Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109205609 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109205609.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: MUDr. F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Česká republika, F. X-T., Q. XXXX/XX, proti žalovanému: Ing. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. A. F. XXX, o zaplatenie 150 000 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 7. apríla 2011 č. k. 17C/101/2009-113, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 150 000 Kč vo výške 9 % ročne od 1.7.2009 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 437 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 517 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník, ďalej len „O. z.“), § 3 ods. 1 Vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vecne potom tak, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo (posudzujúc zmluvu podľa obsahu) uzavretej so žalovaným dňa 12.4.2006, pretože dielo nebolo včas hotové a zhotoviteľ-žalovaný nevykonal nápravu ani v poskytnutej mu primeranej lehote, o tomto odstúpení sa žalovaný najneskoršie dozvedel na pojednávaní dňa 18.6.2009, preto s vydaním bezdôvodného obohatenia v sume 150 000 Kč titulom vrátenia zálohy za renováciu motorového vozidla sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom od odstúpenia od zmluvy t.j. 19.6.2009, preto súd priznal žalobcovi v zmysle citovaných zákonných ustanovení nárok na úrok z omeškania zo sumy 150 000 Kč vo výške 9 % ročne, keďže táto výška úroku z omeškania zodpovedala nariadením vlády stanovenej zákonnej výške úroku z omeškania a to odo dňa 1.7.2009 do zaplatenia, ako si tento úrok z omeškania uplatnil žalobca, pretože týmto dňom bol už žalovaný v omeškaní s vrátením žalobcovi sumy 150 000 Kč titulom bezdôvodného obohatenia. V časti o trovách konania rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p. (z. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O. s. p.“) a vecne čiastočným úspechom žalobcu (s neúspechom v nepatrnej časti), ktorému priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, pozostávajúcu iba z náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v celom jeho rozsahu včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh (pozn. odvolacieho súdu - v zostávajúcej časti o príslušenstve a náhrade trov konania) zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania, v opačnom prípade sa bude domáhať od žalobcu zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny za vykonanie dohodnutých prác v plnej výške t. j. 230 000 Kč. Dôvodil, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dodal, že v zmysle zmluvy medzi účastníkmi konania mal žalobca zaplatiť za vykonanie zmluvne dohodnutého rozsahu prác sumu 230 000 Kč, doposiaľ za vykonané práce zaplatil spolu 150 000 Kč. Uviedol, že na prvom pojednávaní sa vzdal sumy 80 000 Kč, čím chcel kompenzovať oneskorenie pri vykonaných prácach a prejaviť dobrú vôľu, avšak táto skutočnosť nebola súdmi vzatá do úvahy a žalobca tak získal neoprávnený osoh a zároveň sa domáha úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zjavne potvrdiť v celom rozsahu. K odvolaniu žalovaného uviedol, že súd zobral na vedomie zľavu ponúknutú žalovaným, rovnako ako jeho prísľub dokončiť renováciu do 31.8.2009, avšak odvolací súd na pojednávaní dňa 28.9.2010 posúdil túto ponuku či prehlásenie ako účelové, ako súčasť zdržovacej taktiky žalovaného, ktorý nebol schopný zdokladovať rozsah prác, ktoré medzitým vykonal. Namietal, že prospech z doterajšieho konania žalovaného nemá žiadny, automobil nie je hotový a žalovaný mu nezaplatil ani korunu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p). Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 24.1.2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/101/2009 zostalo, po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.9.2009 č. k. 17C/101/2009-69 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2010 č. k. 10Co/22/2010-92, už len uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 150 000 Kč vo výške 9% ročne od 1.7.2009 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalového zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 150 000 Kč vo výške 9% ročne od 1.7.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 437 eur v lehote 3 dní d právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ odôvodnil odvolanie v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorú tento pojal do odôvodnenia napádaného rozsudku v prejednávanej veci a ktorú treba považovať aj za dostatočne podporujúcu zvolený spôsob rozhodnutia. Na dôvody použité súdom prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej, by tak zásadne postačovalo i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.), pričom odvolací súd pre potrebu vyporiadania sa aj s námietkami odvolania žalovaného považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) ešte nasledovné: Dôvody uvádzané odvolateľom v podanom odvolaní neboli pre posúdenie predmetnej veci právne relevantné, nakoľko právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 3.9.2009 č. k. 17C/101/2009-69 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2010 č. k. 10Co/22/2010-92 bol žalovaný zaviazaný okrem iného na zaplatenie istiny 150 000 Kč a predmetom konania zostalo už iba príslušenstvo tejto istiny (úroky z omeškania) a trovy konania. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že mu súdom priznanú istinu doposiaľ ani čiastočne neuhradil, nesporoval omeškanie s jej zaplatením ani počiatok omeškania, ani výšku úroku z omeškania. Ponuka zľavy z ceny diela nie je pre rozhodnutie o príslušenstve súdom priznanej pohľadávky právne relevantná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti trov konania, keď správne bola priznaná náhrada trov konania v konaní úspešnému žalobcovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, nakoľko zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne nevyplývali a žiadne si neuplatnil (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Tento rozsudok bol prijatý pomerov hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.