Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/78/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109215221 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109215221.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, v konkurze, Trnava, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, proti odporcovi: M Y K A spol. s r.o., M.R. Štefánika 73, Žilina, IČO: 31 586 091, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kubik, Poľná 9, Dunajská Streda, o určovacej žalobe, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.1.2011, č.k. 13C/164/2009-338, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 9/334/97 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 10.06.1997, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 18/334/97 zo dňa 07.10.1997, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 3/334/98 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 9/334/97 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 10.06.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 18/334/97 zo dňa 07.10.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 3/334/98 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.1997. Odporcu súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh Okresnému súdu v Trnave v sume 597,- eur, do troch dní. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne s použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 151a, § 151d ods. 3, § 39, § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že z uvedených právoplatných rozhodnutí súdov vyplýva, že nakoľko nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia o schválení privatizačného plánu z Trnavské automobilové závody, štátny podnik, na Fond národného majetku SR, nemohol FNM SR vložiť nehnuteľnosť do základného imania spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. a následne nemohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na TAZ a.s., keďže FNM SR nemohol previesť práva, ktoré sám nemal na ďalší subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca záložcu (Trnavské automobilové závody, a.s.), záložca TAZ, spol. s r.o., ani právny nástupca záložcu TAZ, a.s., nikdy platne nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nemohli platne zaťažiť predmetnú nehnuteľnosť záložným právom, odvodzujúc svoje právo takýmto spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou od vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. V tomto smere je právne bez významu, že záložca bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný v Katastri nehnuteľností, keďže zápis vlastníckeho práva v Katastri nehnuteľností zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu v prospech osoby zapísanej na príslušnom liste vlastníctva. Dôkaz opaku bol preukázaný uvedenými rozsudkami. Ak teda TAZ, spol. s r.o. ako aj záložca uzatvoril záložnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu, predmetom ktorej bola aj dotknutá nehnuteľnosť, je takýto právny úkon neplatný, pretože svojim obsahom odporuje zákonu, keďže záložné zmluvy ako záložca kontrahovala osoba, ktorá nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, podľa právnej zásady, z ktorej vychádza aj koncepcia občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov - nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má („nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“). Súd vyslovil, že nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko mu trovy konania nevznikli. Navrhovateľ ako správca úpadcu je v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, teda aj poplatku za návrh na začatie konania v predmetnej veci. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, keďže predmetné konanie nie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov a odporca v konaní úspech nemal, preto je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 597,- eur. Základom poplatku je cena predmetu konania, keďže predmet konania nemožno oceniť peniazmi, súdny poplatok sa stanovuje vo výške 99,50 eur za jeden predmet konania. Nakoľko súd vo veci rozhodol o šiestich nárokoch v tomto jednom spojenom konaní, súdny poplatok sa platí vo výške 99,50 eur x 6, t.j. 597,- eur. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol vo veci bez vypočutia odporcu, pričom jeho právny zástupca sa riadne a včas ospravedlnil z pojednávania konaného dňa 19.1.2011 z dôvodu kolízie pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti podľa § 15 O.s.p. a súd sa nijako nevysporiadal s takto vznesenou námietkou zaujatosti. Odporca nemal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným navrhovateľom, nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, nemal možnosť navrhovať dôkazy, konaním súdu prvého stupňa tak došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Súd prvého stupňa pri posudzovaní toho, či došlo alebo nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevykonal žiadne dokazovanie, opieral sa iba o rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007 zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 zo dňa 23.9.2008, ktoré rozsudky však otázku vlastníctva nehnuteľností riešili iba ako otázku predbežnú vo vzťahu k otázke, či nehnuteľnosti patria do súpisu všeobecnej podstaty TAZ, š.p., tieto rozsudky teda nie sú záväzné čo sa týka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odporca sa naviac domnieva, že súdy nemali vôbec právomoc za daných okolností posudzovať otázku vlastníckeho práva nehnuteľností v nadväznosti na privatizáciu TAZ, š.p. Na Okresnom súde Trnava pritom prebieha samostatné konanie sp.zn. 13C/279/1999 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, konanie malo byť prerušené podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s argumentmi odporcu. Ak by aj bola privatizácia TAZ, š.p. absolútne neplatná, TAZ, š.p. nemôže byť de iure vlastníkom nehnuteľností, štátny podnik iba hospodári s majetkom, ktorý je vo vlastníctve štátu, navrhovateľ preto nemá aktívnu legitimáciu a ani naliehavý právny záujem na určení. Za určitých okolností judikatúra pripúšťa, aby na základe neplatnej záložnej zmluvy platným spôsobom vzniklo záložné právo k nehnuteľnosti, ak záložný veriteľ konal v dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľností a došlo k odovzdaniu založenej nehnuteľnosti, teda k zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, v takomto prípade sa aj na nehnuteľnosti môže aplikovať § 151d ods. 1 Obč. zákonníka v znení pred 1.1.2003. Do roku 1993 a aj v čase zriadenia záložných práv odporcu bola TAZ, a.s. vedená v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností, pochybnosť o jeho vlastníctve vznikla až v roku 1999 podaním určovacej žaloby na Okresnom súde Trnava, záložné právo bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností. Základným princípom právneho štátu je princíp právnej istoty nepripúšťajúci spochybňovanie dobromyseľne nadobudnutých práv uplynutím viac než 10 rokov od ich nadobudnutia. V konaní nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko nehnuteľnosti sú stále zaradené do spisu všeobecnej podstaty úpadcu TAZ, a.s., konkurzné konanie skončené nie je, nehnuteľnosti v rámci neho speňažené neboli, vzhľadom na § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní odporca ani nemôže vykonávať svoje záložné právo k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K odvolaniu odporcu doručil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietkam odvolateľa uviedol, že odporca mal možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe a k vykonaným dôkazom (išlo o listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii), a to od doručenia žaloby súdu dňa 13.7.2009 do rozhodnutia súdu dňa 19.1.2011, odporca nevyužil právo navrhovať dôkazy. Odporca sa nezúčastnil na pojednávaní dňa 28.10.2009 bez ospravedlnenia, stanovisko k veci mal možnosť zaujať aj počas výsluchu pred Okresným súdom Žilina celkovo tri krát, odporca sa následne nedostavil ani na ďalšie pojednávanie dňa 19.5.2010, nasledujúce dve pojednávania boli rovnako zmarené z dôvodov na strane odporcu, jeho právny zástupca prevzal zastupovanie a vyjadril sa k veci až 13.10.2010. Odporca nikdy nepreukázal ním uvádzaný dôvod ospravedlnenia. Prvostupňový súd sa riadne vysporiadal s vznesenou námietkou zaujatosti, keď túto predložil Krajskému súdu v Trnave, ktorý dňa 17.12.2010 vec vrátil prvostupňovému súdu s odôvodnením, že v podaní odporcu chýbajú podstatné obsahové náležitosti, na podanie preto nie je potrebné prihliadnuť, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne. K otázke preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľ uviedol, že tento vyplýva už len z toho, že na príslušnom liste vlastníctva je zapísané záložné právo v prospech tretej osoby, ktoré neexistuje. Navrhovateľ bol úspešný v konaní o vylúčenie dotknutej nehnuteľnosti zo súpisu, akékoľvek ďalšie excindančné konanie v konkurznom konaní je bez významu a v rozpore so zásadou právnej istoty, súd je viazaný právoplatne zisteným stavom veci, čo bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v ďalšom konaní inak právne posúdil. Správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v rámci nej vylúčiť zo súpisu majetok, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že doň nepatrí. Inštitút vylučovacej (excindančnej) žaloby je svojou podstatou vlastníckou a určovacou žalobou, jej cieľom je chrániť vlastnícke právo. Po právoplatnom rozhodnutí v excindančnom konaní sa tretie osoby už práva k veci (vrátane vlastníckeho práva, ktoré implicitne zahŕňa právo dispozičné k predmetu konania) dovolávať nemôžu. Naviac odporcom uvádzané skutočnosti a dôkazy neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a nespĺňajú podmienky podľa § 205a ods. 1 O.s.p., preto nemôžu byť odvolacím dôvodom. Navrhovateľovi nie je známa žiadna judikatúra, z ktorej by vyplývalo, že záložné právo je možné platne zriadiť aj nevlastníkom, odporca žiadne rozhodnutie neuviedol. Odvolávanie sa na dobromyseľnosť odporcu je právne neudržateľné, navrhovateľ poukázal na zjednocujúci právny názor v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 31Odo/1424/2006 vo veci vylúčenia veci zo súpisu podstaty, podľa ktorého nadobúdateľ nehnuteľnosti prevedenej na základe kúpnej zmluvy sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti len na základe toho, že pri jej uzatvorení konal v dobrej viere na základe zápisu v katastri nehnuteľností. Do úvahy neprichádza ani vydržanie, keď záložné právo nie je spôsobilým predmetom vydržania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 9/334/97 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 10.06.1997, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 18/334/97 zo dňa 07.10.1997, že nehnuteľnosť - stavba - Administratívna budova VVZ (bez súp. č.), na parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 3/334/98 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 9/334/97 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 10.06.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 18/334/97 zo dňa 07.10.1997, že nehnuteľnosť - pozemok - parc. č. 8522/21, zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.311 m2, obec: Trnava, okres: Trnava, katastrálne územie: G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, nie je zaťažená záložným právom žalovaného zo záložnej zmluvy č. 3/334/98 a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.1997. Ide teda o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Dňa 10.06.1997 bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 334710616 medzi veriteľom: Z. K., a.s., organizačná zložka Nitra, Coboriho 2, Nitra, IČO: 31431470 a dlžníkom: TAZ spol. s r.o., Červeňova 28, Bratislava, IČO: 34134107, na základe ktorej Z. K., a.s., poskytla spoločnosti TAZ spol. s r.o., úver vo výške 15 miliónov Sk. Dňa 10.06.1997 bola uzatvorená Záložná zmluva číslo 9/334/97 a zmluva o zriadení vecného bremena medzi Z. K., a.s. a TAZ spol. s r.o., na zabezpečenie úveru z úverovej zmluvy. Na základe tejto záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo aj k nehnuteľnostiam: stavba - administratívna budova VVZ na parcele číslo 8522/21, zastavené plochy a nádvoria, výmera 1311 m2, obec Trnava, okres Trnava, katastrálne územie G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, ďalej pozemku - parcela č. 8522/21, zastavené plochy a nádvoria, výmera 1311m2, obec Trnava, okres Trnava, katastrálne územie G., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený pod číslom V1288/97 zo dňa 20.06.1997. Dňa 07.10.1997 bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 334710624 medzi veriteľom: Bankou a Dlžníkom TAZ spol. s r.o., na základe ktorej banka poskytla spoločnosti TAZ, spol. s r.o., úver vo výške 40 miliónov Sk. Dňa 07.10.1997 bola uzatvorená záložná zmluva číslo 18/334/97 medzi Bankou a TAZ spol. s r.o., na zabezpečenie úveru z úverovej zmluvy II. Na základe tejto záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo aj k nehnuteľnostiam. Vklad záložného práva do Katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený pod číslom V2753/97 zo dňa 28.11.1997. Dňa 17.12.1997 bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 334810626 medzi veriteľom - Bankou a dlžníkom - TAZ, spol. s r.o., na základe ktorej banka poskytla spoločnosti TAZ spol. s r.o. úver vo výške 25 miliónov Sk. Dňa 17.12.1997 bola uzatvorená záložná zmluva č. 3/334/98 a zmluva o zriadení vecného bremena medzi bankou a TAZ spol. s r.o., na zabezpečenie úveru z Úverovej zmluvy II. Na základe záložnej zmluvy II. bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený pod číslom V447/98 zo dňa 23.02.1998. Dňa 02.04.1998 Valné zhromaždenie spoločníkov TAZ, spol. s r.o. rozhodlo podľa § 68 ods. 3 písm. e) a § 69 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka o zrušení spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť: TAZ SIPOX, a.s. Trnava, Coburgova 84, všetky práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti prešli na právneho nástupcu. O tomto svedčí výpis z obchodného registra. Dňa 21.12.1999 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3K 105/99, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, sídlo Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej, so sídlom: Nám. Slobody 10, Bratislava, zapísaný v zozname správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR pod číslom 1133. JUDr. Pohovej zapísal do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. aj Internát a administratívnu budovu VVZ. O tomto svedčí obchodný vestník č. 2/2000 zo dňa 20.01.2000. Dňa 25.02.2004 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok vo forme Notárskej zápisnice N131/2004, NZ 16566/2004, medzi bankou a odporcom, na základe ktorej došlo k prevodu práv z vyššie uvedených zmlúv o úvere a záložných zmlúv. Dňa 12.09.2007 Okresný súd v Trnave vydal uznesenie č.k. 25K 2/2007 - 70 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu TAZ, štátny podnik, sídlo v Trnave, IČO: 00 009 199, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu v Trnave, oddiel: Pš, vložka číslo 23/T, za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička, so sídlom Paulínska 24, Trnava. Dňa 16.10.2007 predchádzajúci správca zapísal okrem iných aj nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku číslo 206B/2007 zo dňa 16.10.2007 so sporným zápisom v prospech tretej osoby - TAZ, a.s. v konkurze, IČO: 36 227 803 a v druhom rade JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., IČO: 36 227 803, sídlo správcovskej kancelárie: Námestie Slobody 10, Bratislava. Dňa 12.12.2007 Okresný súd v Trnave uznesením č.k. 25K 2/2007 - 823 rozhodol o výmene správcu; za nového správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Františkánska 22, Trnava. Dôvodom sporného zápisu bola absolútna neplatnosť prevodov - prechodov vlastníckeho práva k súpisovej vložke majetku od úpadcu - Trnavské automobilové závody, š.p., na Fond národného majetku SR. Podľa názoru správcu v danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku z dôvodu priameho rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR číslo 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením vlády SR číslo 590 zo dňa 16.06.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, ktorých predmetom nebol prechod / prevod súpisovej zložky majetku od úpadcu na FNM SR a následné prevody / prechody na ďalšie osoby. Prechod vlastníckeho práva je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s platnými ustanoveniami § 1, § 5, § 6 ods. 1 písm. a/, § 10, § 11 ods. 2 ako aj ďalších ustanovení zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a je v priamom rozpore s ustanovením § 39, § 132 ods. 1, Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Následné prevody / prechody súpisovej zložky majetku od FNM SR na Trnavské automobilové závody a.s., IČO: 31 412 742, ďalej na TAZ, spol. s r.o., IČO: 34 134 107, ktorá dňa 19.03.2007 zmenila obchodné meno na TAZ SIPOX, s.r.o. a následne bola dňa 14.05.1998 zrušená bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. /v súčasnosti TAZ, a.s. v likvidácii/, IČO: 36 227 803, sú sankcionované absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“ a podľa ustnovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca FNM SR nebol vlastníkom súpisovej zložky majetku. Dňa 26.03.2008 Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu JUDr. Dušana Pohoveja o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 07.05.2008 JUDr. Pohovej podal odvolanie proti predmetnému rozsudku, odvolacie konanie bolo vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21CoKr/4/2008, keď dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008. Na LV č. XXXX vydanom Správou katastra Trnava pre katastrálne územie G., okres Trnava, obec Trnava, sú v súčasnosti v časti “C“ zapísané ťarchy - na parcelu č. 8522/21 a administratívnu budovu VVZ je záložné právo v prospech MYKA, spol. s r.o., Bernoláka 60, Žilina, zmluva o úvere číslo 334710616 zo dňa 10.06.1997, záložná zmluva V1288/97 zo dňa 20.06.1997, Zmluva o postúpení pohľadávok N 131/2004, NZ 16566/2004 zo dňa 25.02.2004 - v.z. 965/97, 1933/06, v.z. 1463/09. Pod poradovým číslom 41 - na parcele číslo 8522/21 a administratívnu budovu - záložné právo v prospech: MYKA, spol. s r.o., Bernoláka 60, Žilina, IČO: 31 586 091, Zmluva o úvere číslo 3344810626 zo dňa 17.12.1997, Záložná zmluva V447/98 zo dňa 23.02.1998, Zmluva o postúpení pohľadávok N 131/2004, NZ 16566/2004 zo dňa 25.02.2004 - v.z. 402/98, 1933/06 - 975/06, 1933/0, v.z. 1463/09. Pod poradovým číslom 40 - na parcele číslo 8522/21 a administratívnu budovu VVZ - záložné právo v prospech: MYKA, spol. s r.o., A. Bernoláka 60, Žilina, IČO: 31 586 091, Zmluva o úvere číslo 334710624 zo dňa 07.10.1997, Záložná zmluva V2753/97 zo dňa 28.11.1997, Zmluva o postúpení pohľadávok N 131/2004, NZ 16566/2004 zo dňa 25.02.2004 - v.z. 1979/97, 1933/06 - 975/06, v.z. 1463/09. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práv. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení, či predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že bez takéhoto určenia je ohrozené vlastnícke právo úpadcu navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, keďže odporca ako záložný veriteľ môže kedykoľvek začať s výkonom záložného práva za účelom uspokojenia nesplatených pohľadávok, ktoré boli na odporcu postúpené z vyššie uvedených úverových zmlúv. Týmto konaním by mohlo dôjsť k strate vlastníckeho práva úpadcu navrhovateľa a teda právne postavenie úpadcu navrhovateľa ako vlastníka predmetných nehnuteľností je neisté, pričom tento stav právnej neistoty je možné odstrániť iba práve požadovaným určením, či predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech odporcu. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvostupňový súd správne uzavrel, že u navrhovateľa bol daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom odporcu, čo je základnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením prvostupňového súdu, ktorý ťažisko svojej argumentácie založil na aplikácii právnej zásady, z ktorej vychádza koncepcia občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov - nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má („nemo plus Iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“), opierajúc sa o §37 ods. 2 Obč. zák. Vychádzajúc z tejto zásady, zmluvou možno nadobudnúť vlastnícke právo len od vlastníka, a tiež len vlastník nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť zaťažiť záložným právom. Právna úprava iba výnimočne pripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka (napr. v ustanovení § 486 Občianskeho zákonníka pri nadobudnutí majetku od nepravého dediča, nadobudnutie vlastníctva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka udelením príklepu (por. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 289/08). Oprávnenie previesť svoje vlastníctvo na iného, ako aj zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom je totiž imanentnou súčasťou vlastníckeho práva (ius disponendi) a prináleží výlučne vlastníkovi veci (§ 123 Obč. zák.). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zmluvou prevedie vec na iného ten, kto ju nevlastní, je takýto úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 123 Obč. zák., neplatný. Ak sú splnené stanovené predpoklady neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný absolútne, pričom absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, voči každému, od začiatku a to bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu určujúceho súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie. Pritom určenia neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu (zmluvou) dotknutý a preukáže svoj naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O.s.p.]. V tejto súvislosti odvolací súd mutatis mutandis poukazuje aj na právny záver Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, ktorý zotrval na ustálenej judikatúre všeobecných súdov, opierajúc sa o závery obsiahnuté v R 23/2005 i naďalej platí, že plná moc, ktorú záložný dlžník udelil záložnému veriteľovi na predaj založenej nehnuteľnosti za účelom splatenia zabezpečenej pohľadávky, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). Kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti uzavretá na základe takejto plnej moci je absolútne neplatným právnym úkonom. Ďalší nadobúdateľ nehnuteľnosti (ďalší kupujúci) prevedenej touto kúpnou zmluvou sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti len na základe toho, že pri uzavretí ďalšej kúpnej zmluvy konal v dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR č.k. 31 Odo 1424/2006-136 zo dňa 9.12.2009). Nakoľko nebolo preukázané, že došlo k prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia o schválení privatizačného plánu zo subjektu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, na Fond národného majetku SR, nemohol FNM SR vložiť nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. a následne nemohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na TAZ a.s., keďže FNM SR nemohol previesť práva, ktoré sám nemal, na ďalší subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca záložcu (Trnavské automobilové závody, a.s.), záložca TAZ, spol. s r.o. ani právny nástupca záložcu TAZ, a.s., nikdy platne nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli platne zaťažiť predmetné nehnuteľnosti záložným právom, odvodzujúc svoje právo takýmto spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami od vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. V tomto smere je právne bez významu, že záložca bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v Katastri nehnuteľností, keďže zápis vlastníckeho práva v Katastri nehnuteľností zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu v prospech osoby zapísanej na príslušnom liste vlastníctva, ktorá platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku bol preukázaný uvedenými právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 a Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008. Ak teda TAZ, spol. s r.o. ako aj záložca uzatvorili záložné zmluvy s právnym predchodcom odporcu, predmetom ktorých boli aj predmetné nehnuteľnosti, je takýto právny úkon neplatný, pretože svojim obsahom odporuje zákonu, keďže záložné zmluvy ako záložca uzavrela osoba, ktorá nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností. Konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.1.2000 a ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Okrem iných v uvedenom súpise boli uvedené aj predmetné nehnuteľnosti. Týmto úkonom prešlo podľa § 14 zákona č. 328/1991 Z.z na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty. Predmetné nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľnosti tak, že na liste vlastníctva bol ako vlastník vedený úpadca, t .j. TAZ, a.s. v likvidácii a ku dňu rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku TAZ, a.s. v likvidácii. Podstatné však je rozhodnutie vydané v konaní pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 44Cbi/6/2007 a nasledujúce rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti neboli vylúčené zo súpisu podstaty úpadcu TAZ, štátny podnik v likvidácii. Akékoľvek ďalšie excidančné konanie v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave je bezvýznamné, pretože Krajský súd v Bratislave je viazaný právoplatne zisteným stavom, ktorý bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v ďalšom konaní inak právne posúdil, čo okrem iného znamená, že súd sa nebude zaoberať tvrdeniami, ktoré by boli v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré boli v predchádzajúcom konaní preukázané, a na základe ktorých súd rozhodol. Dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii o vylúčenie nehnuteľností, vrátane predmetných nehnuteľností zaťažených záložným právom, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010 odmietol dovolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O. s. p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O. s. p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v rozhodnom období, a teda, kto bol oprávnený zaťažiť ich záložným právom. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ - správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2007 - 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ svoje vlastnícke právo postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z.. účinného v čase vyhlásenia konkurzu ), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. Pokiaľ odvolateľ poukázal na možnosť aplikácie ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2002, podľa ktorého ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť, pričom v prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne, podľa odvolacieho súdu prijatím veci odovzdanej dobromyseľnému záložnému veriteľovi bez súhlasu vlastníka môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci. I bez súhlasu vlastníka veci môže vzniknúť záložné právo, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi a ten ju prijal dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť (že je vlastníkom, alebo koná so súhlasom vlastníka). Z podmienky, že pre vznik záložného práva k veci, ktorá žalobcovi nepatrí a ani z iného právneho dôvodu nie je oprávnený záložné právo zriadiť, sa vyžaduje odovzdanie veci, nesporne vyplýva, že takto môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci. Charakter nehnuteľnosti, ako zvláštneho druhu veci, neumožňuje, aby bola odovzdávaná. Odovzdaná môže byť len vec hnuteľná. Pre typickú vlastnosť nehnuteľnosti, ktorou je nemožnosť s ňou hýbať, nedochádza k zmene vlastníctva jej faktickým odovzdaním a prevzatím, ako je to pri hnuteľných veciach (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale až zápisom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnako rozdielne je stanovená i podmienka vzniku záložného práva pre hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 151b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002). Znamená to, že nevlastník nehnuteľnej veci nemôže bez súhlasu vlastníka platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva (por. rozsudok NS SR sp.zn. 4 Obo 248/97 zo dňa 20.11.2007). Uplatnené odvolacie dôvody, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), s poukazom na vyššie uvedené nemožno považovať za preukázané. K námietke odvolateľa, že mu bola súdom odňatá možnosť konať pred súdom, z obsahu spisu bolo zistené, že odporcovi bol žalobný návrh s prílohami doručený dňa 9.9.2009 s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu, na ktorú odporca nereagoval. Súd prvého stupňa vytýčil prvý termín pojednávania na deň 28.10.2009, odporca prevzal predvolanie s poučením účastníka konania dňa 15.10.2009, pojednávania sa však bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil. Následne súd požiadal Okresný súd Žilina o predvolanie a vypočutie odporcu ako účastníka konania. Dožiadaný súd určil postupne štyri termíny výsluchu - 27.1.2010, 3.32010, 31.3.2010, 23.4.2010, odporca sa na ani jeden termín nedostavil, preto dožiadaný súd vrátil dožiadanie bez vybavenia. Súd prvého stupňa vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 19.5.2010, odporca prevzal predvolanie dňa 11.5.2010, dňa 18.5.2010 bolo súdu doručené faxom ospravedlnenie z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty konateľov. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 21.6.2010, odporca prevzal predvolanie dňa 28.5.2010, dňa 18.6.2010 bolo súdu doručené ospravedlnenie z dôvodu PN konateľa odporcu. Podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára konateľ odporcu Ing. Vladimír Kačaljak bol PN od 18.6.2010 do 25.6.2010, ochorenie nebránilo osobnej účasti na súdnom pojednávaní. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 27.9.2010, konateľ odporcu prevzal predvolanie dňa 14.9.2010, dňa 24.9.2010 bolo súdu doručené ospravedlnenie z dôvodu PN konateľa odporcu. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 13.10.2010, odporca prevzal predvolanie dňa 4.10.2010 s osobitnou výzvou na zabezpečenie účasti odporcu na pojednávaní vzhľadom na prieťahy spôsobené odporcom. Dňa 12.10.2010 bolo súdu doručené zo strany právneho zástupcu odporcu oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, ospravedlnenie z pojednávania a žiadosť o odročenie, vyjadrenie k žalobnému návrhu. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 27.10.2010, právny zástupca odporcu prevzal predvolanie dňa 21.10.2010, dňa 27.10.2010 bolo súdu doručené ospravedlnenie z dôvodu náhlych zdravotných ťažkostí. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 15.11.2010, právny zástupca odporcu prevzal predvolanie dňa 4.11.2010, dňa 12.11.2010 bola súdu doručená námietka zaujatosti a žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa predložil spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. odvolaciemu súdu. Odvolací súd listom sp.zn. 23NcC/52/2010 zo dňa 6.12.2010 vrátil vec súdu prvého stupňa ako nesprávne predloženú, keď odporca namietal všetkých sudcov Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave z dôvodu, že navrhovateľ v minulosti viedol na týchto súdoch viaceré konania, v ktorých bol úspešný, pričom postup súdov nebol vždy v súlade so zákonom, možno preto hovoriť o užších vzťahoch navrhovateľa a sudcov oboch súdov, podporený až príliš jednotným postupom a rozhodovaním vo veciach. Podľa cit. ustanovení § 15a ods. 1 a 3 O.s.p. ako aj podľa ustálenej súdnej praxe, účastník konania navrhujúci vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, musí ohľadom každého sudcu, ktorého zaujatosť namietal, uviesť konkrétne skutočnosti spochybňujúce jeho nestrannosť v konaní. Keďže v podaní odporcu chýbali podstatné obsahové náležitosti námietky zaujatosti, ide o podanie, na ktoré nebolo potrebné prihliadnuť a nebol preto ani dôvod na predloženie veci odvolaciemu súdu. Následne súd prvého stupňa vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 19.1.2011 a právnemu zástupcovi zároveň doručil vyššie citovaný list Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23NcC/52/2010 zo dňa 6.12.2010, právny zástupca odporcu prevzal predvolanie dňa 7.1.2011. Dňa 19.1.2011 právny zástupca odporcu faxovým podaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, požiadal o odročenie pojednávania a uplatnil novú námietku zaujatosti, v ktorej poukázal na konanie Okresného súdu Trnava sp.zn. 13C/279/1999, 44Cbi/6/2007, 27C/204/2009 a konanie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21CoKR/4/2008. Súd prvého stupňa dňa 19.1.2011 uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., skonštatoval, že ani opakovaná námietka zaujatosti vznesená odporcom dňa 19.1.2011 nespĺňa zákonné obsahové náležitosti, vypočul navrhovateľa, vyhlásil dokazovanie za končené a vyhlásil vo veci rozsudok. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a ods. 4 O.s.p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Odvolací súd považuje za jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že súd prvého stupňa postupoval v konaní v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. a jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Námietky odporcu, že prvostupňový súd rozhodol vo veci bez vypočutia odporcu, pričom jeho právny zástupca sa riadne a včas ospravedlnil z pojednávania konaného dňa 19.1.2011 z dôvodu kolízie pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania a zároveň vzniesol námietku zaujatosti podľa § 15 O.s.p., že súd sa nijako nevysporiadal s takto vznesenou námietkou zaujatosti, odporca nemal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným navrhovateľom, nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, nemal možnosť navrhovať dôkazy, neobstoja. Z vyššie uvedeného podrobného prehľadu postupu konania súdu prvého stupňa je bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti zrejmé, že odporca ako účastník konania mal od 9.9.2009, kedy mu bol doručený žalobný návrh s prílohami s výzvou na vyjadrenie k návrhu, dostatok možností, aby realizoval svoje procesné práva. Mal možnosť sa vyjadriť k návrhu a ku všetkým relevantným skutočnostiam, čo aj realizoval podaním až dňa 8.10.2010, mal i možnosť navrhnúť dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2011 navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania. Odporca ako účastník konania dlhodobo hrubo sťažoval postup súdu a spôsoboval zbytočné prieťahy v konaní, keď sa opakovane nedostavoval na určené termíny pojednávania, pričom svoju neúčasť buď vôbec neospravedlnil, alebo ju ospravedlnil nedostatočne a oneskorene, keď dostatočne nepreukázal danosť takého dôležitého dôvodu, ktorý by v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. odôvodňoval odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa napriek nedostatočným ospravedlneniam poskytol odporcovi opakovane možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, pričom už na prvom pojednávaní dňa 28.10.2009, ktorého sa odporca napriek riadne doručenému predvolaniu nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia, mohol súd vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti odporcu. Postup odporcu tak nemožno vyhodnotiť inak ako krajne obštrukčný. Dôvod pre odročenie pojednávania nebol daný ani pri pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 19.1.2011, na ktorom aj vo veci rozhodol, nakoľko právny zástupca odporcu ako dôležitý dôvod uviedol kolíziu pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Dunajská Streda. Ak skúma súd, či účastník žiada o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, môže vychádzať iba zo skutočností, ktoré sú mu známe v dobe rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená "dôležitým dôvodom" vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych, tak subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). Ak je takouto prekážkou prípadná práceneschopnosť alebo služobná cesta, nestačí na splnenie podmienky "dôležitého dôvodu", že účastník takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa o odročenie žiada z dôležitého dôvodu, a eventuálne aj zamedziť neodôvodneným prieťahom v konaní. Už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR v zošite č. 6. s. 45. R 120/1999 bolo uvedené, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ (por. napr. aj uznesenie NS SR sp. Zn. 1 Cdo 223/2005). Kolízia pojednávaní tiež nie je sama o sebe dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Odvolací súd v tomto smere vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Cdo 77/02 podľa ktorého sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ak v takomto prípade súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho zástupcu, a to napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Ďalej v tomto smere poukazuje odvolací súd aj na Nález Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, v ktorom Ústavný súd uviedol, že obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť tiež na to, že odporca sa bez dôležitého dôvodu nezúčastnil niekoľkých predchádzajúcich pojednávaní, ktoré boli odročené len z dôvodu jeho neprítomnosti, ako už bolo konštatované, v predmetnej veci spôsoboval dlhodobé prieťahy, právny zástupca odporcu nijako nepreukázal, prečo dal prednosť inému pojednávaniu na Okresnom súde Dunajská Streda. Čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti, súd prvého stupňa postupoval správne, keď na túto podľa § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadol, nakoľko odporca v námietke zaujatosti namietal okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, námietka zaujatosti tiež neobsahovala zákonné náležitosti podľa § 15a ods. 3 O.s.p., keď odporca v nej neuviedol ohľadom každého sudcu, ktorého zaujatosť namietal, konkrétne skutočnosti spochybňujúce jeho nestrannosť v konaní. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať vylúčenie sudkyne prejednávajúcej predmetnú vec, pokiaľ uviedol ďalších sudcov, menoval iba JUDr. Valockú a JUDr. Malárikovú a sudcu Krajského súdu v Trnave JUDr. Foltána, pričom dôvod zaujatosti videl v ich rozhodovacej činnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ je účastníkom mnohých konaní pred Okresným súdom Trnava a pred Krajským súdom v Trnave, nie sama osebe je dôvodom pre to, aby vznikala pochybnosť, že navrhovateľ má alebo môže mať so sudcami týchto súdov nadštandardné vzťahy. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, včítane rovnako vecne správnych závislých výrokov o náhrade trov konania a o súdnom poplatku, potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a v odvolacom konaní mu zrejme ani trovy nevznikli. Odporca podaním zo dňa 18.4.2011 vzniesol námietku funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave, keď podľa § 88 ods. 1 písm. j) O.s.p. a § 9 zákona č. 371/2004 Z.z. je daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú, keďže je nepochybne daná funkčná príslušnosti Krajského súdu v Trnave, keďže nejde o konkurzné konanie ani o spor vyvolaný alebo súvisiaci s konkurzom, v zmysle § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p. Podľa § 88 ods. 1 písm. j) namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané alebo s nimi súvisiace, okrem sporov o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aktuálne znenie § 88 ods. 1 písm. j) O.s.p. bolo zavedené zákonom č. 384/2008 Z.z. novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008. Ako vyplýva z dôvodovej správy novelizácie tohto ustanovenia, predkladateľ považoval za vhodné upraviť osobitnú miestnu príslušnosť týkajúcu sa konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Ak je totiž podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, či povolenie reštrukturalizácie, je vhodné z viacerých dôvodov, aby takéto konanie prebiehalo na súde v obvode ktorého má účastník svoje sídlo, miesto podnikania, či bydlisko. Dôvodom je najmä skutočnosť, že väčšina veriteľov, ktorí si prihlasujú pohľadávky v konkurze, či reštrukturalizácii má sídlo, miesto podnikania, či bydlisko zrejme tiež najmä v obvode konkurzného súdu, keďže sa predpokladá, že dlžník vykonáva činnosť najmä v tomto mieste. Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV) resp. v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 2 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV resp. ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische Maschinen HmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV). Skutočnosť, že návrh podal správca konkurznej podstaty, a nie samotný úpadca ako veriteľ je podmienená len tým, že úpadca po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie v prospech správcu stráca (§ 44 ods. 1 ZKR), zatiaľ čo správca je na také konanie počas konkurzu jedinou oprávnenou, a v rámci správy podstaty i povinnou osobou (§ 40 ods. 2 ZKR). Obdobne porovnaj už ustálenú judikatúru NS SR napr. sp. zn. 1Ndc 20/2011 a 6Ndo 33/2011. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.