Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/310/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109202588 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109202588.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Fedor Benka v právnej veci navrhovateľky: MUDr. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, K., M. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Fridrichová, so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. č. 9, proti odporcom: 1. Technosol, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 222 305, so sídlom Trnava, Námestie SNP 1, 2. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E., A. XX/XXXX, 3. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpený odporkyňou 2., o zaplatenie 2.700,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1., 2. a 3. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2011 č.k. 36C/275/2009-296, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcov 1., 2. a 3. proti napadnutému rozsudku v časti týkajúcej sa vylúčenia vzájomného návrhu na samostatné konanie o d m i e t a. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e. Odporcovia 1., 2. a 3. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 284,95 Eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súdu odporcovi 1. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.700,- Eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.700,- Eur od 27.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku súd uložil odporcom 1., 2. a 3. spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 2.386,12 Eur do rúk právnej zástupkyni navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nasledujúcim tretím odsekom výroku vo zvyšnej časti konanie zastavil. Ostatným výrokom vzájomný návrh odporcu 1. proti navrhovateľke zo dňa 12.9.2011 o zaplatenie 325.670,- Eur vylúčil na samostatné konanie. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3 ods. 2, 3, 4 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i ustanovení § 106 a 311 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Ako predbežnú otázku musel vyriešiť (ne)platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 1. dňa 27.6.2002. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov pritom zistil, že neobsahuje dojednanie zmluvných strán o účele nájmu ako jednu zo základných náležitostí zmluvy, ktorej absencia ju robí podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov absolútne neplatnou. Z tohto dôvodu podľa § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov nájomnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal a ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívala vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 1. užíval v rozhodnej dobe predmetné nebytové priestory a keďže bez právneho dôvodu nebol povinný platiť nájomné, ale má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, za ktoré treba považovať sumu bežného obvyklého nájomného, ktorým je v danom prípade prinajmenšom dojednaná suma 2.700,- Eur mesačne. Odporca 1. si túto povinnosť nesplnil a navrhovateľke bezdôvodné obohatenie za november 2006 vo výške žalovanej istiny nezaplatil. Súd preto uložil odporcovi 1. povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2.700,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré získal užívaním nehnuteľnosti v mesiaci november 2006. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd zaviazal odporcu 1. tiež na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z istiny 2.700,- Eur odo dňa 27.10.2006, keď s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka za kvalifikované požiadanie navrhovateľa o splnenie dlhu považoval doručenie návrhu na začatie konania odporcovi 1. (V odôvodnení rozsudku súd omylom, chybne uvádza 27.10.2006 namiesto správneho dátumu ako vyplýva i z výroku 27.10.2009). S poukazom na podanie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorým čiastočne zobrala návrh späť v úroku z omeškania nad 0,024 % denne a pred 27.10.2009, ako i voči odporcom 2. a 3. z dôvodu, že dodatočne v priebehu konania splatili nesplatenú časť vkladu do s.r.o. čím prestali byť ručiteľmi dlhu, súd konanie s použitím ustanovení § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. zastavil. Vzájomný návrh odporcu 1. proti navrhovateľke doručený do spisu dňa 3.10.2011, ktorým sa domáhala zaplatenia 325.670,- Eur titulom náhrady škody, prvostupňový súd s použitím § 97 ods. 1, 2, 3, § 98 a § 112 ods. 1 a 2 O.s.p. s odôvodnením, že tieto veci sa nehodia na spojenie, (jednak preto, že vzájomný návrh trpí vadami a vo veci bude potrebné vykonať odlišné dokazovanie), vylúčil na samostatné konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, keď navrhovateľka bola procesne neúspešná v nepatrnej časti úroku z omeškania, pričom voči odporcom 2. a 3. zobrala pôvodne dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcov, ktorí až do doby splatenia zvyšku svojich vkladov ručili do výšky nesplatenej časti vkladov za záväzky odporcu 1. a až v priebehu konania splatením zvyšnej časti vkladu zaniklo ich ručenie. Súd potom zaviazal odporcov 1., 2. a 3. spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 2.386,12 Eur, ktoré spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku 162,- Eur a z trov právneho zastúpenia 2.224,12 Eur, ktorých výpočet súd v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia riadne špecifikoval. Proti tomuto rozsudku podali nezrozumiteľné odvolanie spoločne všetci traja odporcovia, ktorým žiadal odporca 1. vydať bezdôvodné obohatenie, ktorého výška je vo výške ujednaného nájmu 2.700,- Eur plus úroky podľa rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že výška bezdôvodného obohatenia pre odporcu 1. je vo výške 104.760,- Eur zúročená výškou úroku ako odvolací súd určí k sume bezdôvodného obohatenia pre navrhovateľku bez nákladov na dopravu a pracovný čas konateľky, pričom rozhodnutie o výške navýšenia ponechávajú na zváženie odvolacieho súdu. Odvolatelia ďalej navrhli „zamietnuť“ požadované súdne trovy navrhovateľke a to z dôvodu špekulatívnosti rozloženia žaloby na osem samostatných návrhov v tej istej veci a toho istého dohodnutého odloženého nájmu, pričom bezdôvodné obohatenie je navrhovateľka povinná vydať odporcovi 1. v eurách. V rozsiahlom ale ťažko zrozumiteľnom a neprehľadnom odvolaní odporcovia poukázali na to, že navrhovateľka úmyselne rozložila odloženú platbu za nájom, ktorý bol mesačne 2.700,- Eur. Ústnu dohodu o odložení platenia nájmu potvrdila. Prevzala návrh do kedy odporca 1. zaplatí dohodnutý odložený nájom za jednotlivé mesiace a nenamietala túto dohodu. Navrhovateľka potom nedodržala dohodu o zaplatení odloženého nájmu a následne dala spoločnosti jednomesačnú výpovednú lehotu, hoci výpovedná lehota mala byť šesť mesiacov, čím jej spôsobila škodu. Žaloba mala byť stavaná na odloženom nájomnom podľa dohôd s výpovednou lehotou v dĺžke šesť mesiacov, ktorá mala začať plynúť od mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. Dodržaním tejto výpovednej lehoty si odporca 1. mohol nájsť náhradné priestory na podnikanie. Skrátenie výpovednej lehoty spôsobilo škodu. Chamtivosť navrhovateľky a jej právnej zástupkyne sprevádza všetky návrhy žalôb. Ak by bola navrhovateľka dodržala odložený nájom a k tomu výpovednú lehotu, bola by mala jej právna zástupkyňa náklady na právne zastúpenie vo výške zastúpenia jedného prípadu a nie právne zastúpenie deväť prípadov. Odvolatelia poukázali na to, že do prenajatej nehnuteľnosti navrhovateľky spoločnosť investovala viac ako 105.600,- Eur. Navrhovateľka odporcovi 1. neumožnila zobrať kontajner na smeti v dôsledku čoho za roky 2007, 2008, 2009 im fakturovali odvoz smetí lebo nebol odovzdaný kontajner. Niektoré veci, ktoré patrili odporcovi 1. zostali v budove lebo pri výmene zámkov museli už 30.11.2006 budovu opustiť. Namietali, že listinné dôkazy s dátumom 22.8.2006 a 19.9.2006 (bez ich bližšej špecifikácie) nie sú podpísané vlastníčkou nehnuteľností. Poukázali na to, že v iných sporoch patriacich k mesiacom apríl, máj, jún 2006 si navrhovateľka navýšila neoprávnene dohodnutú výšku nájmu o viac ako 600,- Eur mesačne. Keďže odvolanie odporcov malo vady, Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 18.6.2012 č.k. 24Co/310/2011-327 vyzval odporcov na odstránenie týchto vád s tým, aby uviedli rozsah v akom napádajú predmetný rozsudok, podané odvolanie riadne podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodnili, uviedli v čom považujú rozhodnutia alebo postup súdu za nesprávny a čoho sa domáhajú. Na túto výzvu odvolacieho súdu všetci traja odporcovia zareagovali rozsiahlym spoločným podaním zo dňa 6.8.2012. Poukázali na to, že navrhovateľka v iných žalobách uvádza hodnotu inú ako je dohodnutá suma za nájom 2.700,- Eur, ktorá ani dohodnutému nájomnému nezodpovedá. Preto podľa nich navrhovateľka už počas opravy domu mala jasný úmysel dať si opraviť dom a zneužiť dohodnutý odložený nájom z dôvodu, že peniaze budú použité ako určitá časť na opravu majetku. Dohodnutý odložený nájom za apríl až október 2006 bol 18.900,- Eur, ale náklady v danom čase do opravy domu boli 60.000,- Eur, pričom táto suma neobsahuje všetky náklady s tým, že pripájajú fotokópie dokladov nákupu tovaru na danú nehnuteľnosť. Poukázali na účelovosť a premyslenosť navrhovateľky dať si urobiť opravu nehnuteľnosti hoci v tom čase bola už pevne rozhodnutá, že dá spoločnosti výpoveď. Ďalej popisujú ako na túto výpoveď reagovali a ako na ich reakciu reagovala navrhovateľka. Zdôraznili, že rozsudok napadajú v „rozsahu, že ide o účelovú žalobu. Predmet podnetu sa nezhoduje so žalobou...“ S poukazom na Ústavu odvolatelia žiadajú, aby boli ako spoluvlastníci absolútne zbavení povinnosti zaplatiť do výšky splateného alebo nezapísaného vkladu do obchodného registra. Rozhodnutie súdu v rozsudku považujú za nespravodlivé voči odporcom. Záverom sa domáhajú spoločne a nerozdielne, aby súd zaviazal odporcu 1. k zaplateniu bezdôvodného obohatenia z titulu absolútne neplatnej nájomnej zmluvy vo výške 2.700,- Eur, aby náklady spojené s právnym zastupovaním navrhovateľky zamietol v celom rozsahu voči žalovaným 1., 2. a 3. z dôvodu špekulácie zo strany navrhovateľky - rozloženia predmetu výpovedí zo 4.10.2006. Zároveň podávajú vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p. a to, že výška nezaplateného nájmu za mesiac november bude odpočítaná z celkovej sumy bezdôvodného obohatenia, čo činí výšku 143.712,- Eur bez úroku od 1.12.2006, ako aj čiastky za organizovania základných administratívnych úkonov v predmete rekonštrukcie za rok 2003 a prebiehajúce opravy v rokoch 2004, 2005, 2006. K tomuto doplneniu odvolania pripojili vymenované listinné dôkazy v kópiách. Je zrejmé, že ani doplnenie odvolania odporcami nie je jednoznačne zrozumiteľné. Analyzujúc obe podania odvolateľov posúdiac ich podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p., odvolací súd dospel k názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podali všetci traja odporcovia i napriek tomu, že voči odporcom 2. a 3. bolo konanie preskúmavaným rozsudkom zastavené, odvolanie smeruje i voči zastavujúcej časti predmetného rozsudku. Keďže odvolatelia „podávajú vzájomný návrh“ túto časť ich odvolania bolo potrebné podľa obsahu posúdiť ako odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorým súd vzájomný návrh odporcu 1. proti navrhovateľke vylúčil na samostatné konanie. Keďže sa domáhajú, aby istina 2.700,- Eur bola započítaná voči vzájomnému návrhu, je potrebné vyvodiť, že sa odvolávajú i voči vyhovujúcej časti rozsudku včítane príslušenstva. Priamo v odvolaní sa pritom odvolávajú i voči tej časti rozhodnutia, ktorou bola navrhovateľke priznaná voči odporcom náhrada trov konania. S poukazom na uvedené je potom potrebné uzavrieť, že odvolanie odporcov smeruje voči všetkým častiam preskúmavaného rozsudku. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu predložila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok, keď súd postupoval hmotno i procesno právne korektne a správne potvrdil. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke, ktoré vyčíslila sumou 142,34 Eur ako odmenu za jeden úkon právnej služby včítane paušálnej náhrady. Podľa navrhovateľky argumentácia žalovaných je koncipovaná právne nekorektne. Žalovaní opakujú nejasne a konfúzne to čo v danom konaní a v analogických konaniach súdy oboch stupňov i Najvyšší súd už detailne ozrejmili a vyhodnotili. Celá argumentácia odporcov je právne irelevantná. Zaoberajú sa aspektmi, ktoré s predmetnou vecou nesúvisia a to nezrozumiteľným spôsobom. Podľa informácii navrhovateľky požiadavka odporcov na náhradu škody bola už riešená na Okresnom súde Trnava pod č.k. 19C/17/2010, resp. 16C/278/2009. Za podstatné označila, že odporcovia vo svojom podaní z 10.11.2011 uznali nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.700,- Eur zo strany odporcu 1. K otázke náhrady trov konania poukázali na to, že navrhovateľka po dôvodnom podaní žaloby v dôsledku až dodatočného zaplatenia nesplatenej časti vkladu musela zobrať žalobu voči odporcom 2. a 3. v priebehu konania späť. Na náhradu trov konania je potom potrebné uplatniť § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., navrhovateľke teda vznikol nárok na náhradu trov konania. Podľa navrhovateľky písomnosť odporcov označená ako odvolanie nie je právne kvalifikovaným odvolaním, keďže chýbajú odkazy na konkrétne ustanovenia O.s.p. ako aj návrh čoho sa vlastne domáhajú. Je preto otázne, či odvolanie odporcov má všetky zákonom predpísané náležitosti a podľa § 218 ods. 1 písm. d) odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti. K doručenému doplneniu odvolania odporcov právna zástupkyňa navrhovateľky v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd podanie žalovaných označené ako odvolanie a následné doplnenie ako nemajúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že je nutné považovať odvolanie za riadne, žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyni priznať aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 284,95 Eur za dva úkony právnej služby - stanoviská žalobkyne k odvolaniu. Uviedli, že žalovaní nejasne, nezrozumiteľne a konfúzne opakujú to čo v danom konaní, ale aj v analogických konaniach oboch stupňov i Najvyšší súd už detailne ozrejmili a vyhodnotili. Ich podanie z 8.8.2012 vecne, skutkovo ani právne kvalifikovaným spôsobom nedopĺňa ich podanie z 10.11.2011. Z podania odporcov po obsahovej stránke vyplýva ich nespokojnosť s výsledkom činnosti súdov, s postupom navrhovateľky a jej právnych zástupcov, čo je však právne irelevantné. Zdôraznila, že predmetný nárok navrhovateľky v súvislosti s užívaním nehnuteľností v mesiaci novembri 2006 zo strany Technosol, s.r.o. v istine 2700,- Eur, odporcovia opakovane pred súdom uznali. Navrhovateľka len z dôvodu medzičasom uskutočneného zápisu splateného vkladu spoločníkov do obchodného registra zobrala žalobu voči manželom A. späť. Navrhovateľka dôvodne uplatňuje náhradu trov konania nielen od odporcu 1., ale aj odporcov 2. a 3. s tým, že oneskorene iniciovali príslušný zápis do obchodného registra. Žaloba proti nim bola teda podaná dôvodne. Platné právo nestanovuje žiadne limity rozčleňovania alebo spájania samostatne uplatniteľných nárokov účastníka formou žaloby. Žalobca je pritom pánom sporu. Nie je možné legálne donútiť žalobcu, aby naraz a jediným návrhom žaloval všetko a nie je prípustné vyvodzovať sankcie voči navrhovateľke v podobe nepriznania náhrady trov konania, ak postupuje voči žalovanému ústretovo, zmierlivo, manifestuje snahu vyhnúť sa súdnemu sporu postupujúc podľa svojej legitímnej úvahy v snahe dosiahnuť predpokladaný právne korektný výsledok. Ak by sa prvostupňový súd domnieval, že nie je účelné viesť samostatné konania, nič mu nebránilo v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. spojiť veci. Súdy prvého stupňa ani odvolacie ale takto nepostupovali. V ďalšom je obsahom vyjadrenia k doplneniu odvolania exkurz s poukazom na rôzne rozhodnutia súdov Českej republiky. Pokiaľ ide o otázku údajnej škody, o ktorej hovoria odporcovia, nič im nebránilo podať spoplatnenú žalobu, v ktorej by jasne vyjadrili a dôkazmi doložili ich údajný nárok na náhradu škody. Navrhovateľka poukázala na rôzne konania pred Okresným súdom Trnava, kde sa obdobne uplatňoval nárok na náhradu škody. Aktuálne sa na Okresnom súde v Trnave vedie samostatné konanie o údajných nárokoch odporcov, ktoré vzniklo vylúčením vzájomného návrhu odporcov na samostatné konanie z pôvodného konania 36C/275/2009, pričom podľa navrhovateľky ide o litispendenciu. Zdôraznila, že výška uplatnených údajných nárokov je nepreskúmateľná. Navrhovateľka zdôraznila, že vždy postupovala korektne, ľudsky, morálne i právne správne, nechce nikomu škodiť len háji svoje legitímne práva. Zdôraznila pritom, že odporca 1. jej dodnes nezaplatil svoj dlh v súvislosti s užívaním domu v jej vlastníctve. Odporcovia postupujú nekonštruktívne, napádajú nielen navrhovateľku, jej právnych zástupcov, ale aj konajúce súdy a sudcov. Ide pritom o účelovú snahu odporcov vyhnúť sa plateniu. V ďalšom vyjadrenie navrhovateľky obsahuje resumé, v ktorom zhrnuli svoje názory už predtým prezentované v konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie v spojení s jeho doplnením má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v celom rozsahu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne, v dôsledku čoho nie je možné priznať úspech odvolateľom. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu v žiadnej časti preskúmavaného rozhodnutia odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd nemá čo k veci dodať. V podanom odvolaní a jeho doplnení odvolatelia nastoľujú argumenty a otázky, najviac nezrozumiteľným spôsobom, ktoré ale s posúdením žalobou uplatneného nároku priamo nesúvisia. Už ESĽP vo svojich rozhodnutiach (napr. sťažnosť č. 16034/90) a obdobne Ústavný súd SR (napr. v rozhodnutiach II.ÚS193/06, III.ÚS198/07) opakovane uzavreli, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí na každý argument účastníka podrobne reagovať, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Obsah odvolania odporcov je pritom plný vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, irelevantných a nepodstatných pripomienok, detailov a argumentov, ktoré nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Napokon ani odvolatelia vo svojich podaniach nepopierajú, že úhradu za užívanie predmetných nebytových priestorov vlastnícky patriacich navrhovateľke za mesiac november 2006, ktorý je predmetom daného konania, odporca 1. neuhradil. Bolo preto dôvodným odporcu 1. k uhradeniu tejto sumy zaviazať a to včítane príslušenstva, v rozsahu ako to vyargumentoval prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku. Pre späťvzatie časti návrhu navrhovateľkou bolo potom tiež dôvodným vo zvyšnej nepriznanej časti konanie zastaviť s odôvodením ako ho použil prvostupňový súd. Prvostupňový súd rovnako správne a vo vyčerpávajúcom rozsahu odôvodnil i priznanie náhrady trov konania, len v nepatrnej časti neúspešnej navrhovateľke (v späťvzatej časti úroku z omeškania), v dôsledku čoho bola dôvodná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania a v časti, kde bol zobratý návrh späť voči odporcom 2. a 3. prvostupňový súd správne argumentoval, že pre správanie odporcov bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a preto v zmysle § 146 ods. 2 i v tejto časti vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľke. Samotná výška - špecifikácia náhrady trov nebola odvolacími dôvodmi napadnutá, preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu. Pokiaľ odporcovia obsahom svojho odvolania napádali i tú časť výroku rozsudku, ktorou súd vzájomný návrh odporcu 1. vylúčil na samostatné konanie, je potrebné poukázať na to, že toto rozhodnutie, ktoré má charakter uznesenia i keď sa nachádza v rozsudku, je uznesením, ktorým sa nesporne upravuje vedenie konania, a preto v zmysle § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. odvolanie proti tejto časti rozhodnutia nebolo prípustné. V dôsledku toho odvolací súd odvolanie odporcov 1., 2. a 3. v časti proti výroku preskúmavaného rozsudku, ktorým súd vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie s použitím § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. ako neprípustné odmietol. Vo zvyšnej časti s poukazom na vyššie uvedené, bolo odôvodneným, aby bol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdený. I v odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, a preto je v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným odporcom. Trovy navrhovateľky spočívajú v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 111,20 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení - ďalej len cit. vyhl. plus ku každému z úkonov, tzv. paušálna náhrada v zmysle § 16 cit. vyhl. 7,41 Eur za úkon v roku 2011 a 7,63 Eur za 2012, k čomu je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. pripočítať 20 % DPH. Spolu trovy odvolacieho konania navrhovateľky spočívajúce z trov právneho zastúpenia predstavujú 284,95 Eur. Odvolací súd zaviazal uhradiť náhradu trov konania navrhovateľke odporcov spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka), k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.