Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/203/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109216072 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109216072.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N., D.. C. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ladislav Szabo, so sídlom Bratislava, Obchodná 33, proti odporcom: 1. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N., M. C. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Gajniak, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 2, 2. S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N., O. X, 3. G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, 4. S. O., nar. X.X.XXXX, bytom N., G. XX, 5. U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, odporcovia 2. až 5. zastúpení spoločnosťou: AK Šimko Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pečnianska 1198/3, o neplatnosť kúpnych zmlúv, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. júna 2010 č.k. 18C/214/2009-106, (v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/214/2009-166 zo dňa 22.6.2011), takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a. Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 17.12.2008 medzi predávajúcou odporkyňou 1. a kupujúcimi odporcami 2. a 3. o prevode nehnuteľností parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v k. ú. Z. D. A. zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, je neplatná. Výrokom II. rozsudku súd určil, že i kúpna zmluva uzavretá dňa 27.4.2009 medzi predávajúcimi odporcami 2. a 3. a kupujúcimi odporcami 4. a 5., ktorej predmetom bol prevod tých istých nehnuteľností, je neplatná. Napokon výrokom III. súd uložil odporcom 1. až 5. spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 4.409,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení §§ 136 ods. 1 a 2, 140, 40a Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že pokiaľ odporkyňa 1. mienila previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na iné než blízke osoby mala povinnosť svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, pričom táto ponuka si vyžaduje písomnú formu. V konaní, ale nebolo preukázané, že by túto ponuku navrhovateľka ako jedna zo spoluvlastníčok kvalifikovane prevzala. Bolo totiž preukázané, že objektívne do 17.12.2008, keď odporkyňa 1. svoj spoluvlastnícky podiel odpredala, nemohla navrhovateľka ponuku prevziať, nakoľko sa nachádzala mimo územia republiky. Navyše odporkyňa 1. bola o tejto skutočnosti listom ďalších spoluvlastníkov informovaná, napriek tomu nerešpektovala zákonné predkupné právo a svoj podiel previedla na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkla navrhovateľke, čo má za následok, že tento právny úkon je relatívne neplatný. Nakoľko sa navrhovateľka ako spoluvlastníčka podaním žaloby na súd dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu, súd jej návrhu vyhovel, keď skonštatoval, že vzhľadom na danú situáciu aj následná zmluva uzatvorená dňa 27.4.2009 medzi odporcami 2. a 3. ako predávajúcimi a odporcami 4. a 5. ako kupujúcimi je neplatná. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v celkovej výške 4.409,60 Eur, spočívajúcej zo súdneho poplatku 100,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 4.309,61 Eur, podľa špecifikácie v odôvodnení rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali, odvolanie v celom jeho rozsahu, prostredníctvom svojich právnych zástupcov, tak odporkyňa 1. ako i odporcovia 2. až 5. Odporkyňa 1. ako odvolacie dôvody uplatnila dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že odporkyňa 1. si splnila svoju zákonnú povinnosť ponúknuť na predaj svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom predtým ako ho odpredala odporcom 2. a 3., a to listami zo dňa 24.11. a následne s detailnejšou špecifikáciou z 28.11.2008, s tým že na vyjadrenie spoluvlastníkom ponúkla lehotu do 10.12.2008. Všetky korešpondencie boli adresátmi prebraté, keďže žiadna z nich sa nevrátila ako nedoručená. Navrhovateľka sa nevyjadrila napriek tomu, že ponuku obdržala od svojho manžela, ktorý ju prevzal, čo znamená, že ponuka sa dostala do sféry pôsobenia navrhovateľky. Okrem toho sa o ponuke dozvedela aj telefonicky od ďalšieho spoluvlastníka. Rozhodnutie spoluvlastníkov o (ne)záujme o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v rámci ustanovenej lehoty bolo v tom čase kľúčové a možno tento jej záujem povýšiť na „podmienku popri cene“ v zmysle § 606 Občianskeho zákonníka. Fakt, že v predmetnej lehote navrhovateľka nijakým spôsobom neprejavila vôľu kúpiť ponúknuté spoluvlastnícke podiely motivovalo odporkyňu 1. k ich odpredaju odporcom 2. a 3. Mala za to, že predkupné právo navrhovateľky zaniklo. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň navrhovateľke uloží povinnosť zaplatiť odporkyni 1. náhradu trov prvostupňového odvolacieho konania. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom odvolateľky ohľadne merita veci, navrhla zamietnuť nárok navrhovateľky na náhradu trov prvostupňového konania, nakoľko výrok o trovách je vadný, z dôvodu, že mu chýba odôvodnenie a je nepreskúmateľné, alebo aby rozsudok prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania zmenil tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určí ako 1/13 výpočtového základu, t.j. 55,49 Eur. Odvolateľka namietala, že prvostupňový súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania za právny úkon „vyjadrenie zo dňa 19.2.2010“, ktorý považuje za účelový a zbytočný, nakoľko svoje vyjadrenie mohol právny zástupca navrhovateľky predniesť na pojednávaní o 3 dni neskôr. Navrhla preto, aby odvolací súd za tento úkon náhradu trov nepriznal. Okrem toho namietala, že prvostupňový súd nesprávne vypočítal výšku náhrady trov navrhovateľky, keď na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby mal použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu a nie § 10 predmetnej vyhlášky. Keďže navrhovateľka sa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, a preto základná sadzba mala byť určená ako 1/13 výpočtového základu. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1. uviedla, že odvolanie nepovažuje právne za opodstatnené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcov 1. až 5. zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (bez ich vyčíslenia). Zdôraznila, že sa dostala ponuka reálne do sféry jej pôsobenia až dňa 18.12.2008, kedy list otvorila a prečítala. Do tohto dátumu o ponuke vedela len sprostredkovane od jej súrodencov, ktorí odporkyni 1. oznámili, že sa k ponuke zatiaľ vyjadriť nemôžu, lebo ona sa nachádza v zahraničí. To, že rozhodnutie spoluvlastníkov o (ne)záujme o odkúpenie bolo pre odporkyňu 1. „kľúčovou podmienkou popri cene“ spomína až v odvolaní. Tieto tvrdenia odporkyne 1. nie sú ničím podložené a vyšla s nimi až v odvolaní, zrejme z dôvodu nedostatku iných vecných argumentov. Podľa navrhovateľky odporkyňa 1. vedela o jej záujme o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, a preto vyžila skutočnosť, že bola v cudzine a svoj podiel urýchlene predala odporcom 2. až 3., aby jej mohla zabrániť vo využití jej predkupného práva, čo sa tiež prieči dobrým mravom. Odhliadnuc od ostatných okolností prípadu sú preto predmetné kúpne zmluvy absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odporcovia 2. a 3. potom čo sa začali dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2008 predali svoj podiel odporcom 4. a 5. v úmysle zabrániť navrhovateľke, aby sa úspešne mohla dovolať svojho práva spoluvlastníčky, teda aj odporcovia 2. až 5. konali minimálne v rozpore s dobrými mravmi, a preto i táto zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Navrhovateľka nesúhlasila s námietkou odporkyne 1., že rozsudok vo výroku o trovách konania je vadný z dôvodu, že mu chýba odôvodnenie. S poukazom na to, že v poslednom odseku odôvodnenia je uvedený dôvod priznania trov a aj presný výpočet výšky. Poukázala na ustanovenie § 14b citovanej vyhlášky v zmysle, ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, pri ktorých sa hodnota sporu nedá určiť, ak ide o právny vzťah alebo právo k nehnuteľnosti 497,90 Eur. Preto i rozhodnutie o trovách v danom rozsudku považovala za správne. V doplňujúcom podaní k vyjadreniu k odvolaniu odporkyne 1. navrhovateľka uviedla, že od podaného vyjadrenia vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré považuje za potrebné oznámiť odvolaciemu súdu. Odporcovia 4. a 5. podali dňa 23.11.2009 na Okresnom súde Trnava návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností, ktoré sa vedie pod č. k. 13C/239/09, a to aj napriek tomu, že vedeli, že sa súdnou cestou domáha zrušenia kúpnej zmluvy a napriek tomu, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi, ani len nepokúsili dohodnúť o reálnom rozdelení veci. Označila za veľmi pravdepodobné, hoci o tom dôkazy nemá, že odporkyňa 1. predala svoj spoluvlastnícky podiel odporcom 2. a 3. za výrazne nižšiu cenu ako ponúkla spoluvlastníkom. Vyslovila názor, že všetci odporcovia spoločným konaním obchádzali zákon, len aby jej znemožnili využiť jej predkupné právo, čím konali minimálne v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že odporkyňa 1. mala finančné problémy o čom svedčí proti nej vedené exekučné konanie, a že odporcovia 2. a 3. chcú pozemky získať za každú cenu. Proti preskúmavanému rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie i odporcovia 2. až 5. Ako odvolacie dôvody uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako prvé namietali, že navrhovateľka neuviedla v čom vidí naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmlúv, pričom odporcovia 2. až 5. opakovane poukazovali na absenciu naliehavého právneho záujmu. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení otázkou naliehavého právneho záujmu nezaoberal. V dôsledku toho prvostupňový súd pochybil, keď o určovacej žalobe rozhodol bez toho, aby bol na požadovanom určení neplatnosti navrhovateľkou preukázaný naliehavý právny záujem. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR 1Cdo/91/2006 v zmysle, ktoré naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Odvolatelia sú preto toho názoru, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem. S poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolatelia uzavreli, že pokiaľ ide o doručenie ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu bolo postačujúce, že navrhovateľka mala možnosť sa s obsahom ponuky oboznámiť a nebolo potrebné preukázanie samotného oboznámenia sa. Ponuku prevzal v mene navrhovateľky manžel ako spolužijúca osoba. O obsahu ponuky navrhovateľku telefonicky informoval v čase, keď bola v USA svedok T. Z.. Tvrdenie manžela navrhovateľky, že jej poštové zásielky neotvára, pri tom považovali za účelové. Prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že samotnú existenciu ponuky a jej obsah navrhovateľke oznámil T. Z., ktorý ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností obdržal obsahovo totožnú ponuku. V otázke oboznámenia sa navrhovateľky s existenciou ponuky, teda prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil ponuku, ktorá bola doručená do sféry dispozície navrhovateľky v spojení s telefonickým oboznámením sa s ponukou a jej obsahom. Na základe toho, potom súd nesprávne právne súd posúdil doručenie ponuky ako nekvalifikované, a to bez ohľadu na to, že takéto posúdenie nemá oporu v platnom právnom poriadku, pričom túto aplikáciu súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ani žiadnym spôsobom neodôvodnil. S poukazom na ustanovenia §§ 602 ods. 1, 605 veta prvá a druhá a 44 Občianskeho zákonníka odvolatelia poukázali na to, že právny poriadok ukladá spoluvlastníkom, v prípade, že sa rozhodnú svoje predkupné právo využiť, povinnosť kvalifikovane svoj úmysle prejaviť vyplatením požadovanej kúpnej ceny. Právny poriadok teda s prípadným nekonaním spoluvlastníka v zákonom stanovenej lehote spája právny následok zániku predkupného práva. Keďže navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote, podľa § 605 Občianskeho zákonníka, požadovanú kúpnu cenu nevyplatila, jej predkupné právo zaniklo. Ani s týmto sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odporcovia 2. až 5. preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a navrhovateľke uloží povinnosť nahradiť odporcom 2. až 5. trovy prvostupňového odvolacieho konania (nevyčíslené). Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov 2. až 5. podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, označila odvolanie za právne neopodstatnené a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporcov 1. až 5. zaplatiť navrhovateľke trovy konania spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (bez ich vyčíslenia). Podľa nej v danom prípade nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu o vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa § 80 písm. b) O.s.p. touto žalobu sa domáha vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá zo zákona je relatívne neplatná a nie určenia či tu nejaký právny vzťah je alebo nie je. Jej právny vzťah k odporkyni 1. je daný zo zákona a súd nemôže rozhodovať o právnom stave, ktorý je daný zo zákona. Zdôraznila, že medzi ňou a odporcami 2. až 5. žiaden právny vzťah nie je. Voči nim je žaloba podaná z dôvodu aby sa odstránili následky rušivého činu, ktorý bol spôsobený odporkyňou 1. Pri domáhaní sa absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zákon nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu. Poukázala na to, že zákonná dvojmesačná lehota na uplatnenie jej predkupného práva v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka by bola uplynula najskôr 24.01.2009. Odporkyňa 1. ale uzavrela kúpnu zmluvu s odporcami 2. a 3. už 17.12.2008, a to zrejeme preto, že vedeli, že sa má vrátiť z USA „ niekedy pred Vianocami“, a že má záujem využiť svoje predkupné právo. Takéto konanie odporkyne 1. sa s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka prieči i dobrým mravom, a preto obe kúpne zmluvy sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podľa názoru navrhovateľky prvostupňový súd otázku kvalifikovaného doručenia ponuky odporkyni 1. posúdil správne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 202 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 2.-5. je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy dňa 17.12.2008 medzi predávajúcou odporkyňou 1. a kupujúcimi odporcami 2. a 3., ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu 1/2 k vymenovaným nehnuteľnostiam v k.ú. Z. D. A. zapísaným na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, a zároveň vyslovenia neplatnosti i ďalšej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.4.2009 medzi odporcami 2. a 3. ako predávajúcimi a odporcami 4. a 5. ako kupujúcimi, ktorej predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel 1/2 na tých istých nehnuteľnostiach. Argumentovala tým, že odporkyňa 1. ako pôvodná spoluvlastníčka nehnuteľností v 1/2 porušila predkupné právo navrhovateľky ako ďalšej spoluvlastníčky tým, že písomnú ponuku listom zo dňa 28.11.2008 mohla prevziať až po jej návrate zo zahraničia dňa 18.12.2008, pričom už predtým 17.12.2008 došlo k uzavretiu prvej z kúpnych zmlúv. Odporkyňa 1. jej poskytla neprimerane krátku dobu na vyjadrenie sa k ponuke hoci analogicky v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka bola daná lehota 2 mesiace. Až potom čo namietla neplatnosť kúpnej zmluvy odporcovia 2. a 3. previedli nehnuteľnosť na svojho syna s manželkou, odporcov 4. a 5. Keďže oboma týmito zmluvami sa obchádzal zákon a priečia sa ustanoveniu § 140 Občianskeho zákonníka i dobrým mravom, obe kúpne zmluvy sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Hoci prvostupňový súd otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení výslovne v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neriešil, keďže o veci meritórne rozhodol, treba mať za to, že bol toho názoru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vyplýva to i zo skutočnosti, že odporcovia v priebehu celého konania namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanej žalobe, pričom navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k tejto námietke i zaujímala stanovisko s tým, že je nedôvodná. Hoci prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku priamo neaplikoval ustanovenie § 80 c) O.s.p., bolo by nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. vyzývať strany na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia, keďže obe strany sa nielen v priebehu konania, ale odporcovia i priamo v odvolaní a navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, k otázke naliehavého právneho záujmu vyjadrili. Navrhovateľka sa domáha podanou žalobou určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, logicky sa teda nedomáha rozhodnutia o osobnom stave (§ 80 písm. a) O.s.p.), ani aby sa rozhodlo o splnení nejakej povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Právna teória i konštantná súdna prax už dlhodobo zastáva názor, že za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je potrebné považovať aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Vzhľadom na to je potrebné i predmetnú žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia relatívnej neplatnosti dvoch označených kúpnych zmlúv považovať za určovaciu žalobu. Nie je preto správnym tvrdenie navrhovateľky, že jej návrh je žalobou o splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b) O.s.p. V tomto smere preto námietky právneho zástupcu navrhovateľky neobstoja. Konštantná súdna judikatúra tiež už vyslovila záver, že i v prípade ak sa oprávnený subjekt domáha v súdnom konaní určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu určovacím návrhom, musí (tak ako pri podaní návrhu na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu) preukázať, že má na tomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Námietky právneho zástupcu navrhovateľky ani v tomto smere nie sú opodstatnené. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je potom existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Právny záujem navrhovateľa pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu navrhovateľa, teda je tu stav kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.). K tomu či je právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania. Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 aj 3Cdo/98/2004). Ten je v takom prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí vždy znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí. Zákonodarca s účinnosťou od 1.1.2002 zákonom č. 255/2001 Z.z. vložil do katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb. nové znenie ustanovenia § 34 ods. 2, podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu sa do katastra nezapíše ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Uvedené ustanovenie podľa dôvodovej správy k novele má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu, keď zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje. V takomto prípade, ak toto právo bolo následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť komu patrí vlastnícke právo. Skutočnosť, že práva k príslušnej nehnuteľnosti, pre ktorú sa vedie spor o neplatnosť jej prevodu sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného § 34 ods. 2 katastrálneho zákona znamená, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania, by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v takomto prípade absentuje a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006). Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade sa navrhovateľka domáha určenia relatívnej neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv, prvej zo dňa 19.12.2008 medzi odporkyňou 1. ako predávajúcou a odporcami 2. a 3. ako kupujúcimi a druhej zo dňa 27.4.2009 medzi odporcami 2. a 3. ako predávajúcimi a odporcami 4. a 5. ako kupujúcimi, pričom predmetom oboch prevodov bol spoluvlastnícky podiel v 1/2 na totožných nehnuteľnostiach. Z toho vyplýva, že spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré bolo predmetom prevodu podľa prvej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2008, bolo následne v dôsledku ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009 dotknuté ďalšou právnou zmenou. Z toho potom vyplýva, že s poukazom na znenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, správa katastra nehnuteľností by rozsudok súdu o určenie neplatnosti prvej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2008 do katastra nehnuteľností nemohla zapísať. Zapísanie na základe vyhovujúceho rozsudku súdu o neplatnosti v poradí druhej kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009, by potom nemalo žiaden praktický význam, pretože by s konečnou platnosťou neriešilo spornosť vzťahu medzi účastníkmi. Ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (pričom postačuje jedna, ale nie je vylúčený ich vyšší počet), vytvára sa pre prípad súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu prekážka brániaca záznamu do katastra nehnuteľností; i ak by bolo teda žalobe navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovené, rozhodnutie by nemalo žiaden praktický význam, keďže k záznamu do katastra by na jeho základe nemohlo dôjsť a spornosť vo vzťahu medzi účastníkmi by s konečným dôsledkom odstránená nebola.Vyhovením podanej žalobe navrhovateľky by sa nijako neodstránila neistota v jej právnom postavení. Z toho vyplýva, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na navrhovateľkou požadovanom určení neplatnosti oboch kúpnych zmlúv v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., čo je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho musí viesť k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd mohol ďalej meritórne zaoberať vecou. Za danej situácie bolo dôvodným a zároveň pokrytým naliehavým právnom záujmom navrhovateľky, podať žalobu o určenie, že odporkyňa 1. je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v 1/2, v dôsledku relatívnej neplatnosti následných prevodov spoluvlastníckeho podielu. Takiež platí, že tam, kde možno žalovať o určenie vlastníckeho práva, ako je tomu v danom prípade, nemožno, s poukazom na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru súdov, žalovať o určenie neplatnosti zmluvy či iných úkonov a právnych skutočností. S poukazom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné, iba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, s použitím § 220 O.s.p. zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. V konaní tak v konečnom dôsledku boli úspešní odporcovia. Preto by im v zmysle § 142 ods. 1, v odvolacom konaní i v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p., prislúchalo právo na náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Odvolací súd ale zohľadnil osobitné okolnosti daného prípadu a to, že žaloba bola zamietnutá len z procesných dôvodov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a že k druhému prevodu podielu na sporných nehnuteľnostiach z odporcov 2. a 3. na odporcov 4. až 5. došlo až potom ako sa navrhovateľka preukázateľne voči odporcom 1., 2. a 3. písomným podaním dovolala relatívnej neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu, ako i skutočnosť, že odporkyňa 1. pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu nerešpektovala zákonnú dvojmesačnú lehotu a ponúknutý spoluvlastnícky podiel pred jej uplynutím previedla, čím porušila zákonné predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov (porovnaj rozhodnutie I. ÚS ČR 156/05). Odvolací súd považoval tieto okolnosti daného prípadu za také výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešným odporcom nepriznal. Za danej situácie totiž považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.