Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109210685 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109210685.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu AXA d.s.s., a.s., Kolárska 6, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava proti žalovanej O. H., nar. X.X.XXXX, T. E. XXX, zastúpenej spoločnosťou CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., Rumanova 2, Košice, o zaplatenie 1.075,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/282/2009-477 zo dňa 28.10.2010 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.075,62 eur s príslušenstvom ako tzv. storno provízie z provízií, ktoré jej vyplatil na základe zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia zo dňa 1.2.2005, súčasťou ktorej boli provízne podmienky upravujúce štruktúru, výšku a podmienky vzniku a zániku nároku sprostredkovateľa na províziu. Poukazoval na to, že žalovanej nárok na províziu vo výške žalovanej sumy zanikol podľa úpravy storno provízie v dôsledku neplatenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľmi, s ktorými zmluvy uzavrela, a v dôsledku ich prestupu v priebehu prvých 12 mesiacov sporenia do dôchodkových fondov spravovaných inými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Žalovaná žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Namietala, že dohoda o storno províziách obsiahnutá v províznych podmienkach je neplatným právnym úkonom, nakoľko podmienky zániku nároku na províziu sú upravené v ustanovení § 662 Obch. zák., podľa ktorého nárok na províziu zanikne iba v prípade, ak je zrejmé, že sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou neuskutoční, prípadne možno zánik tohto nároku dohodou upraviť aj inak, avšak iba v prospech obchodného zástupcu. Z právnej úpravy zániku nároku na províziu podľa nej vyplýva, že podmienky zániku nároku nie je možné zmluvne upravovať v jej neprospech a že nárok na províziu nezanikne, ak sa obchod uskutoční čo i len čiastočne. Naviac právna úprava starobného dôchodkového sporenia v ustanovení § 64b ods. 5 zák. č. 43/2004 Z.z. vylučuje možnosť sporiteľa prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v období kratšom ako jeden rok od účinnosti prvej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, čo vylučuje možnosť storna provízií z dôvodu prestupu sporiteľov v priebehu prvých 12 mesiacov, a dohoda účastníkov je v tejto časti nielen neplatná, ale aj nevykonateľná. Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 28.10.2010 žalobu v celom rozsahu zamietol a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalovanej ako v konaní úspešnej účastníčke právo na náhradu trov konania vo výške 124,50 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zo zmlúv o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia tak z 1.11.2004 ako aj z 1.2.2005, z predmetu zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako sprostredkovateľ sa zaviazala pre žalobcu ako zastúpeného, v jeho mene vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení mal príležitosť takú zmluvu uzatvoriť, teda medzi žalovanou a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, v zmysle § 642 Obchodného zákonníka a nakoľko táto činnosť smerujúca k uzavieraniu určitého druhu zmlúv sa mala pravidelne opakovať, boli v tomto smere naplnené aj podmienky uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení, v zmysle § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe uvedeného žalobkyni vznikol nárok na províziu v zmysle § 644 Obchodného zákonníka uzavretím zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení so záujemcami, ktorých uzavretie sprostredkovala žalovaná, teda aj zmlúv, na základe ktorých sa žalobca domáha od žalovanej vrátenia provízie, súd však mal za to, že nakoľko medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá tzv. hybridná zmluva v zmysle § 642 Obchodného zákonníka a § 652 Obchodného zákonníka, a uzavretím zmlúv žalobcu so záujemcami o starobné dôchodkové sporenie, došlo k uzavretiu obchodu, teda v zmysle § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na províziu žalovanej nezanikol, pričom žalovanej v zmysle § 661 Obchodného zákonníka vznikol nárok na províziu už zaobstaraním príležitosti pre žalobcu na uzavretiu obchodu, preto súd mal za to, že dohoda účastníkov konania v províznych podmienkach tak z 1.11.2004 ako aj z 1.2.2005 o storne provízie je neplatná, pretože bola uzavretá jednoznačne len v prospech žalobcu, ako zastúpeného a v neprospech žalovanej, ako obchodnej zástupkyne - sprostredkovateľky, pričom zánik nároku na províziu bol dohodnutý v týchto províznych podmienkach inak, ako to vyplýva z § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka a v neprospech žalovanej ako obchodnej zástupkyne, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd zároveň mal za preukázané, že len pri zmluvách o starobnom dôchodkovom sporení uzavretých so záujemcami X. S., D. O., T.G., O. A., B. D., S. F. a P. W., po uplynutí 6 mesiacov od vzniku ich účasti na starobnom dôchodkovom sporením nebol na ich osobnom dôchodkovom účte evidovaný aspoň jeden príspevok na starobné dôchodkové sporenie, čo malo byť podľa dohody účastníkov konania v províznych podmienkach dôvodom na storno provízie vyplatenej žalovanej, pričom bolo preukázané, že nebola splnená ani podmienka storna provízie pre prestup v prvých 12 mesiacoch sporenia sporiteľov, tak ako ich v žalobe žalobca uviedol, do dôchodkového fondu vytvoreného a spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a to u W. S., G. T., U. L. a D. O., pretože títo prestúpili až po uplynutí 12 mesiacov sporenia do iného dôchodkového fondu vytvoreného a spravovaného inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pri posudzovaní platnosti dohody o podmienkach zániku nároku na províziu nesprávne vychádzal z ustanovenia § 662 ods. 1 Obch. zák. ako ustanovenia kogentného a na režim zmluvy účastníkov nesprávne aplikoval právny režim zmluvy o obchodnom zastúpení, hoci takýto režim bol vylúčený obsahom zmluvy o sprostredkovaní ako aj právnou úpravou sprostredkovateľskej činnosti podľa zákona č. 43/2004 Z.z. Súčasne namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že súd sa v jeho odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a nevyhodnotil namietanú dispozitívnosť ustanovenia § 662 Obch. zák. a s tými súvisiacu možnosť odchylného dojednania podmienok zániku nároku na províziu dohodou zmluvných strán, rovnako ako nevyhodnotil otázku doby sporenia v dôchodkovom fonde a obmedzil sa iba na konštatovanie, že dohodnutá podmienka nebola pri časti provízie splnená. Podľa odvolateľa súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že podmienky zániku nároku na províziu neboli sčasti splnené, súd mu z dôvodu porušenia ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. odňal možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukazoval na to, že účastníci sa v províznych podmienkach jasným a zrozumiteľným spôsobom dohodli, kedy vzniká nárok na províziu - nielen obstaraním príležitosti, ale aj splnením ďalších dohodnutých podmienok, v súvislosti s čím je záver súdu o aplikácii § 661 Obch. zák., z ktorého nezrozumiteľným spôsobom vyvodil, že dohoda o zániku nároku na províziu bola dohodnutá v rozpore s § 662 ods. 1, zjavne nesprávny. Má za to, že aj v prípade hypotetickej kogentnosti ustanovenia § 662 ods. 1 Obch. zák. bola dohoda účastníkov o zániku nároku na províziu dohodnutá platne, nakoľko právna úprava berie zreteľ aj na osobitnú povahu obchodného zastúpenia pri jednotlivých komoditách, ktoré sú predmetom obchodu, v danom prípade touto osobitosťou je znášanie rizika neplatenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a rizika prestupu sporiteľa do inej správcovskej spoločnosti v dohodnutom časovom rozmedzí. Produkt starobného dôchodkového sporenia má špecifickú povahu, na rozdiel od kúpy či predaja veci, ktorá je spojená s naplnením sprostredkovanej zmluvy, a z ktorej vyplýva, že zastúpený definuje províziu iba v závislosti od plnenia, ktoré obdrží od klienta a ktorého získanie je podmienkou vyplatenia provízie. Podľa odvolateľa právna úprava dôchodkového sporenia vylučovala, aby sprostredkovateľ pôsobil ako obchodný zástupca dôchodkovej správcovskej spoločnosti, nakoľko predmet činnosti sprostredkovateľa je v rozpore s vymedzením obchodného zastúpenia podľa § 652 Obch. zák. a uzatvorená zmluva o sprostredkovaní v sebe nezahŕňa obligatórne náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Nakoľko súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, týmito otázkami sa v priebehu konania nezaoberal a riešil ich až pri vyhlásení rozsudku, odňal mu možnosť reagovať na dokazovanie a vytvorený predbežný názor súdu na prejednávanú vec, ako aj zamerať navrhovanie ďalších dôkazov na skutočnosti, ktoré súd pokladal za sporné. V doplnení odvolania odvolateľ poukazoval na rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici a rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorých súdy v obdobných veciach zmluvy o sprostredkovaní zhodne posudzovali ako zmluvy nepomenované. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s výhradami odvolateľa voči postupu súdu prvého stupňa, v ktorom podľa obsahu spisového materiálu absentuje zrozumiteľné informovanie účastníkov o zhodných a sporných právne významných tvrdeniach tak, ako to predpokladá ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p., rovnako ako s výhradami voči obsahovým náležitostiam odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd v súlade so žalobou konštatoval uzavretie zmluvy o sprostredkovaní a súčasne uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení tvrdenej žalovanou, pričom v súvislosti s otázkou zániku nároku na províziu aplikoval výlučne ustanovenie § 662 Obch. zák. a to bez ozrejmenia ako sa vysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu najmä vo vzťahu k špeciálnej právnej úprave starobného dôchodkového sporenia obsiahnutej v zákone č. 43/2004 Z.z. zaoberajúcej sa v ustanovení § 111 aj sprostredkovateľskou činnosťou, a v neposlednom rade aj s argumentáciou týkajúcou sa nie kogentného charakteru ustanovenia § 662 Obch. zák. V súvislosti s ustanovením § 662 Obch. zák. podľa odstavca 3 ktorého dohodou iba v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1, pritom možno uviesť, že nie je základným ustanovením upravujúcim zmluvu o obchodnom zastúpení, neustanovuje povinnosť písomnej formy právneho úkonu (§ 263 ods. 2 Obch. zák.) a nie je ani ustanovením vymenovaným v § 263 ods. 1 Obch. zák. taxatívne vymedzujúcim ustanovenia, ktoré nie je možné dohodou zmluvných strán zmeniť alebo vylúčiť. V súlade so stanoviskom žalobcu preto možno konštatovať, že zákon dojednanie zániku nároku na províziu odchylne od ustanovenia § 662 ods. 1 a 3, resp. vylúčenie tohto ustanovenia z úpravy konkrétneho právneho vzťahu pripúšťa. Súd prvého stupňa súčasne bez uvedenia súvislosti s dôvodom zamietnutia žaloby, konkrétnych dôkazov a spôsobu ich vyhodnotenia, ako aj podielu na žalobou uplatnenom peňažnom nároku konštatoval čiastočné nesplnenie podmienok vzniku tzv. storno provízie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa z vyššie uvádzaných dôvodov, odhliadnuc už od skutočnosti, že rozhodnutie samotné vychádza z predčasného záveru, že žalovanej patrí celá provízia, ktorá jej už bola vyplatená, hoci zákon výšku provízie ani spôsob jej stanovenia neupravuje a nie je žiaden logický dôvod sa domnievať, že by výška provízie bola zmluvnými stranami dohodnutá rovnaká aj v prípade, ak by od výšky plnenia sporiteľov, resp. od doby trvania sprostredkovaného starobného dôchodkového sporenia nemohla byť závislá, nespĺňa náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré nedostatky nie je možné odstrániť v odvolacom konaní a ktoré vykazujú znaky postupu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom, kvalifikovane uplatňovať a brániť svoje práva. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere, ktorého výsledkom po vysporiadaní sa s celým rozsahom relevantnej argumentácie účastníkov bude rozhodnutie odôvodnené dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.