KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava20. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/114/2011 z 20. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2012, sp. zn. 11Co/114/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2109221366.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/114/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109221366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109221366.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca
konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, zastúpený JUDr.
Jurajom Gajdošíkom, advokátom, Košická 52, Bratislava, proti odporcovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, v zastúpení
Mgr. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XXX, o zaplatenie 460,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 24. januára 2011, č.k. 37C/38/2010-191,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 460,33 eur spolu s príslušenstvom zamietol. Uplatnená
pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu č. XX pozostávajúceho z 3 izieb na 5. podlaží
na Q. ulici XX v C., a to ku dňu 3.9.2009. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení
§ 123 O.z., § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/91 Zbierky o konkurze a vyrovnaní, podľa § 120 ods. 1
O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ
nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol v celom
rozsahu. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za obdobie november 2008 až marec
2009. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v tomto rozhodnom období predpísané
nájomné odporca zaplatil vedľajšiemu účastníkovi. Medzi účastníkmi bola sporná otázka - kto bol
vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom odporcu v rozhodnom období. Navrhovateľ
svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v
likvidácii, bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
17.1.2000 a navrhovateľ ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii
ako prvý. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli až do marca 2009
vedené v katastri nehnuteľností tak, že na LV bol ako vlastník vedený úpadca TAZ, a.s. v likvidácii.
Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, pretože sporný
byt je v súpise všeobecnej podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na
majetok úpadcu a taktiež poukázal nato, že domnienka o vlastníctve svedčiaca osobe zapísanej na
LV je vyvrátiteľná a bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Odporca považoval za osobu oprávnenú nakladať s bytom v
rozhodnom období vedľajšieho účastníka z dôvodov, ktoré uviedol vedľajší účastník. Súd ako predbežnú



otázku riešil teda v tomto konaní kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom období. Navrhovateľ síce
tvrdil, že je vlastníkom predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom
č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľnosti, vrátane predmetného
bytu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
Trnava, IČO: 00 009 199. Dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767
potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane
predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava a iba správca uvedeného úpadcu a teda nie
navrhovateľ je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v
predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na LV v rozhodnom
čase považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností
zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Tento záver súdu podporuje tiež skutočnosť, že dňa 16.3.2009
bola uzavretá medzi vedľajším účastníkom a spoločnosťou IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o. kúpna
zmluva ohľadom predaja nehnuteľností vrátane predmetného bytu, v tom čase užívaného odporcom z
vlastníctva vedľajšieho účastníka, následne spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o., po zmene
obchodného mena TAZ - správa, predaj bytov nájomcom s.r.o. odpredala byt odporcovi, keď právne
účinky vkladu prevodu nastali dňom 4.8.2009. Z toho dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne
legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa skonštatoval v závere, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý
v období, za ktoré žaluje prisúdenie žalovanej sumy užíval odporca. Preto súd návrh ako nedôvodný
zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že plne
úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa vyhovie a
odporcovi sa určí povinnosť zaplatiť mu sumu 460,33 eur spolu s príslušenstvom. Uviedol, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa,
keď toto odôvodňuje skutočnosťou, že konanie o vylúčenie veci vrátane bytu patriacich do konkurznej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii iniciované navrhovateľom bolo
právoplatne skončené, keď návrh navrhovateľa súd zamietol. Nadriadený súd toto rozhodnutie potvrdil a
najvyšší súd dovolanie zamietol a zároveň tvrdením, že konanie o vylúčenie veci vrátane bytu patriacich
do konkurznej podstaty navrhovateľa v zásade nemôže byť skončené inak ako vylúčením predmetného
bytu z konkurznej podstaty navrhovateľa. Tento názor je nesprávny. Právoplatným rozhodnutím
súdu prvého stupňa sp. zn. 44Cbi/6/2007 nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť,
že nevylučuje veci zároveň aj predmetný byt z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v likvidácii, a
nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto iný ako
navrhovateľ. Podstatou oprávnenia v zmysle ustanovenia § 14 písm. a/ Z.k.v. je oprávnenie správcu vec
držať, užívať a požívať jej plody a úžitky napr. prenajímať a inkasovať nájomné a to bez ohľadu na to, či
je úpadca vlastníkom veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej
veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, k
dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle tohto zákonného
ustanovenia oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu navrhovateľovi. Je
pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze,
avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty, pričom
práva a povinnosti spojené so súpisom majetku svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý
majetok spísal ako prvý. Ďalej poukázal na skutočnosť, že takisto nie je možné nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľa odvodzovať od zápisu vlastníckeho práva k bytu v prospech spoločnosti IUS
EST ARS BONI ET AEQUI, s.r.o., z dôvodu, že jednou z nosných zásad právnej úpravy katastra je
zásada materiálnej publicity, podľa ktorej údaje katastra nemajú absolútny charakter, pričom poukazuje
na skutočnosť, že do marca 2009 vrátane, bol JUDr. Dušan Pohovej správca konkurznej podstaty
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
Takže odporca si nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z nájomnej zmluvy a to platiť navrhovateľovi
nájomné, ktoré dlhujú v žalovanej výške.



Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na právny názor, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu,
že tento je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov, čo nemá žiadnu oporu v platných právnych
predpisoch. V roku 2008 správca posúdil, že majetok patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníctve
práva úpadcu na príslušných listoch vlastníctva bez ďalšieho posúdenia listín, na základe ktorých došlo k
prevodu dotknutého majetku. Správca argumentuje zápismi na LV, pričom tieto zakladajú len vyvrátiteľnú
domnienku vlastníckeho práva. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo
úpadcu na príslušných listoch vlastníctva. Taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo
požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty TAZ, štátny podnik v konkurze,
pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že správca
v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie
k rozsahu majetku, podliehajúceho konkurzu, vyhláseného na majetok úpadcu a tohto posúdenia
sa nesprávne pridržiava do súčasnosti. Správca rovnako odmieta akceptovať závery právoplatných
rozhodnutí príslušných súdov, ako aj príslušnej prokuratúry, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva
záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože dotknuté nehnuteľnosti
neboli predmetom privatizácie, a teda majetok patrí TAZ, š.p. Právny názor o aplikovaný zásady
priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z
rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Cdo/249/2008. Uvedený právny názor nemá však žiadnu oporu v platných
právnych predpisoch Slovenskej republiky a správca uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože
v súčasnosti už bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému
majetku. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou, ktorej cieľom je chrániť
vlastnícke právo. Je vlastníckou žalobou procesného charakteru, pretože nedodržanie podmienok, za
ktorých sa uplatňuje, má za následok, že sa má za to, že vec bola do súpisu zaradená oprávnene a
tretia osoba sa už nemôže dovolávať, alebo domáhať svojho práva k nej. Tvrdenie správcu o tom, že
o otázke vlastníckeho práva nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, nemá oporu v právnom poriadku
SR. Rozsudok NS ČR sa vysporiadava iba s kolíznou situáciou medzi správcami, kedy absentuje súdne
rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť otázku vlastníckeho práva k spornému majetku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné, pretože napadnutý rozsudok prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37C/38/2010 bolo zaplatenie
pohľadávky v sume 460,33 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie 3-izbového bytu č. XX
na 5. podlaží nachádzajúceho sa na Q. L. XX v C. za obdobie november 2008 až marec 2009, a to
na základe zmluvy o nájme bytu, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii,
a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty.
Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom
odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý
vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník
nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť
zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné
prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec
a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď
vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na
podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za
následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže
domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti
byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho
vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do
podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia
konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo



speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný
majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na
odvolanie navrhovateľa.

Ustanovenie § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák.č.
7/2005 Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde
naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou
rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa
v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011 ). Správne súd prvého stupňa
riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať
s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je
zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom
č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného
bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767
potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008.
Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva,
že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR 4/2007
- 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu
a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, a preto súd prvého stupňa správne konštatoval,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do
súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii nevyvrátil, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v
ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z., účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do
súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V
súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne
aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných
podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo/249/2008,
nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb., resp.
zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v ust. §
78 ods.9 zák.č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v
súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o
nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku,
čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec
predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci,
lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva
aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca
uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na
základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe, zapísanej na liste vlastníctva
v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú
citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto
bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu, nemôže byť navrhovateľ



aktívne vecne legitimovaný ani v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcom a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v
odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 37C/38/2010

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje