomenul zaoberať sa so vznesenou námietkou premlčania, ktorú odporca vzniesol v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku, hoci odvolací súd upozornil na povinnosť posúdenia tejto námietky. Vzhľadom na postup súdu prvého stupňa, ktorý po vrátení mu veci odvolacím súdom vypočul odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu a následne bez ďalšieho rozhodol napadnutým rozsudkom, odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej len Ústavný súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (n.n.I.US 62/1997, II.US 26/1996). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu dochádza vtedy, ak komukoľvek je odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby a právnickej osoby. Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. US 4/1994). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.US 26/1994). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomu právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. US 7/2008). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečiť tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní (vyhlásenia vyhotovení), musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosti, jasnosť a súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup pri konštituovaní rozhodnutia, ktoré nenachádza oporu v zákone je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V tomto smere poukazuje odvolací súd napríklad na Nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 6/03 z 13.3.2003 podľa ktorého jasné a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ďalej podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03 zo 16.9.2003 ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože účastníkov vypočul len veľmi stručne a bez zamerania na podstatu sporu a svoje rozhodnutie opätovne neprípustne zjednodušene založil na predčasnom závere o dôvodnosti návrhu v celom rozsahu, teda aj v napadnutej časti, bez posúdenia vznesenej námietky premlčania pričom svoje rozhodnutie právne vôbec neodôvodnil. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude účastníkov konania riadne vypočuť so zameraním na podstatu sporu, zákonom predpísaným spôsobom vykonať i listinné dôkazy, výsledky dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. riadne vyhodnotiť, vyporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania, riadiť sa pritom právnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutom v uznesení zo dňa 7.4.2010, č.k. 24Co/373/2009-84 a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 O.s.p. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane tohto odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.), pričom prihliadne i na dôvody uvedené v odvolaní odporcu. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.