Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/318/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109214534 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109214534.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. M. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Šruteková, Trnava, Hlavná 44, proti odporcovi: Milan Ješko, Horné Trhovište č. 22, IČO: 44058080, o zaplatenie pohľadávky 16.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/242/2009-74 zo dňa 13. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazať odporcu zaplatiť mu pohľadávku v sume 16.000,- eur spolu s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 21.05.2009 do zaplatenia titulom vrátenia zaplatenej zálohy kúpnej ceny a náhradu trov konania. titulom vrátenia zaplatenej zálohy kúpnej ceny. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 16 Obchodného zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázané, že záloha za tovar, tak ako si jej vrátenie uplatňuje navrhovateľ návrhom na začatie konania, bola vyplatená v prevádzkarni odporcu, pretože navrhovateľovi nebol v tejto prevádzkarni vydaný príjmový pokladničný doklad, preukazujúci prevzatie zálohy v sume 16.000,- eur H. E., ako pracovníkom odporcu, a až dodatočne v čestnom vyhlásení zo dňa 24.04.2009 H. E. vyhlásil, že túto zálohu prevzal od navrhovateľa dňa 18.02.2009 v prevádzkarni odporcu na Pekárskej ulici č. 29 v Trnave, pričom vo svojej svedeckej výpovedi dňa 16.02.2010 túto skutočnosť poprel a uviedol, že neprevzal zálohu za predmetný tovar v prevádzkarni odporcu, ale si požičal od navrhovateľa na inom mieste v januári 2009 finančné prostriedky, z ktorých zatiaľ vrátil sumu 3.000,- eur a navrhovateľ sa rozhodol takouto formou vymôcť od jeho otca finančné prostriedky na splatenie pôžičky, ktorú poskytol H. E. - svedkovi, preto v zmysle § 16 Obchodného zákonníka konanie H. E. nezaväzuje odporcu, pretože nebolo preukázané, že došlo k tomuto konaniu v prevádzkarni odporcu a v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou. Výpoveďou svedka K. G. nebolo tiež preukázané prevzatie zálohy za predmetný tovar H. E. v prevádzkarni odporcu, lebo tento len dosvedčil, že objednaný tovar mal byť navrhovateľom po jeho dodaní predaný jemu a taktiež výpoveď svedka H. H. nebola považovaná ako nestranná, pretože tento sa s navrhovateľom dobre poznal ešte pred tým, ako malo dôjsť k prevzatiu zálohy a podľa vyjadrenia H. E. tento svedok mal zabezpečiť preňho poskytnutie predmetnej pôžičky navrhovateľom, ktorej vrátenie malo byť následne vymáhané od odporcu ako záloha za tovar. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania, pretože si túto náhradu neuplatňoval. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 16.000,- eur spolu s 10%-ným úrokom z omeškania od 21.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. S napadnutým rozhodnutím sa nestotožňuje ako ani s jeho odôvodnením, napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil najmä tým, že nemá za preukázané, že záloha bola vyplatená v prevádzkarni odporcu, pretože nebol vystavený príjmový pokladničný doklad, keď svedok H. E. poprel prevzatie žalovanej sumy, preto podľa § 16 Obchodného zákonníka takéto konanie svedka H. E. odporcu nezaväzuje. Výpoveď svedka G. nepovažoval za preukazujúcu prevzatie zálohy a svedka H. nepovažoval za nestranného, pretože sa s navrhovateľom dobre poznal ešte predtým, ako prišlo k prevzatiu zálohy. Uvedené odôvodnenie je nepostačujúce, nakoľko súd sa v rámci neho nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom tak ako tvorí súčasť spisu. Správne bolo poukázané len na § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého práve konanie svedka H. E. v prevádzkarni odporcu zaviazalo priamo odporcu, nakoľko v predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ako tretia osoba nemohol vedieť, že konajúca osoba (svedok H. E.) na to nie je oprávnená, i keď samotná oprávnenosť H. E. na konanie v mene odporcu je diskutabilná a to vzhľadom k tomu, že samotný odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2010 uvádza, že mu H. E. v prevádzke vypomáhal i keď len do 24.12.2008, pričom jeho úlohou malo byť preberanie objednávok. Svedok H. E. preto disponoval kľúčom od prevádzkarne, odporca neuviedol a ani nepreukázal, že by mu kľúč odňal, resp. zámku vymenil aj v následnom období. Aj zo samotného komentára k § 16 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákazník, ktorý rokuje v prevádzkarni podnikateľa, nemá dôvod si preverovať, s kým rokuje, stačí mu, že takáto osoba sa v prevádzkarni nachádza. Dôkazné bremeno pri dobromyseľnosti tretej osoby zaťažuje podnikateľa. Je povinnosťou podnikateľa zabezpečiť, aby v jeho prevádzkarni konali iba oprávnené osoby. V danom prípade boli splnené kumulatívne obe podmienky - svedok E. konal v priestore prevádzkarne odporcu ako podnikateľa a navrhovateľ ako tretia osoba o neexistencii oprávnenia nevedel. Ďalej navrhovateľ v odvolaní poukázal na neunesenie dôkazného bremena odporcom ako bola prevádzkareň v spornom období otvorená a pokiaľ ide o prevzatie žalovanej sumy svedok H. E. potvrdil svojim úradne osvedčeným podpisom jej prevzatie, keď listinný doklad túto skutočnosť preukazujúci je súčasťou spisu. Nakoľko H. E. následne uvedené na pojednávaní poprel, je podstatné poukázať na to, že menovaný doposiaľ akýkoľvek nátlak navrhovateľa pri podpisovaní predmetných dokladov k žiadnemu orgánu v trestnom konaní nenahlásil, dokonca ani samotnej notárke pri overovaní jeho podpisu. Popieranie pravdivosti predloženého čestného vyhlásenia je tak účelové. Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede svedka H. súdom ako nie nestrannej, v tejto súvislosti zdôrazňuje, že iba samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa s týmto svedkom poznal ešte pred tým ako malo dôjsť k prevzatiu zálohy, nemôže znižovať hodnotu jeho vedeckej výpovede. Súd prvého stupňa tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je namieste napadnutý rozsudok zmeniť s odkazom na § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a ustanovenie § 220 O.s.p. K odvolaniu sa vyjadril odporca, poukázal na to, že súd prvého stupňa v prejednávanej právnej veci vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný a ním uplatňovaný nárok nebol opodstatnený. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje, že boli splnené podmienky predpokladané § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko svedok H. E. konal v priestore prevádzkarni odporcu ako podnikateľa a navrhovateľ ako tretia osoba o neexistencie oprávnenia nevedel, s týmito tvrdeniami sa nemožno stotožniť. Navrhovateľ v priebehu súdneho konania žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že došlo k odovzdaniu žalovanej sumy navrhovateľom svedkovi H. E. v prevádzkarni odporcu a v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, rovnako tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky peňažnej sumy, ktorú mal H. E. odovzdať. Ďalej odporca v odvolaní popisuje otváracie doby prevádzkarne s odkazom na jej uzatvorenie v mesiacoch január a február 2009, t.j. v rozhodnom období ako aj nevieryhodnosť písomných dokladov predložených navrhovateľom v konaní - cenová ponuka a objednávka na stavebný materiál. Navrhovateľom doposiaľ nebol predložený príjmový pokladničný doklad, ktorý by preukazoval prevzatie žalovanej sumy H. E. v prevádzkarni. Trvá na tom, že výpoveď svedka H. H. nemožno považovať za vierohodnú, ale za účelovú, keďže tento je dobrým známym navrhovateľa, keďže mu sprostredkoval pre neho aj poskytnutie pôžičky H. E.. Vzhľadom na to, navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľ (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 2014 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 17C/242/2009 bolo zaplatenie uplatnenej pohľadávky 16.000,- eur spolu s príslušenstvom ako prevzatej zálohy na kúpnu cenu v prevádzkarni odporcu. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a to všetko v rámci zákonných predpokladov vzniku tvrdeného nároku navrhovateľa, ktorý mal vzniknúť z úkonu osoby v prevádzkarni podnikateľa - odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s uplatnenými žalobnými dôvodmi, ako aj obranou protistrany, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, resp. tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich náležite aj vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť akú právnu normu na daný skutkový základ veci aplikoval, inak je rozsudok nepreskúmateľný práve nedostatkom dôvodov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní jej povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 os. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na stane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Obchodný zákonník ustanovuje v § 16 Obchodného zákonníka, súdom prvého stupňa citovanom v odôvodnení jeho rozhodnutia, fikciu zastúpenia t.j. ak osoba koná v mene podnikateľa v jeho prevádzkarni bez toho, aby bola na to oprávnená ako zákonný zástupca alebo ako zástupca na základe plnej moci, zákon chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s touto nepoverenou osobou v prevádzkarni podnikateľa. Podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, kým nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni na to nebola oprávnená. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá tzv. objektivizácia jej nevedomosti, t.j. dôkaz sa bude zakladať na tom, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení oprávnení vedieť (očakáva sa istý stupeň obozretnosti, nepostačuje subjektívna nevedomosť tretej osoby). Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na strohé ustálenie nepreukázania, že záloha na kúpnu cenu tovaru, ktorej vrátenie uplatňuje návrhom na začatie konania navrhovateľ, bola vyplatená v prevádzke odporcu ako podnikateľa svedkovi H. E. ako pracovníkovi odporcu, keď podľa svedeckej výpovede tohto svedka, ktorý poprel prevzatie tejto zálohy v prevádzke oproti jeho čestnému vyhláseniu túto skutočnosť potvrdzujúceho, a ktorý poukázal na čerpanú pôžičku od navrhovateľa v inom čase a na inom mieste, ktorú sa navrhovateľ takto snaží vymôcť od jeho otca - odporcu, súd nemal za to, že v zmysle § 16 Obchodného zákonníka toto konanie H. E. (aké?) zaväzuje odporcu, pretože nebolo preukázané, že k nemu došlo v prevádzkarni odporcu a v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Popísaným súd prvého stupňa bližšie a systematicky v odôvodnení rozhodnutia nerozobral podmienky a predpoklady žiadaného zaviazania odporcu ako podnikateľa z tvrdeného úkonu, ktorý mal vykonať svedok H. E. v jeho prevádzke pri citácii § 16 Obchodného zákonníka. Teda nezdôvodnil dostatočným spôsobom z čoho vychádzal pri ustálení nepreukázania prevzatia zálohy za tovar svedkom E. v prevádzkarni odporcu, teda či vôbec k nejakému úkonu v prevádzke odporcu došlo, ak nie na základe čoho, pretože len preukázaním príslušného úkonu v prevádzke podnikateľa je potom možné zaoberať sa tým, o aké konanie išlo, teda či išlo o konanie zákonného zástupcu podnikateľa (osobu poverenú určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku), prípadne zástupcu na základe plnej moci, alebo nepoverenej osoby v prevádzke a tomu potom podriadiť príslušné zákonné ustanovenie na prípad aplikovateľné. Samotná právna norma na danú vec vzťahujúca sa predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré majú formulovať záver o skutkovom stave veci. Z odôvodnenia musí vyplývať, o aké vykonané dôkazy sa skutkové závery opierajú. Podstatou zisteného skutkového stavu veci je úsudok o tom, ktoré z rozhodujúcich skutočností sú pravdivé, teda ktoré budú považované za preukázané vykonaním jednotlivých dôkazov. Vierohodnosť takéhoto určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, je súd povinný hodnotiť ako izolovane, rovnako aj porovnaním s poznatkami získanými vykonaním z všetkých ostatných dôkazov. Skutkové závery súd prvého stupňa pri odôvodnení rozhodnutia, ktoré boli podkladom konštatovania nepreukázania, že záloha na kúpnu cenu tovaru, ktorej vrátenie uplatňuje návrhom na začatie konania navrhovateľ, bola vyplatená v prevádzke odporcu ako podnikateľa, a že v zmysle § 16 Obchodného zákonníka konanie H. E. (aké?) zaväzuje odporcu, nie je možné plne hodnotiť ako majúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nezdôvodnil, teda dostatočne nekonkretizoval akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov riadil, predovšetkým akú váhu a vierohodnosť pripísal listinnému dokladu preukazujúceho prevzatie žalovanej sumy svedkom E. v prevádzkarni odporcu ako zálohu na kúpnu cenu a akými úvahami sa potom riadil v kontexte s jeho svedeckou výpoveďou, v ktorej svedok následne potvrdené skutočnosti poprel, a z ktorej výpovede súd vychádzal. V tomto smere je potrebné podotknúť aj nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadne okolností, za ktorých došlo k vystaveniu tohto dokladu, teda prečo vôbec k jeho vystaveniu došlo, na koho podnet, prečo mimo Trnavy a pod.. Nedostatočne zistený skutkový stav sa týka aj okolností, za ktorých malo dôjsť k tvrdenému odovzdaniu zálohy svedkovi Jašekovi v prevádzke odporcu, pričom len odkaz na nepredloženie pokladničného príjmového dokladu bez posúdenia dôkaznej váhy predloženej potvrdenej cenovej ponuky a objednávky je nepostačujúce. Celkové odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak vzhľadom na popísané nepostačujúce, pričom je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvého stupňa sa v ňom nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom tak ako tvorí súčasť spisu. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (167 ods. 2 O.s.p.) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, opätovne vo veci rozhodne a to aj s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3:0, čiže jednohlasne (§ 3 ods.9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.