Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/158/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109218808 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109218808.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľa: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I., T. B. XXXX/X, právne zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Trnava, Dolné Bašty 2, proti odporcovi: I. Q., nar. X.X.XXXX, I., A. S. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, Trnava, Hlavná 42, o zaplatenie 28.214,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/70/2010-87 zo dňa 9. mája 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 443,95 Eur, a to ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh zamietol, konanie v časti úroku z omeškania zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 2.008,10 Eur. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľ, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, nepreukázal, že by došlo k odovzdaniu žalovanej sumy odporcovi, resp. že by odporca v žalovanej výške uskutočnil výber žalovanej sumy z účtu navrhovateľa, resp. jeho nebohej manželky. Tvrdenia navrhovateľa boli dostatočne preverované aj v trestnom konaní, ako aj dokazovaním na pojednávaní v predmetnej veci, tvrdenia navrhovateľa preukázané neboli. V časti úroku z omeškania súd podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 2.008,10 Eur za trovy právneho zastúpenia za 4 úkony po 436,54 Eur (prevzatie veci, podanie na súd, 2 x účasť na pojednávaní ), 2 úkony po 109,14 Eur (2 x účasť na pojednávaní) a režijný paušál 4 x 7,21 Eur a 2 x 7,41 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.214,83 Eur a náhradu trov konania. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nedostatočne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods. 2 písm. a) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b), § 118 O.s.p.). Navrhovateľ od počiatku tvrdil, že za prítomnosti svojej manželky v izbe domova dôchodcov požičal priebežne v decembri 2006 odporcovi peňažné prostriedky spolu vo výške 28.214,83 Eur (850.000,- Sk), ktoré odporca prijal a bol spísaný aj dlžobný úpis. Odporca priznal, že mu jeho matka a navrhovateľ v minulosti požičiavali peniaze, priznal tiež, že mal v držbe hnedý kufrík navrhovateľa počas jeho hospitalizácie v nemocnici. Je nespravodlivé vyhodnotiť osobnú výpoveď navrhovateľa ako nepravdivú, navrhovateľ v tvrdenom čase mal finančný obnos, čo preukázal dokladom o vysokej čiastke úspor na účtoch v banke a tiež zrušil vkladné knižky výberom hotovosti, ktorú priniesol do Trnavy. V časti trov konania navrhoval aplikovať moderačné právo podľa § 150 O.s.p., nakoľko navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90% z dôvodu, že je poberateľom starobného dôchodku, poukázal na to, že odporca ho po smrti manželky navrhovateľa neprišiel navštíviť, nezaujímal sa oňho, navrhovateľ je nevlastným otcom odporcu, považoval ho za svoje dieťa, všemožne mu pomáhal, sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska morálneho aj sociálneho. Navrhovateľ spochybnil úkon vyčíslený advokátkou odporcu za účasť na pojednávaní dňa 6.12.2010, nakoľko navrhovateľ listom zo dňa 2.12.2010 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, advokátka odporcu bola o tejto skutočnosti telefonicky a faxom informovaná minimálne 3 dni pred pojednávaním. K odvolaniu sa odporca písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia vo výške 443,95 Eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu. Tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé, odporca si od neho a ani od matky nikdy nepožičal žalovanú sumu. Je pravda, že navrhovateľ mu odovzdal kufrík s osobnými dokladmi počas jeho hospitalizácie v nemocnici, následne mu odporca kufrík vrátil. V trestnom konaní nebolo voči odporcovi vznesené obvinenie, bol vypočutý ako svedok, bola vykonaná aj konfrontácia medzi odporcom a navrhovateľom, boli zabezpečené výpisy z účtov patriacich navrhovateľovi a matke odporcu za obdobie od 1.1.2006 do 2.9.2009, z ktorých bolo preukázané, že odporca nerealizoval žiaden výber tak ako to tvrdil navrhovateľ. Tvrdenie o pôžičke je nelogické, navrhovateľ poslal odporcovi v júli 2007 dedičský podiel zo zostatku na termínovanom účte vo výške 7.932,64 Eur, ak by odporca mal voči nemu dlh, určite by mu peniaze neposlal. Vychádzajúc z dedičského rozhodnutia sp. zn. 26D/246/2007 právoplatného dňa 22.10.2010 po manželke navrhovateľa a matke odporcu navrhovateľ nie je nemajetný, nadobudol nehnuteľnosti v k.ú. S., zostatok na termínovanom účte vo výške 15.856,27 Eur a 7.932,64 Eur, poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške cca 493,- Eur mesačne. Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie § 150 O.s.p., poukazujúc na majetkové pomery navrhovateľa a na okolnosť, že odporca od počiatku popieral poskytnutie pôžičky, čo bolo preukázané aj šetrením orgánov činných v trestnom konaní s jednoznačným záverom. Pokiaľ ide o úkon advokátky odporcu - účasť na pojednávaní dňa 6.12.2010, právna zástupkyňa odporcu sa až na pojednávaní dozvedela o neprítomnosti navrhovateľa, ospravedlnenie jej bolo doručené až dňa 6.12.2010 po odročení pojednávania. V odvolaní okrem subjektívneho pocitu navrhovateľa o tom, že sa mu rozsudok zdá byť nespravodlivý nie sú žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvého stupňa zmenený. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 28.214,83 Eur, na základe zmluvy o pôžičke. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa nasledovné. V konaní bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, a preto ani nemohla vzniknúť povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi údajne požičané peniaze v celkovej výške 28.214,83 Eur. Pre platnosť vzniku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pôžičke sa vyžaduje, aby boli splnené zákonné náležitosti v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Zo strany veriteľa (v danom prípade navrhovateľa) ide o záväzok prenechať dlžníkovi (v danom prípade odporcovi) peniaze s tým, že dlžník sa zaviaže peniaze vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa teda vyžaduje, aby bolo jednoznačne spoľahlivo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi peniaze s tým, že odporca je povinný tieto peniaze vrátiť. Zákon pre platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, zmluva preto môže byť uzavretá ústne alebo konkludentnou formou. V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že odporcovi požičal celkove sumu 850.000,- Sk, t.j. 28.214,83 Eur, pričom jeho tvrdenia, kedy a za akých okolností malo dôjsť k dohode o pôžičke, sa rozchádzajú. V návrhu na začatie konania sa uvádza, že k dohode došlo v období do 31.12.2005 tak, že navrhovateľ súhlasil, aby odporca vybral uvedenú sumu z jeho účtu vo B., následne mal byť spísaný aj dlžobný úpis. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní ako aj z jeho výpovede v trestnom konaní však vyplýva, že k dohode o pôžičke malo dôjsť v decembri 2006 tak, že navrhovateľ mal súhlasiť, aby si odporca vybral peniaze z termínovaného účtu vo B., ku ktorému mal dispozičné právo. Súd prvého stupňa si pripojil vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ v Trnave č. ORP-793/OEK-TT-09 En, z obsahu ktorého vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní podrobne vypočuli navrhovateľa a odporcu v postavení svedka, vypočuli ďalšieho svedka X. X., vykonali konfrontáciu medzi navrhovateľom a odporcom, zabezpečili podrobné výpisy z účtu navrhovateľa a jeho manželky vo B. za obdobie od 1.1.2006 do 2.9.2009, z ktorých bolo zistené, že v tomto a ani v skoršom období nedošlo k výberu hotovosti v sume 850.000,- Sk tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo právoplatne zastavené. V konaní prvostupňového súdu navrhovateľ neprodukoval žiadne iné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať pravdivosť jeho tvrdení. Argument odvolateľa, že rozhodnutie súdu, ktorý pre neunesenie dôkazného bremena návrh v celom rozsahu zamietol, treba považovať za nespravodlivé, keď súd neuveril navrhovateľovi, neobstojí. Pokiaľ totiž proti sebe stoja dve tvrdenia, a to tvrdenie navrhovateľa, že peniaze odporcovi požičal a naopak tvrdenie odporcu, že mu žiadne peniaze nepožičal, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, aby preukázal, že došlo k tvrdenej pôžičke peňazí. Pokiaľ navrhovateľ opakovane tvrdil, že k pôžičke došlo tak, že dal odporcovi súhlas na výber predmetnej sumy z termínovaného účtu vo B., dôkazom preukazujúcim poskytnutie pôžičky je výpis z tohto účtu. Výpisy z účtu vo B. sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise a je z nich jednoznačne preukázané, že v období decembra 2006 nebol realizovaný výber sumy 850.000,- Sk (č.l. 74 pripojeného vyšetrovacieho spisu). Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru o dôsledku neunesenia dôkazného bremena, a preto mu nezostávalo nič iné ako návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Občianske súdne konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti účastníka za výsledok konania, ktorá je vyjadrená aj v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z tejto zásady však existuje výnimka vyjadrená v ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorá umožňuje zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť na pomery oboch strán konania. Odvolací súd nepovažoval za preukázané, že v danom prípade sú dané takéto dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľovi síce bolo súdom prvého stupňa priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 90%, záver o tom, že je nemajetný, je však v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dedičského rozhodnutia sp.zn. 26D/246/2007 právoplatného dňa 22.10.2010 po manželke navrhovateľa, na základe ktorého navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti v k.ú. S., zostatok na termínovanom účte vo výške 15.856,27 Eur a 7.932,64 Eur. Pri zohľadnení dôvodov uplatnenia nároku na súde a postupu účastníkov v konaní je nevyhnuté konštatovať, že odporca od počiatku popieral poskytnutie pôžičky, čo bolo preukázané aj šetrením orgánov činných v trestnom konaní s jednoznačným záverom. Okolnosti rodinných vzťahov, na ktoré poukazuje navrhovateľ, nie sú z tohto hľadiska právne významné, naviac nebolo preukázané žiadne konanie odporcu, ktoré by odôvodňovalo prijať záver, že by požiadavke spravodlivosti zodpovedalo nepriznanie mu práva na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o namietaný úkon advokátky odporcu - účasť na pojednávaní dňa 6.12.2010, ani táto námietka neobstojí, keď nebolo preukázané, že sa o tomto ospravedlnení dozvedela advokátka odporcu ešte pred pojednávaním. Ospravedlnenie navrhovateľa bolo doručené súdu dňa 2.12.2010 (štvrtok), pojednávanie sa uskutočnilo dňa 6.12.2010 (pondelok), preukázateľne tu teda nebol dostatočný časový priestor, aby súd prípadne oznámil advokátke odporcu, že pojednávanie sa neuskutoční. Podľa vyjadrenia advokátky odporcu sa až na pojednávaní dozvedela o neprítomnosti navrhovateľa, ospravedlnenie jej bolo doručené až dňa 6.12.2010 po odročení pojednávania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcu vo výške 443,95 Eur predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 436,54 Eur ako tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a režijný paušál 7,41 Eur. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.